Pre dopravu zadarmo
nakúpte ešte za 45,00
Košík. 0,00

Stvorený pre slávu

Ste chrámom Pána!

Môžeme sa stretnúť s Božou slávou. A toto stretnutie môže zmeniť náš život. Ako napísal svätý Pavol: A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz. (2Kor 3,18). Poďme sa teda pozrieť na Pánovu slávu.

Sláva Pána v starovekom Izraeli. V jednom príbehu Starého zákona za druhým sa Boh svojmu ľudu ukazuje v ohromujúcej nádhere a veľkoleposti. Príbeh o Mojžišovi je jedným z klasických príkladov.

Mojžiš práve vyviedol Izraelitov z Egypta a priviedol ich na púšť. Chystali sa začať svoju dlhú cestu do zasľúbenej zeme. Boh im však chcel dať jasne najavo, že necestujú sami. Preto Mojžišovi prikázal, aby postavil akúsi mobilnú svätyňu – Stánok stretnutia, v ktorom by bola jeho prítomnosť. Vnútri tohto stanu sa nachádzala vnútorná svätyňa nazývaná Svätyňa svätých, kde bola uložená archa zmluvy.

Písmo nám hovorí, že keď bola Svätyňa svätých postavená, „Pánov oblak“ spočinul na stánku stretnutia. Vždy, keď sa oblak pohol, ľud zbalil tábor a presunul sa za ním. Vždy, keď oblak zastal, ľud sa tam utáboril. A keď bol postavený vnútorný stánok, naplnila ho Pánova sláva. Jeho prítomnosť bola taká silná, že doň nemohol vstúpiť ani Mojžiš (Ex 40,34-35).

O niekoľko generácií neskôr, keď sa Izraeliti usadili v krajine, kráľ Šalamún dokončil stavbu veľkolepého chrámu Hospodinovi. Zhromaždil celé spoločenstvo a nechal kňazov, aby za veľkých fanfár vniesli do chrámu archu zmluvy (1Kr 8, 5 – 11). Potom chrám naplnila Pánova sláva – a Božia prítomnosť bola opäť taká intenzívna, že kňazi nemohli pokračovať v obetovaní. Jeho sláva bola ohromujúca!

Dejiny Izraelitov však neboli len jedným nepretržitým pochodom od veľkosti k veľkosti. Približne na začiatku šiesteho storočia pred Kristom sa odklonili od Pána natoľko, že Boh dovolil babylonskému vojsku dobyť ich krajinu a poslať ich do vyhnanstva. Uprostred ich utrpenia im však Boh povedal, že ich zajatie sa skončí. Sľúbil, že ich privedie domov. „Pripravte cestu Pánovi,“ volal prorok, pretože sa mala zjaviť ‚sláva pánova‘ (Iz 40, 3. 5)! A tak sa aj stalo. Ľud sa mohol vrátiť domov a obnoviť svoju krajinu. A čakali na splnenie zasľúbenia.

Ježiš: Božia sláva v tele. Keď však prišla Pánova sláva, bola taká, akú Izraeliti ešte nevideli. Pánova sláva bola osobou: Ježiš z Nazareta.

Skôr ako prehliadkou nádhery a majestátu zjavil Ježiš Božiu slávu tým, že uzdravoval chorých a vyslobodzoval väznených. Večeral s hriešnikmi a vyvrheľom povedal, že Boh ich neodsudzuje. Robil zázraky, ale robil ich v prospech zabudnutých a odsunutých na okraj spoločnosti. Neboli to okázalé predstavenia určené pre vznešených a mocných. Ako povedal prorok: „Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili…. a preto sme si ho nevážili.“ (Izaiáš 53, 2. 3)

Napriek tomu pre tých, ktorí mali oči, aby videli, Ježiš ukazoval Božiu slávu nezameniteľným spôsobom. Bola to sláva skrytá, sláva zahalená pre tých, ktorí požadovali nekonečný rad znamení. Ale tým, ktorí uverili, sa ukázal ako „Božia moc a Božia múdrosť“ (1 Kor 1, 24).

Napokon, v najväčšej irónii, Ježiš ukázal svoju slávu, keď sa za nás nechal pribiť na kríž. Ježiš celý svoj život prinášal Otcovi slávu tým, že vykonával prácu, na ktorú ho Boh poslal (Jn 17, 4). Teraz, v tomto poslednom skutku, nám ukázal hĺbku Otcovej lásky. Na kríži zjavil slávu, ktorej základom bola pokora. Ukázal, že Boh nás miluje tak veľmi, že sa vzdal svojho jediného Syna, aby sme mohli mať večný život (Jn 3, 16). Ježiš pretrpel poníženie na kríži, aby sme mohli s ním navždy sedieť v jeho sláve (Ef 2, 6). Áno, Kristov kríž je najvyšším prejavom Pánovej slávy!

Nový Pánov chrám. V Starej zmluve Pánova sláva napĺňala Jeruzalemský chrám. V evanjeliách žil medzi nami sám Ježiš ako Pánova sláva. Jeho telo bolo „dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta“ (Hebr 9, 11). „Celá plnosť“ Boha prebývala v ňom (Kol 1, 19).

Potom sa však pri Poslednej večeri stalo niečo pozoruhodné. Ježiš prisľúbil, že bude prebývať v nás. (Ján 15,4). Dokonca nám dal svoje vlastné telo a krv, aby sme si vždy pamätali, že on žije v nás. Ježiš z každého z nás urobil chrám svojej prítomnosti. Z celej svojej Cirkvi urobil „chrám posvätný v Pánovi“ (Ef 2, 21). Umožnil nám, aby sme boli naplnení Pánovou slávou – tak ako bola Svätyňa svätých a ako bol Ježiš.

Keď Šalamún videl, ako Božia sláva napĺňa chrám, bol nadšený. „Postavil som ti kniežací dom,“ modlil sa, ‚príbytok, v ktorom môžeš zostať naveky‘ (1Kr 8, 13). To je aj náš cieľ. Naše telá sú chrámami Ducha Svätého. Boh žije v nás (1Kor 3, 16; 6, 19). Čoskoro nastane pôstne obdobie, počas ktorého môžeme byť ako Šalamún, keď sa budeme snažiť urobiť zo svojich tiel a duší „kniežací dom“ hodný Pána. Môžeme sa stať svätyňou, v ktorej Boh s radosťou prebýva. Môžeme prijať jeho slávu a môžeme ju zjavovať všetkým okolo nás.

Nie je to nemožná úloha. Ježiš nás uisťuje, že jeho jarmo je ľahké a jeho bremeno príjemné (Mt 11, 30). Dokonca nás pozýva: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vám dám odpočinok“ (11, 28). Áno, váš dom môže mať svoj podiel na chybách a nedokonalostiach. Ale jeho základy sú pevné, pretože je založený na Kristovi. Áno, možno budete musieť na svojom dome urobiť nejaké stavebné úpravy, ale pamätajte, že Ježiš nie je obyčajný staviteľ. Vždy majte na pamäti, že ste chrámom, ktorý nevytvorili ľudské ruky, ale sám Boh.

Všetko môžem. Psychológovia nám hovoria, že stanovenie vysokých cieľov a opakovanie pozitívnych, potvrdzujúcich výrokov nám veľmi pomáha dodať energiu. Hovoria nám, že aj keď tieto vysoké ciele nedosiahneme, stále sa dostaneme ďalej na ceste, ako keby sme si stanovili malé ciele alebo žili len zo dňa na deň.

Preto sa do toho pustite a stanovte si v tomto pôstnom období ambiciózne ciele. Choďte na omšu častejšie ako raz týždenne. Rozhodnite sa, že sa budete každý deň modliť a rozjímať nad Písmom alebo že predĺžite čas venovaný každodennej modlitbe. Dajte si za cieľ postiť sa od hnevu, netrpezlivosti alebo samospravodlivosti.

Zároveň si každé ráno povedzte: „Som Božie dieťa. Som jeho svätý chrám a on žije vo mne.“ Povedzte si: „Všetko môžem skrze Krista, ktorý ma posilňuje.“ Hovorte si: „Bol som stvorený, aby som videl Božiu slávu, majestát a nádheru.“