Pamätaj na svoj cieľ!
Sme označení pečaťou nebeského prisľúbenia
Joe Difato
Keď sa nám narodili deti, sestrička v nemocnici im kvôli identifikácii, bezpečnosti a zdravotnej dokumentácii urobila atramentové odtlačky nôh. Keď sme si deti brali domov, nemocnica nám na pamiatku dala bezplatné certifikáty s odtlačkami ich nôh. Tieto certifikáty, doplnené odtlačkami tých drobných nožičiek, nám i celému svetu dávali na známosť: „Toto dieťa je členom našej rodiny.“
V prvých dvoch článkoch sme sa zamerali na úryvok z listu svätého Pavla, ktorý hovorí o tom, že vďaka krstu, pri ktorom sme boli ponorení do Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania, nás Boh „posilňuje“ pre Krista a udeľuje nám osobitné Božie „pomazanie“ (pozri 2 Kor 1, 21 – 22). V tomto záverečnom článku sa budeme venovať ďalšiemu daru, ktorý nám Boh dáva pri krste, daru, ktorý naznačuje posvätná krizma, ktorá sa používa na naše pomazanie. Pavol opisuje pomazanie týmto spôsobom: Boh „nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha“ (1, 22). Túto krstnú pečať preskúmame na pozadí troch obrazov: kráľovskej pečate, závdavku a predchuti neba.
Kráľovská pečať
V monarchii je pečať kráľa alebo kráľovnej najdôležitejším symbolom panovníkovej autority. Je to oficiálna značka umiestnená na liste, zmluve, dekréte alebo inom dôležitom dokumente. Pečať na listine slúži ako dôkaz, že daný dokument odsúhlasil kráľ alebo kráľovná. Pečať mala často podobu pečatného prsteňa, ktorý panovník nosil. Aby sa predišlo akémukoľvek falšovaniu, existoval len jeden pečatný prsteň a ten mal panovník stále pri sebe.
V 5. storočí pred Kristom zohrávala myšlienka pečatného prsteňa a úradnej pečate dôležitú úlohu aj v živote Božieho ľudu. V tom čase sa obyvatelia Jeruzalema snažili obnoviť svoj život po návrate z babylonského vyhnanstva. Mnohí sa obávali, že Boh ich nechal vyriešiť si všetko na vlastnú päsť. Prorok Aggeus sa však tomuto pocitu opustenosti postavil tvárou v tvár. Hovoril v Pánovom mene a obrátil sa na vodcu ľudu, Zorobábela: „V ten deň, hovorí Pán zástupov, vezmem ťa, môj služobník, Salatielov syn Zorobábel, hovorí Pán, urobím ťa pečatným prsteňom, lebo som si ťa vyvolil“ (Ag 2, 23).
Boh prehovoril prostredníctvom Aggea a povedal ľudu, že je stále s ním. Povedal Izraelitom, že môžu dôverovať Zorobábelovi, hoci bol len miestodržiteľom, ktorého vymenoval pohanský cisár Dárius. Zorobábel síce nebol kráľom ako Saul alebo Dávid, ale bol vyvolený Bohom a mal byť nástrojom Božieho požehnania pre celé mesto!
Obraz pečatného prsteňa použil aj svätý Pavol. Možno si ho požičal od Aggea, ale ešte väčšmi ho rozvinul. Ako sme videli vyššie, Pavol povedal, že Duch Svätý „označil svojou pečaťou“ aj obyčajných ľudí, nielen kráľov, prorokov a miestodržiteľov (2 Kor 1, 22). Povedal, že tá istá kráľovská pečať, ktorou Boh označil Zorobábela, je teraz vtlačená do duše každého jedného človeka, ktorý je krstom ponorený do Kristovej smrti a jeho zmŕtvychvstania. Opakujúc Pavlove slová, nám Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí, že „krst vtláča kresťanovi nezmazateľný duchovný znak (charakter), ktorý znamená, že patrí Kristovi. Nijaký hriech nemôže tento znak zotrieť“ (KKC 1272). Hovorí nám, že sme boli vyhlásení za tých, ktorí patria Kristovi!
Závdavok od Pána
Duch Svätý zohráva v našom živote mnoho úloh. Nielenže sa podieľa na našom duchovnom znovuzrodení, keď sme pokrstení, ale je aj inšpiráciou pre našu modlitbu. Deň čo deň je s nami, aby osvecoval našu myseľ, napĺňal nás pokojom a posväcoval naše duše. On do nás vkladá túžbu starať sa o ľudí, evanjelizovať a uctievať Pána.
Všetky tieto dary a požehnania súvisia s tým, ako tu a teraz žijeme svoj život. Pečať, ktorou nás Duch Svätý označuje, je však iná. Tento dar je spojený s našou budúcnosťou. Katechizmus hovorí, že „,Pánova pečať‘ je pečať, ktorou nás označil Duch Svätý ,na deň vykúpenia‘ (Ef 4, 30). ,Krst je pečať večného života‘“ (1274).
Pred niekoľkými rokmi som si kúpil ojazdené auto. Podpísal som zmluvu a dal som predajcovi istú sumu peňazí ako zálohu. Potom som mu povedal, že o niekoľko dní sa vrátim a doplatím zvyšok. Auto bolo teraz oficiálne moje. Predajca ho nemohol predať nikomu inému, pretože mal moju zálohu. Mal som záruku, že keď mu donesiem zvyšok sumy, auto bude úplne moje. Toto pre nás urobil Ježiš. Keď nás označil svojou pečaťou, akoby za nás zložil zálohu a prisľúbil nám, že sa neskôr vráti a vezme si nás úplne k sebe.
Zachovanie pečate
Takže áno, boli sme označení pečaťou. Áno, máme na sebe nezmazateľnú pečať, ktorá ukazuje, že patríme Kristovi. No my máme s pomocou Ducha túto pečať chrániť a musíme žiť ako ľudia, ktorí patria Ježišovi. Preto Katechizmus hovorí: „Veriaci, ktorý si ,zachová pečať‘ až do konca, čiže ostane verný požiadavkám svojho krstu, bude môcť zomrieť ,so znakom viery‘, s vierou svojho krstu, v očakávaní oblažujúceho videnia Boha – ktoré je zavŕšením viery – a v nádeji na vzkriesenie“ (1274).
Svoje úsilie o „zachovanie pečate“ a zotrvanie vo „vernosti“ svojmu krstu opísal aj svätý Pavol. Ku koncu svojho života Timotejovi napísal: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca“ (2 Tim 4, 7 – 8).
Ako si teda môžeme väčšmi vážiť túto pečať, ktorú sme dostali, a žiť v súlade s ňou? Tak ako Pavol, aj my môžeme sľúbiť, že dokončíme preteky a získame večnú korunu. Upriamme svoje srdce na Ježiša, ktorý sa za nás obetoval na kríži, a povedzme mu, že ho chceme nasledovať. A samozrejme, neustále sa obracajme na Ducha Svätého, aby sme našli milosť a silu zostávať verní svojmu povolaniu!
Predchuť neba
Ja za seba môžem s istotou povedať, že po korune večného života túžim viac než po čomkoľvek inom. Duch Svätý mi dával nahliadnuť do večnosti v rôznych obdobiach môjho života. Takéto chvíle sú akoby predchuťou neba či krátkou upútavkou na výborný nový film.
Čo vidím v tejto upútavke? Vidím Pána Boha, nášho nebeského Otca, sediaceho na svojom tróne, s Ježišom po boku. Vidím, ako sa napĺňa všetko, čo sa začalo pri mojom krste: vidím sa úplne uzdravený a oslobodený od následkov hriechu a vidím svoje oslávené telo. Ale čo je ešte dôležitejšie, vidím, že som oslobodený od samotného hriechu. Vidím, že bez hriechu sú všetci ľudia. Všade vidím len Pánov pokoj a jeho lásku, ktorá sa v nás rozlieva, keď ho spoločne chválime. Aký to bude nádherný deň!
Viem, že nebo bude skvelé, ale jedna časť môjho ja má určité obavy zo smrti a z toho, aké to bude. Viem, že moja viera je slabá. Ale tieto záblesky mi dávajú hlbšiu túžbu po nebi. Pomáhajú mi žiť tento nebeský život – samozrejme, čiastočne a nedokonale – už i tu a teraz, dokiaľ Ježiš nepríde v sláve.
Nezabudni na svoj cieľ!
V našej mysli môže každý deň víriť milión rôznych myšlienok. Môžeme byť takí zaneprázdnení a zaujatí svetom, že stratíme zo zreteľa Ježiša. Môžeme byť takí preťažení povinnosťami, až stratíme zo zreteľa skutočnosť, že sme boli označení pečaťou Ducha Svätého.
Preto vyhlásme: „Počas tohto Pôstu si chcem vážiť pečať, ktorú Duch Svätý vtlačil do mojej duše – chcem si vážiť svoju zálohu za nebo. Chcem pamätať na svoj cieľ a pre ochranu tejto pečate urobiť všetko, čo je v mojich silách.“atia a sestry, čaká nás nádherný život s Pánom. Nikdy teda nespúšťajme zrak z nášho nebeského domova!