Svätá brána zmierenia a nádeje
Týmto príspevkom pokračuje séria o kľúčových slovách Jubilea 2025. Druhé kľúčové slovo – Brána.
„Hľa, stojím pri dverách a klopem“ (Zjv 3, 20) – to boli slová, ktoré mi zneli v srdci, keď som bol v televízii svedkom otvorenia svätej brány pápežom prostredníctvom symbolického gesta klopania, ktorý je ‚mostom‘ medzi Bohom a jeho ľudom, keďže predstavuje Krista ako jeho vicarius, ako aj vicarius Petri, ktorý predstavuje ‚odpustené spoločenstvo‘ tých, ktorí sú pokrstení a obmytí Kristovou krvou (1 Kor 6, 11). Ekleziologické čítanie textu, ako ho stručne ilustruje prof. K. Belinský, ktorý ho opisuje ako bránu, ktorá vedie do budovy, ktorá zhromažďuje spoločenstvo pripravené na „morálne obrátenie“, aby sa zúčastnilo na pokrme, ktorý ponúka Kristus. Nejde o nič iné ako o potravu, ktorú Cirkev ponúka prostredníctvom duchovných dobier vo svojich sviatostiach zmierenia a Eucharistie. Preto je „prechod“ cez Svätú bránu významným momentom pre tých, ktorí veria v zmŕtvychvstalého Krista. Jubilejný rok bude mať za následok prílev pútnikov z rôznych tvárí pútnickej cirkvi vďaka dvom dôležitým znakom, t. j. púti a odpustenia. To sú vlastne ciele všetkých dôležitých podujatí plánovaných na Jubilejný rok 2025.
Ako už bolo oznámené, možno dosvedčiť, že pozdĺž Via della Conciliazione renovovanej pre túto výnimočnú príležitosť, len za prvé dva týždne jubilea už pol milióna pútnikov vedených jubilejným krížom prešlo najreprezentatívnejšou bránou jubilea, ktorými je Bazilika svätého Petra, kostol postavený na hrobe svätého Petra, „skaly“, na ktorej chcel Ježiš postaviť svoju Cirkev. Zaujímavé je, že rituál prekročenia prahu Svätej brány nebol na začiatku súčasťou jubilea, hoci podľa prameňov s ním začal pápež Martin V. v roku 1423 v Bazilike svätého Jána Lateránskeho a v roku 1499 otvoril Svätú bránu v ďalších bazilikách vrátane Petrovej pápež Alexander VI.
Možno to zostane nepovšimnuté, avšak bronzová brána svätého Petra môže vypovedať o zmysle jubilea a jeho význame pre každého, kto prekročí jej prah a jemne sa jej dotkne a pobozká ju. Ako rozpráva Sväté písmo o Bohom zatvorenej bráne raja, preto „stratená nádej“ z knihy Genezis ožíva príchodom Krista v ľudskom tele, udalosťou, ktorú sväté jubileum pripomína a ktorá má byť zavŕšená „otvorením dvanástich brán“ nebeského Jeruzalema (Zjv 21, 12 – 13). To je dobre znázornené na šestnástich paneloch Svätej brány svätého Petra, kde prvé dva panely predstavujú „stratenú nádej“, ďalších trinásť panelov spásu, ktorú ponúka „jedinečná“ Kristova udalosť, a napokon šestnásty panel znázorňuje pápeža Pia XII. otvárajúceho Svätú bránu sprevádzané slovami zo Zjv 3, 20, kde Kristus klope na dvere srdca každého človeka a chce „bývať a stolovať“ s tými, ktorí mu otvoria svoje srdce. Dvanásty panel, ktorý zaznamenáva dialóg Ježiša s „dobrým zlodejom“, dodáva význam tohtoročnému gestu pápeža Františka, ktorý otvoril „špeciálnu Svätú bránu“ v rímskej väznici Rebibbia a ponúkol im posolstvo nádeje. Súčasná jubilejná brána, slávnostne otvorená v roku 1950, odráža ľudskú biedu spôsobenú vojnami a svet, ktorý hľadí na Cirkev a očakáva posolstvo nádeje.
Napokon, všetky brány nemusia vždy viesť ľudí k životu. Napríklad digitálne portály ako brána cez web do sveta nás môžu viesť k nádeji alebo zúfalstvu, k životu alebo smrti, k svetlu alebo tme, pretože nie každé dvere sú sväté, ktoré vedú k trvalej blaženosti. Ďalej tieto portály riadené pokročilejšími algoritmami môžu ľudí „zamestnať“ v prospech niektorých, ale informácie nie sú pravda, ľahká dostupnosť nie je sloboda a zjednodušené odpovede nie sú životodarné, pretože dvere do života sú „úzke“. (Mt 7, 13 a nasl.; Lk 13, 24) Svätá brána evokujú Ježiša ako „jedinú bránu, ktorá vedie k životu“, pretože on je „jedinečný“ prostredník (Jn 10, 9) a každý, kto vstupuje do Cirkvi cez túto svätú bránu so srdcom otvoreným pre Krista, sa stáva „živým kameňom“ Božieho kráľovstva na zemi pre ostatných (1Pt 2, 4-5).
Rockwin Prakash Pinto, PhD, Accademia Alfonsiana