Jasličky a „domček z chleba“
Vianočný pohľad na štedrý Boží pokrm
Hallie Riedelová
Jasličky. Počas Adventného a Vianočného obdobia ich vídavame všade. Za celý svoj život som prešla okolo nespočetného množstva jasličiek. Ale minulý rok bol iný. Pár dní po Vianociach som bola cez týždeň na svätej omši. Po prijímaní som cestou do lavice prechádzala okolo betlehema. Trochu ma pritom rozptyľovali a ťažili isté rodinné starosti.
No keď som uvidela malého Ježiša a jeho ruky načiahnuté smerom ku mne, zasiahlo ma to. Toto pokorné a zraniteľné dieťa v jasliach je ten istý Ježiš, ktorého som práve prijala v Eucharistii. On je ten „Boží chlieb“ (Jn 6, 33), ktorý zostúpil z neba, aby dal svetu život. A ako Boží chlieb mi ponúkal pokrm, ktorý som potrebovala!
Aké nečakané uvedomenie! Bola som veľmi vďačná, že Duch Svätý využil tento jednoduchý pohľad, aby sa cezeň hlboko dotkol môjho srdca. Cítila som však, že Pán mi chce ukázať ešte čosi viac. A tak keď som prišla domov, otvorila som si Sväté písmo a začala som čítať evanjeliové state o Ježišovom narodení. Dozvedela som sa pritom ďalšie nečakané veci.
Narodený v Betleheme
Ježiš sa narodil v malom mestečku Betlehem, ktoré sa nachádza osem kilometrov južne od Jeruzalema. Bolo to mesto, kde prišiel na svet aj kráľ Dávid; to preto sa tam Jozef, Dávidov potomok, vybral na sčítanie ľudu (pozri Lk 2, 4). Hoci Betlehem nebol vplyvným mestom, Židia mu prikladali veľký význam, pretože očakávali, že sa tam narodí Mesiáš. Prorok Micheáš o ňom predpovedal: „Ale ty, Betlehem Efratský, najmenší medzi judejskými mestami, z teba vzíde zvrchovaný vládca Izraela. Pôvod jeho je odpradávna, od večnosti“ (Mich 5, 1).
Možno to znie trochu zložito a príliš teoreticky, ale chápem to. No mňa najviac zaujalo niečo iné: v hebrejčine názov Bet Lechem znamená „Dom chleba“. Ešte pozoruhodnejšie však je, že v arabčine sa tento názov prekladá ako „Dom mäsa“ či „Dom tela“.
To ma ohromilo. Dokonca aj miesto Ježišovho narodenia mi dokazovalo, že keď vstúpil do nášho sveta ako dieťa, stal sa „živým chlebom“, pretože svoje telo obetoval za život sveta (porov. Jn 6, 51). Toto dieťa, tento Boží chlieb, mi určitým spôsobom dalo prostredníctvom svojho vlastného tela a krvi život.
Uložený do jasieľ
Nasledujúci deň som sa rozhodla modliť pri svojich domácich jasličkách. Môj zrak upútala samotná maštaľ. Príbeh som dobre poznala: Mária s Jozefom mali za sebou namáhavú cestu do Betlehema, a nemali sa kde ubytovať. Nakoniec sa zložili v jednej maštali a v nej sa aj narodil Ježiš. Ježiša tam nečakala žiadna starostlivo ustlaná, mäkká postieľka. Mali len jasle – válov, z ktorého žrali zvieratá.
Spomenula som si, ako sa ma v predchádzajúci deň dotkol počas svätej omše Duch Svätý. Krásny obraz! Ježiš, pravý Chlieb z neba, ktorý prináša večný život, sa nám ponúka v jasliach, v obyčajnom válove na krmivo. Keď teda túžim po Ježišovom pokoji, mohla by som ísť na lepšie miesto?
A potom sa mi v hlave vynorilo učivo zo stredoškolských hodín francúzštiny. Nepovie sa po francúzsky jesť manger? A neoznačuje sa v angličtine práve týmto slovom malý betlehem, ktorý máme doma?! Vyhľadala som si to – a, áno, je to tak! Ježiš z toho malého betlehema ma teda pozýval, aby som ho vnímala ako Chlieb života, ako toho, ktorého telo prináša večný život.
Chlieb života
Spomenula som si, že Ježiš seba samého nazýva Chlebom života v šiestej kapitole Jánovho evanjelia. A tak som sa k nej vrátila a prečítala som si ju. Vtedy som si uvedomila, že práve na tomto mieste to Ježiš všetko prepojil. Povedal, že je „živý chlieb, ktorý zostúpil z neba“ (Jn 6, 51).
Sľúbil tiež, že každý, kto bude jesť jeho telo a piť jeho krv, bude mať večný život (6, 54). On, Boží chlieb, bol poslaný Otcom, aby priniesol život. Prišiel, aby daroval seba samého – mne, nám všetkým – ako pokrm, ktorý nás nasýti oveľa viac než čokoľvek iné. To on je Božím riešením mojich najhlbších potrieb a túžob; on prináša „večný život“.
Podľa Jána Ježiš povedal tieto slová „v synagóge, keď učil v Kafarnaume“ (6, 59). Táto hlboká a prekvapujúca pravda však bola zjavená už aj roky predtým – vtedy v Betleheme. A bola tam aj v deň, keď som v kostole uprela zrak na Ježiška v jasličkách. Ježiš vedel, aký „pokrm“ potrebujem. A hoci sa všetky moje rodinné starosti nevyriešili akoby mávnutím čarovného prútika, väčšmi som vnímala, že Ježiš ma na tejto ceste, ktorá akoby nemala konca, môže podržať.
Jasličky budem už navždy vnímať ináč! Či už ide o naaranžovaný betlehem v mojej farnosti, o moje vlastné skromnejšie jasličky, ktoré mám doma, alebo dokonca o honosný žiarivý veľký betlehem na susedovom dvore, každý z nich poukazuje na Ježiša, ktorý ma s vystretými rúčkami volá k sebe. Ukazuje mi Ježiša, ktorý sa ponúka ako Chlieb zostupujúci z neba. Ukazuje mi dieťa, ktoré je mojím večným a životodarným pokrmom od Boha.
Verte mi, že keď budem v tomto Adventnom a Vianočnom období prechádzať okolo jasličiek, určite sa pri nich pristavím. A budem ďakovať Duchu Svätému za nečakané zjavenie, ktoré zmenilo môj pohľad na kúsok vianočnej výzdoby.