Vyhlásení za Kristových

Krst nás spája s Ježišovou smrťou i jeho zmŕtvychvstaním

Joe Difato

Krst. Aký mocný a vzácny dar! Prostredníctvom tejto sviatosti Pán zmýva náš hriech, utvára z nás nové stvorenie, napĺňa nás svojím Duchom a prijíma nás do svojej Cirkvi. A čo je najdôležitejšie, skutočným a trvalým spôsobom nás spája s Pánom: sme „pokrstení v jeho smrť“ a sme „s ním pochovaní“, aby sme mohli „žiť novým životom“ a „stali sa mu podobnými… aj v zmŕtvychvstaní“ (porov. Rim 6, 3 – 5). Inými slovami, v krste sa znovuzrodzujeme s Pánom!

Preto nás Boh žiada, aby sme Pôstne obdobie venovali modlitbe a podpore tých, ktorí sa pripravujú na krst. A aj preto nás vyzýva, aby sme sa v tomto čase pripravovali na obnovu vlastných krstných sľubov. A ako sa máme pripraviť? Pôstom, modlitbou a almužnami. Tým, že zo svojho srdca odstránime hriech a sebecké túžby, aby sme mohli prijať Ježiša a jeho milosť, ktorá nás ešte hlbšie premení.

Tento rok sa chceme v Pôstnom období zamerať na veľké dary, ktoré nám Boh dal pri krste. Svätý Pavol vystihol podstatu týchto darov, keď opísal krst slovami: „Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha“ (2 Kor 1, 21 – 22; kurzíva pridaná). Naše články sa preto zamerajú práve na tieto dary. Najprv sa pozrieme na posilu a istotu, ktorú nám pri krste dáva Boh v Kristovi. Potom budeme skúmať pomazanie krizmou, ktoré nás vyčleňuje pre Pána. A nakoniec uvidíme, ako nás krst označuje pečaťou pre večný život.

 

Silní v Kristovi

Vieme, aké znamenia a úkony sa používajú pri krste dieťaťa. Rodičia a krstní rodičia sa spolu s dieťaťom zhromaždia okolo krstiteľnice. Kňaz alebo diakon ich vyzve, aby v mene tohto dieťaťa vyznali vieru a sľúbili, že ho budú sprevádzať na ceste k Pánovi. Potom krstiteľ trikrát vyleje na hlavu dieťaťa posvätenú vodu a pokrstí ho „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“. Dieťa potom pomažú posvätnou krizmou, oblečú ho do bieleho rúcha a dostane zapálenú sviecu.

Možno sme si zvykli vnímať tieto úkony a znamenia len ako symboly toho, v čo dúfame, že sa stane, keď dieťa vyrastie; no pravda je taká, že čosi nesmierne veľké sa deje už priamo pri krste. Prostredníctvom týchto znamení a úkonov dieťa skutočne dostáva požehnanie, na ktoré tieto znaky poukazujú. Je skutočne očistené od prvotného hriechu. Je skutočne naplnené Duchom Svätým. Skutočne sa stáva Božím dieťaťom a členom Cirkvi. Je novým stvorením!

Svätý Pavol opakovane hovorí o našom prechode zo smrti do nového života. Veriacim v Ríme položil otázku: „Neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení?“ (Rim 6, 3). Galaťanom zasa napísal: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2, 19 – 20). A Korinťanom povedal: „Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové“ (2 Kor 5, 17).

Tieto slová Písma vyjadrujú, akú silu a istotu dostávame v Kristovi. Hovoria nám, že Boh nás naozaj „vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna“ (Kol 1, 13). A keď Pán človeka prenesie z jedného kráľovstva do druhého, posilňuje ho, aby navždy zotrval v tejto slobode a neprechádzal hore-dole medzi týmito dvomi „kráľovstvami“. Kristus nás totiž vyhlásil za svojich a teraz mu patríme!

 

Zakorenení a kráčajúci v Kristovi

Pavol opisuje niečo podobné v ďalšej kapitole, keď Kolosanom píše, že sú „zakorenení“ v Kristovi (2, 7). Sme ako vysoký, silný strom, pretože sme boli pochovaní či zasadení do Ježišovej smrti a jeho zmŕtvychvstania. Naše korene spočívajú v Kristovi, v tom, ktorý nám môže dať silu rozkvitnúť a prinášať hojné ovocie.

Tento obraz zakorenenia v Ježišovi nám hovorí, ako veľmi nás Boh miluje. Hovorí nám, že nás drží v dlani a nikdy nás nepustí. Fakt, že sme zakorenení v Kristovi, nám dáva istotu, pretože máme na svojej strane Boha, ktorý neustále pracuje na tom, aby nám pomohol

poučiť sa z našich zlých rozhodnutí a robiť dobré rozhodnutia. Hovorí nám, že Boh nás naplnil nekonečným požehnaním, aby nám pomohol v každej situácii – dobrej aj zlej, šťastnej aj bolestnej.

Pavol tiež Kolosanom napísal, že ak chcú byť silní a prinášať ovocie, musia v Kristovi aj „žiť“ (2, 6). Keď hovorí o „žití v Kristovi“, má na mysli to, ako my, pokrstené Božie deti, prežívame svoj každodenný život. Súvisí to s postojmi, s akými sa modlíme, pracujeme, staráme sa o rodinu a podobne. Čím hlbšiu istotu máme v tom, že sme zakorenení v Kristovi, čím väčšmi sa spoliehame na milosť, ktorú sme dostali pri krste, tým väčšmi dokážeme všade a v každej situácii „žiť v Kristovi“.

 

Poznávame len „sčasti“

Samozrejme, táto dôvera neprichádza v plnosti vo chvíli, keď sa krstná voda dotkne nášho čela. Predstavme si malé dieťa. Je si isté láskou svojich rodičov, ale ako rastie, dospieva k hlbšiemu pochopeniu toho, čo všetko museli z lásky k nemu rodičia urobiť a aká silná musela byť ich láska. Jasnejšie vidí obete, ktoré preňho priniesli, ich náklonnosť k nemu a ich odhodlanie pomáhať mu rásť a rozvíjať sa. Ba aj vtedy, keď medzi nimi dochádza k nezhodám a niekedy aj k istému odcudzeniu, hlboko v srdci dieťaťa ostáva vedomie, že je milované.

Aj my pri krste vidíme len záblesky Božej lásky k nám. Väčšina z nás bola predsa v tom čase len malým dieťaťom! Ale tá láska tam bola – aj keď sme jej vtedy nerozumeli a aj keď ju úplne nechápeme ani teraz. Môžeme teda prijať za svoje Pavlove slová Korinťanom: „Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný“ (1 Kor 13, 12).

To „čiastočné poznanie“, ktoré hovorí Pavol, však nie je čosi statické, ale dynamické. Pavol stále rástol v poznaní Božej lásky. A stále sa prehlbovalo aj jeho chápanie hĺbky Ježišovej obety na kríži. A čím viac toho Pavol o Ježišovi vedel, tým väčšmi ho miloval. A to isté zažívame aj my. Základné evanjeliové posolstvo môžeme poznať povrchne. Pravdepodobne by sme sa ho dokázali naučiť za päť minút! Ale všetci svätci nám hovoria, že moc a lásku, ktorú sme dostali pri krste, spoznávame celý život.

Skúsme v tomto Pôstnom období prehĺbiť svoje chápanie evanjelia a veľkého daru, ktorým je náš krst. Vyznajme spolu s Pavlom, že chceme väčšmi „spoznať [Krista]“ a „moc jeho zmŕtvychvstania“. A aby sme sa uistili, že sa tak stane, povedzme tiež: „Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi“ (porov. Flp 3, 10. 14). Môžeme si byť istí, že keď to budeme robiť, Duch Svätý odmení naše úsilie tým, že nás obdaruje väčším pochopením, väčším porozumením i väčšou láskou.

 

Hojnosť vďaky

Sme zachránení, upevnení, zakorenení, vybudovaní, nasýtení, omilostení, požehnaní, premenení a posilnení. Žasnem pri pomyslení na to, čo všetko pre nás Ježiš urobil. Moja vďačnosť sa každým dňom prehlbuje a pohýna ma k čoraz väčšej láske. Niet divu, že nás Pavol nabáda, aby vynikali „vo vzdávaní vďaky“ (Kol 2, 7). Naozaj máme byť za čo vďační!

„Pane, veľmi ti ďakujeme za posilu, ktorú nám dávaš, keď nás pri krste ponáraš do svojej smrti a zmŕtvychvstania! Počas tohto Pôstneho obdobia ťa chceme lepšie poznávať a milovať a chceme milovať i druhých tak, ako ty miluješ nás!“