Zachovanie jednoduchosti

Modlitba počas pôstu

Greg Kandra

Mnohí z nás si predsavzali, že sa budú viac modliť – častejšie alebo dlhšie, alebo že budú každý týždeň navštevovať pôstne pobožnosti.

Ale čo keby ste mali len minútu na to, aby ste sa venovali Bohu? Predstavte si, že by ste mali len šesťdesiat sekúnd na to, aby ste mu povedali, čo máte na srdci. Čo by ste povedali? Čo by ste chceli, aby vedel? Nemáte čas na to, aby ste boli kvetnatí. Nemáte čas na to, aby ste to rozvádzali alebo vysvetľovali. Jednoducho to vyklopte. Ako by ste prešli k veci?

Mám nápad. Začni tým, že si vezmeš príbeh z Evanjelia podľa Lukáša. Lukáš rozpráva o slepcovi, ktorému sa jedného dňa podarilo získať Ježišovu pozornosť. Ježiš, ktorý je vždy pragmatikom, je odzbrojujúco priamy: „Čo chceš, aby som pre teba urobil?“ (Lk 18, 41). Muž odpovedá tým najjednoduchším a najpriamejším spôsobom, aký si možno predstaviť: „Pane, prosím ťa, daj mi vidieť“ (Lukáš 18, 41).

Tu to máte. Ak sa pýtate, ako sa začať modliť, ako vyjadriť to, čo máte v srdci, ako vyjadriť to, čo sa zdá byť nevyjadriteľné, nehľadajte ďalej. Takto sa to robí. Slepec vyjadrujúci svoju najhlbšiu túžbu – „Pane, prosím, nech vidím“ – je vyjadrením prosby každého z nás. Pane, pomôž mi porozumieť. Pane, prosím, upokoj moju úzkosť. Pane, prosím, naprav to, čo je zlé. Prosím, dovoľ mi vidieť.

Je to vrúcna prosebná modlitba, ktorá je nápadne, až ohromujúco prízemná. Prináša aj výsledky. Ježiš uzná vieru slepého muža a uzdraví ho. Takže moja prvá rada každému zaneprázdnenému človeku, ktorý si chce nájsť čas na modlitbu, je len táto základná: nech je to jednoduché. Niekedy si myslíme, že musíme prednášať dlhé modlitby z kníh viazaných v koži (možno dokonca v latinčine), aby nás Boh naozaj vypočul. Potrebujeme dym a korálky, spevy a odpovede. No nie. Nie nevyhnutne.

Či si to uvedomujete alebo nie, už sa viete modliť. Naozaj. Nerobte si to zložitejšie. Máte to v kostiach. Nechajte si to jednoduché!

Svätá Terézia z Avily povedala, že modlitba by mala byť ako rozhovor s priateľom, ktorý ťa pozná ešte lepšie ako ty sám. Koľkí z nás takto uvažujú o modlitbe? Koľkí z nás vnímajú Boha ako dobrého spoločníka na ceste životom? Nechodíme za priateľom len vtedy, keď niečo chceme – aby nás odviezol cez mesto, keď opravujú auto, aby sme ho požiadali o láskavosť alebo si možno požičali vyžínač buriny. K priateľovi chodíme pre spoločnosť, pre radosť, pre útechu, pre potvrdenie a pre lásku. Za priateľmi chodíme, pretože nás obohacujú a sú pre nás výzvou. A chceme im dať niečo z toho, čo oni dávajú nám. Zdieľajú s nami naše ťažkosti a radosti a rozosmievajú nás. Umožňujú nám byť sami sebou – a často sú to ľudia, ktorí sa nám najviac podobajú. Cítime spojenie, akoby to boli spriaznené duše. Máme radi rovnaké jedlo, fandíme rovnakým tímom, máme rovnaké starosti a nádeje.

A keď komunikujeme s priateľom, je to neprikrášlené, úprimné a pravdivé. Je to v podstate jednoduché. Presne tak by to malo byť aj s Bohom. Náš vzťah s Bohom je koniec koncov vrcholným priateľstvom.

Ale ako začať? Ako som povedal na začiatku: nech je to jednoduché. Začnite modlitbou, ktorá je krátka, známa, priama. Modlitba Pána je dobrým začiatkom – napokon, Ježiš ju učil svojich učeníkov, keď sa chceli naučiť modliť. Pre mnohých z nás je to jedna z prvých modlitieb, ktoré sa naučíme.

Alebo, ak potrebujete uistenie, zvážte tieto slová zo Žalmu 138: „Pán je so mnou až do konca… Nikdy neopúšťaj dielo svojich rúk“ (verš 8). Myslím, že to môže byť najhlbšia modlitba, akú môžete nájsť: „Nikdy neopúšťaj prácu svojich rúk.“ Hovorí: „Bože, ty si  ma stvoril. Svojimi rukami si ma utvoril. Nezabudni na mňa.“ Pamätaj na mňa. Zostaň so mnou. Prosím! Daj mi to, čo vieš, že potrebujem! Jednoduchšie to už ani nejde.

Boh od nás nežiada to, čo mu nemôžeme dať. Ak nemáte šesťdesiat minút na litánie modlitieb, venujte šesťdesiat sekúnd modlitbe, ktorú máte v srdci. Nech je to jednoduché. A nebojte sa, že to nestačí. Bez ohľadu na to, či máme pocit, že „chápeme“ Boha alebo „chápeme“ modlitbu, vedzte toto: Boh nás „chápe“. Chápe nás nielen preto, že nás stvoril, ale aj preto, že sa nami stal. Keď na seba vzal ľudské telo v podobe Ježiša, vzal na seba tridsaťtri rokov zápasov, potýčok, hladu a bolestí.

Boh chodil po uliciach Nazareta, prechádzal sa po úbočí Galiley, cítil špliechanie vody z mora, poznal chlad zimy a horúčavu leta a tlačenicu davov v Jeruzaleme. Vie, čo znamená byť zaneprázdneným človekom so špinou za nechtami a potom na čele a s príliš málo času na čokoľvek iné ako na prácu, jedlo a spánok. Vyhľadával však príležitosti na modlitbu. Modlitba sa pre neho stala prioritou a vyčlenil si čas pre seba – čas, aby odišiel na „opustené miesto“, zhromaždil svoje myšlienky a modlil sa.

Ježiš to nemal ľahké. Ani pre nás to nie je ľahké. A verte tomu alebo nie, Boh to chápe. Tak sa ho spýtajte: „Máš chvíľku?“ Dajte mu toľko na začiatok. Využite tú malú chvíľku času a povedzte Bohu, čo máte na srdci. Urobte to priamo. Urobte to jasne. Vyjadrite to jasne. Je to také jednoduché.

Nádherné oratórium Leonarda Bernsteina Mass začína nádhernou hudobnou meditáciou o Božej povahe – a ponúka niekoľko odvážnych a prekvapivých rád, ktoré by si mal každý z nás vziať k srdcu. Oratórium sa začína tenoristom, ktorý pripomína sebe – a poslucháčom -, že to, čo podniká (modlitba k Bohu prostredníctvom omše), nie je také zložité, ako si ktokoľvek z nás myslí. „Spievajte Bohu jednoduchú pieseň,“ spieva, “lebo Boh je najjednoduchší zo všetkých.“

Uvažujme o týchto slovách svätej Terézie z Avily: „Duševná modlitba podľa mňa nie je nič iné ako dôverné zdieľanie medzi priateľmi. Znamená to často si nájsť čas na to, aby sme boli sami s tým, o ktorom vieme, že nás miluje. Aby bola láska pravá a priateľstvo pretrvalo, vôľa priateľov musí byť v súlade.“

Niekedy sme frustrovaní, keď sa snažíme modliť, pretože si myslíme, že to musí byť formálne, podľa určitej šablóny, rituálu alebo vzorca. Nie je to tak. Spomeňte si na múdrosť svätej Terézie: Terézie: „Modlitba by mala byť ako rozhovor s priateľom. Rozprávajte sa s Pánom jednoducho, otvorene, úprimne. On nám rozumie lepšie, ako si možno myslíme. Buďte k sebe trpezliví – pretože Boh určite je. Povedzte mu, čo máte na mysli a v srdci. Keď si sadnete (alebo kľaknete) k modlitbe, pokúste sa zhrnúť svoju modlitbu k Bohu do jednej vety a nechajte začať rozhovor s priateľom, pričom nezabúdajte, že aj vy ste jeho priateľom.