Prahnúť po nebeskom domove

Túžba po nebi nás môže zmeniť

Angela M. Burrinová

V každej kaplnke Misionárok lásky Matky Terézie z Kalkaty je pri kríži napísané slovo: „Žíznim.“ Toto slovo má pre sestry i pre tých, ktorým slúžia, a aj pre dobrovoľníkov, ktorí sa starajú o chorých a starých v ich domovoch, veľký význam.

Ježiš toto slovo povedal, keď visel na kríži (Jn 19, 29). Aj keď musel túžiť aj po uhasení svojho telesného smädu, jeho slová nám dávajú nahliadnuť aj do túžob jeho srdca. Možno Ježiš žíznil po tom, aby všetci ľudia spoznali lásku a milosrdenstvo jeho Otca, aby ho prijali ako Spasiteľa a milovali ho tak, ako ho milovala Mária, jeho matka. Možno túžil po dni, keď budeme všetci žiť v dokonalom súlade tak, ako žil on v spoločenstve so svojím Otcom a Duchom Svätým.

Nedávno som premýšľala nad tým,  či Ježiš túžil po dni, keď s ním budeme v nebi. Myslím, že áno. A to ma vedie k otázke: „Túžime po nebi tak veľmi, ako Ježiš túži po tom, aby sme v nebi boli spolu s ním?“ Môžeme povedať spolu so žalmistom: „…ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou. Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom;

kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár“ (Ž 42, 2 – 3)?

Moja kamarátka Grace, ktorej už tiahne na deväťdesiatku, celkom iste túži po nebi. Viem to, pretože vždy, keď sa dopočuje, že niekto zomrel alebo umiera, s veľkou vierou a očakávaním povie: „Opúšťa telo, ale ide k Ježišovi!“

Aj pápež František hovorí o tomto smäde po nebi: „Sme stvorení pre nebo, pre večný život, pre žitie naveky vekov… Naveky: toto si teraz ani nevieme predstaviť. No ešte oveľa krajšie je, keď myslíme na to, že túto večnosť budeme prežívať v radosti, v plnom spoločenstve s Bohom a druhými“ (Príhovor pred modlitbou Raduj sa, Nebies kráľovná, 10. mája 2020).

 

Zmena v mysli i v srdci

Čím viac rozjímame o nebeských radostiach a kontemplujeme ich, tým väčšmi po nich začíname túžiť. A ako táto naša túžba rastie, môžeme si všimnúť, že dochádza k zmene nášho zmýšľania a konania. Ľudia možno povedia: „V poslednom čase sa mi zdáš radostnejší a lepšie naladený.“ Alebo možno začujú, ako si hmkáš svoju obľúbenú pieseň chvály!

Prípadne si môžu všimnúť to, že sa zmenil tvoj postoj k nejakej ťažkej situácii. Nervozitu a strach, ktoré si kedysi prežíval, nahradili pokoj a nádej. S úplným presvedčením srdca totiž dokážeš povedať: „Ježišu, dôverujem ti.“ Alebo keď stojíš pred nejakou zmenou, zvlášť neočakávanou, dokážeš vykročiť do neznáma s pokojom a dôverou a robiť zmysluplné kroky.

Ďalším darom, ktorý sprevádza tento smäd po nebi, je odpútanosť od vecí tohto sveta. Keď uvažujeme nad tým, aké bohatstvá Božieho kráľovstva nás čakajú, naše túžby po pozemských pôžitkoch prestávajú vplývať na naše zmýšľanie a emócie.

Otázka na rozjímanie: Ako môže túžba po nebi zmeniť tvoje vnímanie pozemského života?

 

Pripravovať sa na nebo teraz

Ešte dôležitejšie je však to, že keď rastie táto naša túžba, chceme urobiť všetko pre to, aby sme sa pripravili na stretnutie s Pánom, ku ktorému dôjde, keď odídeme do večnosti. Presne to robia aj mnohí naši bratia a sestry vo väzení. Svoj trest si odpykávajú s vedomím, že im je prisľúbená slávna budúcnosť. Vedia tiež, že tu na zemi nikdy nie je neskoro a vždy sa na túto budúcnosť môžeme začať pripravovať.

Každý mesiac nám do redakcie Slova medzi nami chodia listy z väzenia, ktoré sú plné múdrych a povzbudivých slov. Ja osobne pripravujem špeciálne vydanie časopisu určené pre väzňov, preto sa s nimi o tieto listy delím. Tentoraz sa o ne podelím aj s vami ostatnými. Naši väzni sa na nebo pripravujú napríklad takto:

Vidím, že najviac záleží na tom, aby som miloval druhých: „Božie milosrdenstvo sa zjavuje v našom živote, zvlášť vtedy, keď ho preukazujeme druhým. Nikto nie je dokonalý.“

Usilujem sa vyhnúť hriechu: „Deň čo deň prežívam pokušenia. No zisťujem, že s pomocou viery, modlitby a čítania Božieho slova sa mi darí od nich odkláňať.“

Rýchlo ľutujem hriech a konám pokánie: „Aj keď padneme a urazíme Boha, on zostáva verný a odpúšťa nám, miluje nás a nikdy neodmieta prijať našu ľútosť. Po svätej spovedi cítim, ako zo mňa padá bremeno mojej minulosti a mojich hriechov. Pán ma očisťuje a uzdravuje.“

Dokážem sa štedrejšie deliť o svoj čas: „Počas odpykávania môjho trestu mám dosť času. A tak sa modlím za druhých, zvlášť tých ľudí vôkol mňa, ktorí s niečím zápasia, alebo nepoznajú Božiu lásku a odpustenie.“

Čoraz viac túžim robiť Ježišovi radosť: „Počas dňa narážame na mnoho pascí. Keď stratíme zo zreteľa Ježiša podobne ako Peter kráčajúci po vode, začneme sa topiť. No Ježiš je verný! Ak mu zostaneme nablízku a snažíme sa mu robiť radosť, môžeme odbehnúť dobré preteky a na ich konci sa s ním stretnúť.“

Každý deň vnímam ako dar: „Predtým, než otvorím oči, ďakujem Bohu za nový deň. Je to dar, ktorý mi dáva.“

Otázka na rozjímanie: Čo by ti ešte pomohlo pripraviť sa na nebo?

 

Prežívať nebo v tomto živote

Pán si však nepraje len to, aby rástla naša túžba po nebi; chce tiež, aby sme zakúsili nebo už teraz, v tomto živote. Dobre to vyjadrila Katarína Sienská, keď povedala: „Celá cesta do neba je už nebom, pretože Ježiš povedal: ,Ja som cesta.‘“

Pomyslel si niekedy na to, že vždy, keď vstúpiš do Pánovej prítomnosti pri osobnej či rodinnej modlitbe, či už pri modlitbe ruženca, Korunky Božieho milosrdenstva alebo inej pobožnosti, tak už zakúšaš predchuť neba? Keď sa s niekým modlíš za jeho telesné alebo emocionálne uzdravenie, obaja zakúšate skutočnú nebeskú milosť. A vždy, keď sa obrátiš na Ježiša počas dní nabitých povinnosťami takpovediac „modlitbou za chodu“ alebo si opäť pripomenieš obľúbený verš zo Svätého písma, otváraš sa zakúšaniu skutočného nebeského života!

Zvlášť keď si prítomný na svätej omši – či už sa na nej zúčastňuješ osobne alebo aspoň prostredníctvom živého prenosu –, stretáš sa s nebom. Všimol si si, koľko liturgických modlitieb je adresovaných Bohu Otcovi? (Skús si na najbližšej svätej omši všímať, koľkokrát sa hovorí o nebi v modlitbe Sláva Bohu na výsostiach, vo Vyznaní viery či v modlitbe Otče náš!) Vždy keď prijímame Ježiša v Eucharistii alebo s ním trávime čas na adorácii, sme priamo s Pánom celého neba!

 

Prijmi nebo už dnes

Samozrejme, všetci vieme, že v tomto živote zažívame ťažké aj krásne chvíle. Niekedy sa nám zdá, že nebo je veľmi ďaleko. Vtedy nás Pán pozýva spojiť svoje utrpenie s jeho utrpením. Ale aj pri nesení svojich krížov môžeme hľadieť vpred a tešiť sa na deň, keď uvidíme Ježiša z tváre do tváre.

Pri premýšľaní o našich posledných dňoch a prechode do večnosti možno niekedy pociťujeme obavy. Ak však budeme mať oči upriamené na víziu a prísľub neba, začneme prežívať pokoj, radosť a naše srdce bude prekypovať radosťou a očakávaním. Potom tak ako svätý Pavol dokážeme bežať „k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi“ (Flp 3, 14).

Prosme teda Ducha Svätého, aby sme už dnes naplno prijali prísľub neba a vykročili k nemu. Keď totiž prídeme do neba, bude to prekrásne! Znovu sa stretneme so svojou rodinou, so svojimi priateľmi a s Ježišom. Dostaneme odpovede na všetky naše otázky. Bude to nádherné – raz sa stretneme v nebi a celú večnosť budeme tráviť spolu, chváliac Boha za to, kým je, a ďakujúc mu za jeho úžasnú lásku. Možno budeme dokonca spievať aj slová: „Nebo je nádherné miesto!“

 

Z Katechizmu Katolíckej cirkvi

Nech do vás tieto slová z Katechizmu vlejú nádej, roznietia vo vás túžbu po nebi a pomôžu vám urobiť všetko pre to, aby ste sa naň pripravili:

„Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom a sú dokonale očistení, žijú naveky s Kristom. Sú navždy podobní Bohu, lebo ho vidia „takého, aký je“ (1 Jn 3, 2), „z tváre do tváre“ (1 Kor 13, 12)“ (KKC 1023).

„Ježiš Kristus nám svojou smrťou a svojím zmŕtvychvstaním ,otvoril‘ nebo. Život blažených spočíva v plnom vlastnení ovocia vykúpenia, ktoré uskutočnil Kristus. On pridružuje k svojmu nebeskému osláveniu tých, čo v neho uverili a ostali verní jeho vôli. Nebo je blažené spoločenstvo všetkých, ktorí sú dokonale včlenení do Krista“ (KKC 1026).

„Môžeme teda dúfať v nebeskú slávu, ktorú Boh prisľúbil tým, čo ho milujú a plnia jeho vôľu. Každý z nás má vo všetkých situáciách dúfať, že s Božou milosťou ,vytrvá do konca‘ (Mt 10, 22) a dosiahne nebeskú blaženosť ako večnú odplatu od Boha za dobré skutky vykonané s Kristovou milosťou. V nádeji sa Cirkev modlí, ,aby boli všetci ľudia spasení‘ (1 Tim 2, 4), a vrúcne túži po spojení s Kristom, svojím ženíchom v nebeskej sláve“ (KKC 1821).