Pre dopravu zadarmo
nakúpte ešte za 35,00
Košík. 0,00

Rok nádeje

Milí naši čitatelia,

Pán Ježiš sa na kríži modlil: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mk 15, 34). Na prvý pohľad sa môže zdať, že Ježiš strácal nádej. No bolo to inak. Ježiš sa vtedy modlil 22. žalm, ktorý pokračuje slovami: „Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; volám v noci, a nenachádzam pokoja. A predsa ty si svätý… V teba dúfali naši otcovia; dúfali a vyslobodil si ich. Ku tebe volali a boli spasení, v teba dúfali a zahanbení neboli“ (Ž 22, 3 – 6).

Ježiš vyjadruje Bohu svoj žiaľ – je k Bohu úprimný. No predsa vyjadruje svoju dôveru v Otca, dôveru v jeho svätosť a moc. Aj o Abrahámovi svätý Pavol píše, že uveril „v nádeji proti nádeji“ (Rim 4, 18). Boh mu prisľúbil, že z jeho syna vzíde potomstvo, a on mu veril aj vo chvíli, keď sa zdalo všetko stratené. Nerozumel vždy všetkému, čo Boh robil, no dôveroval v Božiu svätosť a moc. „Posilnený vierou vzdával Bohu slávu“ (Rim 4, 20).

Tento Jubilejný rok slávime ako Rok nádeje. Samovraždy, závislosti, prázdna zábava, ľudia žijúci len sami pre seba – to všetko poukazuje na to, ako veľmi potrebujeme nádej. No nádej väčšiu ako tento svet – nádej, ktorú nám dáva Boh.

Každý z nás sa stretol so sklamaním: čakali sme, že sa niečo stane, a nestalo sa to. Ako teda môže Pavol povedať, že „nádej nezahanbuje“ (Rim 5, 5)? Môže to povedať, pretože nehovorí o našich malých ľudských nádejach, ale o nádeji, ktorou je Boh! On nám sľubuje, že Boh nám raz v nebi hojne vynahradí každé pretrpené zlo a nesplnený sen. A Ján nám až dvakrát opakuje, že Boh nám „zotrie z očí každú slzu“ (Zjv 7, 17 a 21, 4). V nebi nám vysvetlí všetko to, čo je teraz pre nás nepochopiteľné.

To je naša nádej: celý náš život má v rukách mocný a láskavý Boh. Našou úlohou je dôverovať mu a milovať ho. Oplatí sa to; veď ak sa nám podarí „posilniť vierou“ a „vzdať Bohu slávu“, on nám raz zotrie z očí každú jednu slzu a odpovie nám na každú našu otázku.

 

Lukáš Vaník, editor slovenského vydania