Služba vo väzení mu zmenila život

Cenné lekcie priateľstva a viery

diakon Keith Strohm

Kto sú podľa vás tí najchudobnejší z chudobných?

Odpoveď na túto otázku zmenila Mikeovi Timmisovi životné smerovanie. Už vtedy bol úspešným podnikateľom a filantropom. Mal za sebou niekoľko humanitárnych projektov v Hondurase, Nikarague či Peru, ktoré sa pomaly blížili ku koncu. Chuť do práce čerpal zo svojej lásky k Ježišovi a túžby zapáliť svet evanjeliom.

„Videl som veľmi veľa chudobných ľudí, Chuck,“ povedal Mike svojmu priateľovi Chuckovi Colsonovi, predsedovi organizácie Prison Fellowship International.

No Chuck mu odvetil: „Podľa mňa sú najchudobnejšími z chudobných tí, ktorí sú vo väzení. Oni totiž stratili svoju identitu, svoju rodinu, skrátka všetko, čo mali.“

A táto Chuckova odpoveď hlboko zasiahla Mikeovo srdce.

 

Nové povolanie

Mike nasledujúcich dvadsaťdva rokov navštevoval väzňov a pôsobil v správnej rade organizácie Prison Fellowship. V roku 1997 sa Colson opýtal Mikea, či by bol ochotný pracovať ako predseda predstavenstva Prison Fellowship International, sesterskej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou. Napokon s tým – po dlhom zvažovaní a rozhovoroch so svojou manželkou Nancy – súhlasil. Vlastne práve Nancy vnímala, že ju Pán vedie, aby svojmu manželovi povedala, že sa tejto službe bude venovať až do konca života.

Mike potom desiatky rokov navštevoval väzňov po celom svete, pričom niektorí z nich žili v nesmierne krutých podmienkach.

Mike hovorí: „Nikdy som nemal strach. Bol som vo väzení počas vzbury. Zažil som toho ozaj veľa. Videl som niekoľko hrozných, strašných väzníc – a aj napriek tomu som vo väzniciach po celom svete videl v mnohorakých podobách Božiu slávu.“

 

Máš jedného verného priateľa – je ním Ježiš

Práve vďaka týmto bohatým skúsenostiam so sprevádzaním väzňov a ohlasovaním Ježišovej lásky dokázal Mike sformulovať vlastné myšlienky o tom, aký veľký význam má v ľudskom živote i v samotnom procese evanjelizácie priateľstvo: „Počas návštev väzníc som sa naučil jednu vec: Ja som Ježiša do väzenia neprinášal – pretože on tam už bol!“

Keď prišiel do väzenia, bez ohľadu na to, aká zložitá bola situácia alebo aké zatvrdnuté srdcia mali muži, s ktorými sa rozprával, Boh mu vždy vložil do srdca správne slová. „Povedal som: ,Volám sa Mike. Môžem sa s tebou porozprávať?‘ A oni odvetili: ,Prečo sa chceš so mnou rozprávať?‘ Odpovedal som: ,Pretože ma o to požiadal jeden tvoj priateľ. Zhodou okolností je to môj najlepší priateľ a je to aj tvoj najlepší priateľ, hoci si to neuvedomuješ. A má pre teba posolstvo o láske, priateľstve a odpustení.‘ Bol som vo viac než 120 krajinách, no ešte nikto mi nepovedal: ,Nemám záujem. Nechcem sa rozprávať o Ježišovi.‘“

Postupom času Mike zistil, aké hlboké bolo to posolstvo, ktoré dostala jeho manželka Nancy od Pána. „Pochopil som, ako veľa ma Boh prostredníctvom tohto pozvania do väzenskej služby naučil a ako veľmi ma prostredníctvom nej menil. A za to som veľmi vďačný.“

 

Potreba priateľstva

Mike hovorí: „Ľudia sú veľmi osamelí, ale chápu pojem priateľstva. A keď im predstavíte Ježiša ako priateľa, tak to dokážu pochopiť.“

Vďaka času, ktorý Mike strávil s druhými – s ľuďmi vo väzení aj s tými, ktorých stretával počas svojho pracovného života –, pochopil, aký veľký vplyv má na ľudí to, keď začnú pestovať priateľstvo s Ježišom. A uvedomil si aj to, akú veľkú silu má úprimné medziľudské priateľstvo. Hovorí: „Ak sa vám podarí zhromaždiť mužov, spojiť ich vo viere a utvoriť z nich spoločenstvo, potom títo muži dokážu z tohto spoločenstva čerpať uistenie. Navzájom sa povzbudzujú, že v tom nie sú sami a že aj ostatní majú také problémy ako oni.“

Ako hovorí Mike: „Takto [v spoločenstve s inými mužmi] začnú vnímať Ježiša tak, ako by ho sami nevnímali. Pretože ak nie sú v malej skupine, o Ježišovi a o problémoch, ktorým čelia, za iných okolností nehovoria. Takto majú teda príležitosť skutočne sa jeden od druhého učiť a prichádzať na to, že v konečnom dôsledku existuje len jedna odpoveď, a tou je viera a priateľstvo.“

 

Pestovanie priateľstva

Pestovanie priateľstva je podľa Mikea jednou z najdôležitejších zručností, ktoré môžeme v Cirkvi rozvíjať – najmä ak chceme, aby naša evanjelizácia prinášala ovocie. Aby sme to dokázali, musíme byť druhým k dispozícii, nájsť si čas pre tých, ktorých považujeme za priateľov, vyčleniť si pre nich priestor v našom rozvrhu. Pestovanie priateľstva si vyžaduje aj prístupnosť. Musíme sa naučiť znižovať svoje obranné múry a dávať najavo svoju ochotu byť tu pre druhých. To sa dá robiť rôzne; vidno to už napríklad aj na tom, ako druhých zdravíme. A nakoniec musíme byť schopní vypočuť si niekoho bez toho, aby sme ho odsudzovali alebo aby sme sa mu snažili vnútiť svoje vlastné názory.

To platí najmä vtedy, ak berieme vážne Ježišov príkaz navštevovať tých, ktorí sú vo väzení (pozri Mt 25, 35 – 36). Tieto prvky pestovania priateľstva sú nevyhnutné, pretože pomáhajú budovať dôveru. Mike hovorí: „Keď táto dôvera začne rásť, priateľstvo sa prehlbuje, a keď sa začne prehlbovať priateľstvo, začnete vidieť Ježiša. Je to úžasné!“

 

Ste milovaní

Život vo väzení môže byť zdrvujúci, hoci je uväznenie spravodlivou reakciou na konanie človeka, ktorý spáchal zločin. Mike však i napriek tomu chápe, akú veľkú moc má Ježišovo posolstvo; preto sa usiluje, aby si toto posolstvo vypočul každý väzeň – dokonca aj ten, ktorý má to najzatvrdnutejšie srdce.

Prečo to Mike robí?

Pretože si to želá Ježiš. On túži poraziť všetky prekážky a ťažkosti, ktorým každý z nás dennodenne čelí – traumy a zranenia, s ktorými sa musíme vyrovnávať, pretože žijeme vo svete poznačenom hriechom.

„A keď sa raz človek spriatelí s Ježišom, má priateľa bez ohľadu na to, kam ide alebo čo robí. On je s vami a to je obrovský dar: vedieť, že ste bezpodmienečne milovaní.“

Po šestnástich rokoch Mike odstúpil z funkcie predsedu organizácie Prison Fellowship International, ale to nebol koniec jeho služby. Teraz slúži ako poradca nového predsedu. Zároveň do väzníc po celom svete zavádza evanjelizačnú službu Alfa. A neustále pozýva ľudí na stretnutie so svojím najlepším priateľom – Ježišom.