Váž si svoju dôstojnosť!

Spytovanie svedomia na Pôstne obdobie

Pri krste sme boli zaodiati do bieleho rúcha, ktoré je „vonkajším znakom“ našej „kresťanskej dôstojnosti“. A Cirkev nás tiež vyzýva, aby sme túto hodnosť „priniesli nepoškvrnenú do života večného“ (Obrad krstu). Všetci vieme, aké náročné môže byť zachovať si toto „rúcho“ bez poškvrny – a Ježiš to vie tiež! Preto nám dal sviatosť zmierenia, v ktorej môžeme všetky svoje hriechy položiť k jeho nohám a osobitným spôsobom prijať jeho uzdravujúce milosrdenstvo.

Nasledujúce spytovanie svedomia vychádza zo slov svätého Pavla, ktoré sme rozoberali v našich úvodných článkoch: „A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha“ (2 Kor 1, 21 – 22). Dúfame, že vám toto spytovanie svedomia pomôže v duchu pokory a dôvery v Božie milosrdenstvo pripraviť sa na svätú spoveď. Kiež si všetci vážime veľkú dôstojnosť, ktorú nám Boh dal, a kiež nám táto sviatosť pomôže zachovať si túto dôstojnosť pri všetkom, čo robíme!

Boh nás i vás posilňuje pre Krista.

Ježiš je mojou silou a istotou, on jediný mi môže dať opravdivú nádej a dôveru.

1. Pane, ukáž mi, do čoho som vložil príliš veľa svojej nádeje. Do peňazí? Do svojho spoločenského postavenia? Do svojej práce? Alebo do nejakého iného „nepravého boha“?
2. Viedla ma túžba po tomto falošnom a prchavom pocite istoty k tomu, že som neposlúchol niektoré z tvojich prikázaní – najmä tvoj príkaz milovať ťa celým srdcom a milovať svojho blížneho ako seba samého?

On nás pomazal.

Pri krste som bol pomazaný posvätnou krizmou. Bol som osobitným spôsobom oddelený a vyčlenený pre Krista.

1. Ježišu, ukáž mi, či som vždy jasne žil to, že ti osobitným spôsobom patrím. Ukáž mi chvíle, keď som ťa neoslavoval svojou rečou alebo neodrážal tvoju lásku svojimi skutkami.
2. Kedy som sa nesprával k druhým ľuďom s dôstojnosťou a úctou, ktorú si – ako pomazané Božie deti – zaslúžili?

On nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.

Duch Svätý nám dáva nahliadnuť do neba pri modlitbe, svätej omši či pri pohľade na krásu stvorenia. A môžeme ho zazrieť aj v ľuďoch, ktorí sú vôkol nás. Duch nám tak ukazuje, že nebo je náš skutočný domov.

1. Pane, ospravedlňujem si hriech namiesto toho, aby som žil s nádejou, že raz dosiahnem nebo? Prijal som filozofiu sveta, ktorá hovorí: „Jedzme a pime, lebo zajtra umrieme“ (1 Kor 15, 32)?
2. Rozhodol som sa žiť tak, akoby som patril tomuto svetu, a nie tebe, Pane? Zdráhal som sa podeliť s ľuďmi, ktorí sú vôkol mňa, s radostnou zvesťou o tvojej spáse?

„Môj Bože, z celého srdca ľutujem svoje hriechy. Tým, že som sa rozhodol konať zlo a nekonal dobro, zhrešil som proti tebe, ktorého by som mal nadovšetko milovať. S tvojou pomocou si vzbudzujem pevný úmysel konať pokánie, viac nehrešiť a vyhýbať sa všetkému, čo ma vedie k hriechu. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus za nás trpel a zomrel. V jeho mene ťa prosím, Bože môj, zmiluj sa nado mnou.“