Terézia z Lisieux – svätica „malosti“

 Drahí bratia a sestry,

svätú Teréziu z Lisieux obdivujem už desiatky rokov. Vlastne sme s manželkou po nej pomenovali aj jednu z našich dcér! Páči sa mi na nej aj to, že chcela byť misionárkou. Hoci bolo jasné, že jej to zdravotný stav nedovolí, stále hlboko túžila po tom, aby mohla zasvätiť svoj život šíreniu evanjelia.

Krátko pred tým, čo (len ako dvadsaťštyriročná) zomrela, jednej spolusestre povedala: „Chcem prežívať svoje nebo konaním dobra na zemi.“ A presne to aj robí! Pápež Pius XII. ju pre jej príkladný pozemský život, ako aj pre jej nebeský príhovor vymenoval za patrónku misionárov.

Skrytá, malá a slabá

Tento mesiac nás do jej „malej cesty“ vovedie páter Jacques Philippe. Terézia sa veľmi túžila stať svätou, no podobne ako mnohí z nás, aj ona mala problém stúpať po „rebríku svätosti“. Predsa však napísala: „Namiesto malomyseľnosti som si povedala: Pán Boh by nevzbudzoval neuskutočniteľné túžby, môžem sa teda, napriek svojej malosti, usilovať o svätosť.“ A ako nám hovorí páter Philippe: „Boh ju utešuje; hovorí jej: Nerob si starosti, neklesaj na mysli pre svoje slabosti… Práve skrze tieto slabosti, v tvojej úbohosti budem konať s mocou; čo nemôžeš urobiť vlastnou silou, ja urobím.“

Tento odkaz patrí aj nám. Chceme byť svätí, no deň čo deň zvádzame boj a občas máme problém konať tak, ako sa to páči Pánovi. Pevne nás spútavajú naše zranenia, slabosti a hriechy a snažia sa nás presvedčiť, že sa nemôžeme stať svätými. No práve vtedy, keď vidíme svoju malosť a slabosť, spoznávame, že našou jedinou silou je Boh.

Vo „všednosti“ každodennosti

Na inom mieste Terézia píše: „Vždy som zostala malá.“ Páter Philippe vysvetľuje, že Terézia sa nikdy nehnala za „neobyčajnými skutkami, veľkolepými dielami, ktoré by všetci obdivovali“. Usilovala sa len potešiť Boha „v malých veciach“, vo všednosti každodennosti. A to ju pritom za jej života poznalo okrem rodiny v podstate len pár rehoľných sestier. Ona však každú chvíľu strávenú s týmito ľuďmi vnímala ako „príležitosti preukázať jednoduché gestá lásky… nie preto, aby… [si hromadila] zásluhy… [stavala sa] do popredia, ale z lásky, aby… [urobila] Bohu radosť, ako sa dieťa chce páčiť svojmu otcovi.“

Aj my trávime veľa svojho času vykonávaním malých úloh, ktoré si väčšinou nikto nevšimne. To je tá „všednosť každodennosti“, o ktorej hovorí Terézia. Túto cestu svätosti si vybrala a táto cesta sa môže stať aj našou cestou k Pánovi. Preto vás tento mesiac pozývam, aby ste si z nej vzali príklad a „usilovali sa robiť Pánovi radosť malými vecami“. Keď to budete robiť, budete sa pripodobňovať Kristovi. A keď sa váš tunajší život skončí, budete sa môcť pripojiť k Terézii a tráviť svoju večnosť konaním dobra na zemi!

Jeff Smith, vydavateľ