Dôvod na nádej

 Vízia pápeža Františka

„Nádej“ – tá vec s krídlami, ktorá v duši spočíva, a spieva melódiu bez slov a nikdy, nikdy neutícha…

Tieto výstižné slová, ktoré v 19. storočí napísala básnička Emily Dickinsonová, pred nás predkladajú krásny obraz. Dickinsonovej opis nádeje pritom odzrkadľuje obraz, ktorý vo svojom Liste Rimanom predkladá svätý Pavol: „Nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (5, 5). Pavol chápal, že v našom srdci „spočíva“ Duch, ktorý býva často opisovaný pomocou symbolu holubice. Taktiež chápal, že „melódia“, ktorú spieva Duch, je melódiou Božej lásky. Táto láska – láska, ktorá môže upokojiť naše srdcia, uzdraviť nám rany a pozdvihnúť náš zrak k nebu – nás napĺňa nádejou. A táto nádej tam vždy je; nikdy nás neopúšťa.

 

Rok nádeje

Nádej nezahanbuje. Tieto slová pápež František zvolil ako motto Jubilejného roku nádeje. Tento Jubilejný rok sa začal minulý rok na Štedrý večer, keď pápež František prešiel Svätou bránou Baziliky svätého Petra vo Vatikáne a skončí 28. decembra tohto roku, keď sa táto Svätá brána opäť zavrie. Podobne ako pri iných mimoriadnych a jubilejných rokoch, aj tento osobitný rok pokračuje v starozákonnej tradícii zasväcovania celého roku: uzdravovaniu starých rán, oslobodzovaniu otrokov, veľkorysejšiemu odpúšťaniu a dvíhaniu trpiacich (Lv 25, 8 – 10).

Spočiatku si Izraeliti počas jubilejného roku pripomínali milosrdenstvo, ktoré im Boh preukázal v minulosti, a volali po preukazovaní veľkorysejšieho milosrdenstva voči bratom a sestrám v prítomnosti. No postupne sa z neho stalo aj obdobie hľadenia do budúcnosti. Zvlášť v Ježišovej dobe, keď si Izrael podmanila Rímska ríša, ľudia s radosťou očakávali príchod Mesiáša, „Pomazaného“ Bohom, toho, ktorý ich vyslobodí a prinesie ľudu uzdravenie a vykúpenie (Iz 61, 1). Preto sa jubilejný rok stal časom nádeje a túžobného očakávania veľkého „roku milosti“ (Iz 61, 2), keď bude Izrael oslobodený a naplnia sa všetky Božie prisľúbenia.

My dnes slávime nové jubileum – už ako členovia Cirkvi a veriaci v Krista. Naša pozornosť sa teraz zameriava na vykúpenie, ktoré nám vydobyl Ježiš. Jeho oslavujeme ako Božieho „Pomazaného“, Mesiáša, ktorý nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním otvoril pramene milosrdenstva (pozri Lk 4, 16 – 21). Zároveň nanovo potvrdzujeme svoju nádej vo vzťahu k budúcnosti, „živú nádej“ v to, že dosiahneme nebo, „neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo“ (1 Pt 1, 3 – 4).

Tento mesiac vstupujeme do Jubilejného roku nádeje, a tak sa v tomto čísle chceme zamerať práve na dar nádeje. Pozrieme sa bližšie na to, čo nás o nádeji učí pápež František, a na to, ako tento veľký dar opisuje Sväté písmo. Napokon preskúmame, akými spôsobmi môžeme sláviť toto jubileum a stať sa majákmi nádeje pre ľudí vôkol nás.

 

Nádej pre všetkých

Pápež František v bule vyhlasujúcej tento mimoriadny rok priznáva univerzálnu pravdu, s ktorou sa môžeme všetci stotožniť: „Všetci vedia, čo znamená dúfať,“ píše. „V srdci každého človeka je ukrytá nádej ako túžba a očakávanie niečoho dobrého, hoci nevie, čo prinesie zajtrajšok“ (Spes non confundit 1, ďalej SNC).

Svätý Otec nám hovorí, že nádej je ako hlas v našom vnútri, ktorý nám hovorí: „Pozdvihni zrak“ k obzoru a uzri požehnania, ktoré má Pán pre teba pripravené (Iz 40, 26). Tento hlas nám hovorí, že Božie plány s nami sú plánmi „pokoja a nie súženia“ a že tieto plány nám prinesú „budúcnosť a nádej“ (Jer 29, 11). Hlas nádeje je prítomný v každom z nás. Môže byť pochovaný pod rokmi smútku, hriechu, rozplynutých snov a mylných presvedčení, no predsa je stále tam. Nádej sa správa podobne ako vtáčik Emily Dickinsovej, ktorý neprestáva spievať: neustále volá na všetkých a pobáda nás objaviť Kristovu lásku, lásku, ktorá môže naplniť všetky naše sny a túžby.

No pápež František tiež vie, že pohľad upretý do budúcnosti v nás môže vzbudiť „protichodné pocity“ (SNC 1). Môžeme sa báť, či dosiahneme to, v čo dúfame. Možno chceme dúfať v Pána, no máme pocit, že sme príliš hriešni na to, aby sme si zaslúžili jeho lásku. Alebo sa jeden deň tešíme z našej budúcnosti s Pánom, no hneď na druhý deň nás prepadnú obavy a strach.

František vie, že niektorí z nás majú veľmi málo nádeje: „Často sa stretávame so skľúčenými ľuďmi, ktorí hľadia do budúcnosti pesimisticky, akoby im nič nemohlo ponúknuť šťastie“ (SNC 1). Možno zažili priveľa bolesti a už si netrúfajú dúfať v niečo dobré. Alebo majú príliš malú vieru a nedokážu dôverovať, že Boh je dobrý a chce sa o nich postarať. Dokonca aj im a všetkým, ktorí sú takí stratení, že sa boja, že ich nič nemôže zachrániť, František dáva nádej. Stojí si za tým, že každý môže vzhliadať k jasnejšej budúcnosti: „Nech je jubileum pre všetkých príležitosťou na oživenie nádeje“ (SNC 1).

 

Speváci nádeje

Prečo si je pápež František taký istý tým, že každý môže mať nádej? Pretože nádej, na ktorú poukazuje, sa nezakladá na tom, aké má človek talenty, prácu či finančné prostriedky. Nezakladá sa ani na ničom takom, čo si človek môže sám vyprodukovať. Vo svojej homílii, v ktorej oznámil tému Jubilejného roku, povedal:

„Práve túto nádej, zakorenenú v Kristovi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, chceme osláviť, prijať a zvestovať celému svetu v nadchádzajúcom Jubileu, ktoré je už za dverami. Nie je to len jednoduchý, povedzme iba ľudský optimizmus alebo pominuteľné očakávanie spojené s nejakou pozemskou istotou, to nie. Je to skutočnosť, ktorá sa už naplnila v Ježišovi a ktorá sa aj nám dáva každý deň, kým nebudeme jedno v objatí jeho lásky“ (Homília pápeža Františka, 9. mája 2024).

A tak nás pobáda uprieť svoj zrak na Pána a jeho dobrotu, aby sa naša nádej prebudila, ožila  a prehĺbila sa. Ba aj keď sa už považujeme za ľudí plných nádeje, stále môžeme od Pána prijať ešte viac. A všetci to aj potrebujeme! Svätý Otec nás volá ohlasovať nádej okolitému svetu:

„Milí moji… pozdvihnime srdce ku Kristovi, aby sme sa stali spevákmi nádeje pre civilizáciu, ktorá je poznačená príliš veľkým zúfalstvom. Svojimi gestami, slovami, každodennými rozhodnutiami, trpezlivosťou zasiať kúsok krásy a láskavosti, nech sme kdekoľvek, chceme spievať o nádeji, aby jej melódia rozochvela akordy ľudstva a prebudila v srdciach radosť a aby prebudila odvahu objať život“ (Homília pápeža Františka, 9. mája 2024).

Takže áno, potrebujeme nádej, ktorá bude prúdiť v hĺbke nášho srdca. Potrebujeme nádej, ktorá nás naplní radosťou, pretože vidíme, aká slávna a nádherná budúcnosť náš čaká. Potrebujeme nádej, ktorá hľadí na každého človeka očami Krista – a vníma ľudí ako vzácne, jedinečné, zázračne utvorené a očarujúce umelecké diela, ktorými sú. Potrebujeme nádej, ktorá nás naplní láskou k nim a naučí nás zaobchádzať s nimi s väčšou úctou pri tom, keď im zvestujeme Kristovu radostnú zvesť.

 

Žiariť svetlom nádeje

Ježiš nám dal veľa dôvodov na nádej. Svojím krížom a zmŕtvychvstaním nás vykúpil z hriechu a smrti. No on urobil viac než len to. Tým, že sa takto podrobil smrti, vykúpil dokonca aj naše utrpenie. Keďže sa nám stal podobným vo všetkom okrem hriechu, vie, čo prežívame – prechádza tým spolu s nami a ukazuje nám, ako mu máme zostať nablízku v akejkoľvek situácii. On svetlom svojej lásky napĺňa dokonca aj našu samotu a smútok! A robí to preto, aby sme spoznali jeho uzdravujúci dotyk a stali sa tak majákmi nádeje vo svete zatemnenom smútkom a hriechom.

Pri vstupe do tohto mimoriadneho roku si teda vezmime k srdcu povzbudivé slová pápeža Františka. Uvažujme o nich a prijmime ich za svoje, aby sme boli „stále pripravení obhájiť svoju nádej“ (porov. 1 Pt 3, 15):

„,Kresťanská nádej,‘ píše svätý Peter, ,je neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo‘ (1 Pt 1, 4). Kresťanská nádej nás podopiera na životnej ceste, aj keď je kľukatá a únavná; otvára pred nami cesty budúcnosti, keď nás rezignácia a pesimizmus chcú držať v zajatí; umožňuje nám vidieť možné dobro, keď sa zdá, že zlo má navrch. Kresťanská nádej

nám vlieva pokoj, keď srdce ťaží neúspech a hriech; umožňuje nám snívať o novej ľudskosti a dodáva nám odvahu pri budovaní bratského a pokojného sveta, keď sa zdá, že to nestojí za námahu. Toto je nádej, dar, ktorý nám Pán daroval v krste“ (Homília pápeža Františka, 9. mája 2024).

Kiež tento rok táto nádej uchváti celé naše srdce!