Boh stále hovorí
Ako sa môžeme naučiť počúvať?
Možno si bol pri prechádzke mestom svedkom podobnej situácie aj ty: Chodec vykročil z chodníka na cestu priamo pred prichádzajúce auto. Šofér trúbiac skočil na brzdy. No chodec si takmer ani nevšimol, čo sa stalo. Duchom neprítomný si vôbec neuvedomil, ako tesne sa vyhol zrážke s autom, a so slúchadlami na ušiach a pohľadom upretým do mobilu kráčal ďalej.
Boh túži s nami komunikovať, no niekedy sme takíto duchom neprítomní aj my. Podobne ako spomínaný chodec, ktorý si ani nevšimol trúbenie a brzdenie, ani my si nevšímame Boží hlas. Sme takí pohrúžení do „hluku“ dňa, že nedokážeme počuť Pána.
No Boh sa nám nikdy neprestáva prihovárať. Neustále je ochotný nás učiť, ako ho máme počúvať a chápať. V našom poslednom článku preskúmame, ako sa môžeme učiť počúvať Boží hlas v našom živote a ako poslušne a s vierou odpovedať na odovzdané správy.
Správy od milujúceho Boha
Náš Pán je nekonečne kreatívny; dokáže s nami komunikovať nesmierne rozmanitými spôsobmi. Žasli by sme, keby sme si všimli všetky správy, ktoré nám Boh posiela v priebehu dňa.
Správy o svojej vernosti nám šepká prostredníctvom nádhernej nočnej oblohy aj neúnavným narážaním morských vĺn na pobrežie. Prihovára sa nám, keď šoférujeme auto a pripomína nám, aby sme sa modlili za priateľa, ktorý trpí. Prihovára sa nám prostredníctvom múdrych rád dobrého priateľa alebo duchovného vodcu. A prihovára sa nám aj cez naše svedomie a vedie nás ku konaniu dobra.
Okrem toho platí, že keď sa naučíme počúvať Boží hlas v jednej oblasti, začneme ho väčšmi spoznávať aj v iných oblastiach a inom prostredí. Keď budeme počúvať jeho hlas znejúci v Písme, Cirkvi a modlitbe, začneme prichádzať na to, že ten istý hlas sa nám prihovára aj inými, prirodzenejšími spôsobmi – a to isté platí aj obrátene.
Počúvať Boha v Písme
Medzi prostriedky, vďaka ktorým počujeme Boha hovoriť najjasnejšie, patrí jeho napísané slovo, Sväté písmo. Pred čítaním Svätého písma však môže mať človek istý rešpekt. Kde začať? Ako to mám všetko pochopiť? Je to tak: Písmo nie je bežná kniha. Jej slová sú „živé a účinné“ (Hebr 4, 12). Je „celé… Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti“ (2 Tim 3, 16). A pretože Písmo inšpiroval Duch Svätý, on nám môže pomôcť započúvať sa do jeho slov a počas jeho čítania začuť a pochopiť Boží hlas.
Prvým kresťanom sa Boh prihováral aj prostredníctvom Ježišových učeníkov, ktorí im pomáhali pochopiť starozákonné state Písma, ktoré mali vo svojich rodinách vo veľkej úcte po celé generácie. Na ceste do Emauz učeníkom zahoreli srdcia, keď pochopili, že Písmo predpovedalo Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie (Lk 24, 32). Na Turíce Peter pripomenul, čo Boh povedal prostredníctvom proroka Joela (3, 1 – 3). Filip použil úryvok z Knihy proroka Izaiáša, aby Etiópčanovi pomohol uveriť v Krista a prijať krst (Iz 53, 7 – 8; Sk 8, 32 – 33).
Pri počúvaní Božieho hlasu, ktorý zaznieva v Písme, máme svoju úlohu aj my. Božou úlohou je hovoriť, našou úlohou je ho počúvať. Potrebujeme preto čo možno najdokonalejšie odstrániť zo svojho života všetok hluk – telefón, televíziu, svoju prácu i zoznam povinností. A to nie je ľahká úloha! No keď sa nám podarí vytvoriť si tiché miesto, môžeme urobiť ďalší dôležitý krok – poprosiť Ducha Svätého, aby nás viedol pri čítaní.
Duch je naším Vodcom
Ak si bol niekedy v galérii, tak si v jednej budove mohol vidieť mnoho umeleckých kúskov. Ledabolo sa okolo nich prechádzať môže byť príjemné a ľahké, no viac načerpáš, keď sa spoľahneš na nejakého sprievodcu alebo profesora, ktorý danú galériu dobre pozná. Po takejto návšteve budeš odchádzať s mnohými novými vedomosťami o dielach, ktoré si videl – a lepšie spoznáš aj daných umelcov, ktorí za týmito dielami stoja.
Presne to sa deje, keď do nášho čítania pozývame Ducha Svätého a prosíme ho, aby nás pri tomto čítaní sprevádzal. Vtedy sa otvárame oveľa viac, než by sme sa otvorili, keby sme do čítania vstúpili celkom sami!
Vždy keď čítaš Písmo, klaď Duchu otázky o tom, čo čítaš, a potom sa započúvaj do jeho odpovede. Možno to bude nejaký čas trvať, no Boh prehovorí – a ty začneš registrovať jeho hlas. Možno začneš cítiť určitý pokoj alebo dostaneš nejaké vnuknutie o tom, ako by sa dal daný úryvok aplikovať v tvojom živote. Možno pocítiš hnutie pripomenúť si nejakú milosť, ktorú ti Boh dal, alebo ťa naplní nová nádej vo vzťahu k budúcnosti. Možno pocítiš nutkanie niekomu pomôcť alebo ho osloviť. Alebo možno budeš vnímať, ako ti Boh hovorí: Milujem ťa. Vždy budem po tvojom boku a nikdy ťa neopustím.
Pouvažuj: Ako sa ti už Boh prihovoril skrze Písmo?
Počúvať Boha pri modlitbe
Boh sa nám pri modlitbe prihovára aj iným spôsobom. Spomínaš si, ako sa Ježiš zvykol utiahnuť do samoty a modliť sa predtým, než urobil nejaký dôležitý krok (Mk 3, 13 – 19; Mt 27, 36 – 44)? Aj Panna Mária sa určite modlila, keď premýšľala nad svedectvom, ktoré vydali pastieri pri Ježišovom narodení, či nad slovami, ktoré vyslovil sám Ježiš po tom, čo ho spolu s Jozefom našla v chráme (Lk 2, 19. 51).
Boh k nám chce prichádzať vždy, keď sa trápime, potrebujeme posilu alebo sme zmätení a nevieme, čo máme robiť. Duch do nás vnesie Božie myšlienky a dá nám milosť a silu kráčať po Božej ceste. V modlitbe tiež môžeme zakúšať to, že nás Boh volá k pokániu, pretože sme upadli do hriechu. Keď začujeme, ako nás Boží hlas karhá a chce napraviť, možno pred ním zatúžime uniknúť. No práve v tej chvíli musíme pri Pánovi zostať. Len tak ho totiž začujeme hovoriť aj slová: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš“ (Jn 8, 11).
Pouvažuj: Kedy sa ti Boh prihovoril počas modlitby?
Počúvať Boha hovoriaceho skrze Cirkev
Pamätáš si, ako sa obrátil svätý Pavol? Bol na ceste do Damasku, kde chcel zajať ďalších kresťanov. Odrazu sa mu však zjavil Ježiš a opýtal sa ho: „Prečo ma prenasleduješ?“ (Sk 9, 4). Pavol zostal po tomto videní slepý, a tak ho jeho známi odviedli do domu jedného veriaceho, kde strávil tri dni v modlitbe a v pôste. Snažil sa pritom prísť na to, čo sa mu to vlastne prihodilo. No Pavol nedokázal prísť sám na všetky odpovede; potreboval Cirkev.
V čase, keď sa modlil Pavol, modlil sa aj Ananiáš – vodca cirkvi v Damasku. Ananiáš začul, ako mu Boh hovorí, aby sa išiel pomodliť za Pavla. To ho zmiatlo, no napriek tomu toto vypočuté slovo šmahom ruky neodmietol. Ananiáš sa ďalej modlil a kládol Pánovi otázky. Boh naňho naliehal, aby v poslušnosti vykročil, a tak sa Ananiáš vydal na cestu, prišiel za týmto svojím „bratom“, pomodlil sa za neho a v mene Cirkvi ho pokrstil (Sk 9, 7). A vďaka tomu, že obaja títo muži počúvali Boží hlas, sa svet navždy zmenil.
V časoch nepokoja sa Boh opäť prihovoril Cirkvi. Nastala „nie malá hádka“ (Sk 15, 2) o tom, ako Židia a pohania majú žiť a spolu v Cirkvi uctievať Boha. Musia pohania, ktorí sa chcú stať plnoprávnymi členmi Cirkvi, prijať obriezku, alebo stačí, že prijmú krst? Apoštoli Pavol a Barnabáš prišli do Jeruzalema, aby vedúcich Cirkvi poprosili o rozriešenie tejto otázky. Počas diskusie sa navzájom počúvali, keď vyjadrovali svoje postrehy a obavy. Potom im Peter pripomenul, že tak Židia, ako aj pohania sú spasení „milosťou Pána Ježiša“ (15, 11).
Všetci starší „počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí rozprávali, aké veľké znamenia a divy urobil Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi“ (15, 12). A potom Jakub, ktorý viedol cirkev v Jeruzaleme, predniesol svoj návrh. Napokon sa všetci zhodli na tom, že až na pár základných vecí, pohanov oslobodia od dodržiavania ostatných predpisov. Boh prehovoril prostredníctvom ich dialógu a počúvania – a všetci sa z toho tešili.
Boh dodnes hovorí prostredníctvom Cirkvi. Hovorí skrze náuku Cirkvi i vtedy, keď sa pri svätej omši ohlasuje Božie slovo. Prihovára sa slovami homílií i katechéz. Prihovára sa nám krásou duchovných piesní pri svätej omši i skrze láskavosť našich bratov a sestier vo farnosti, ktorí nás prídu navštíviť alebo nám s niečím pomôcť. Prihovára sa nám cez spoločné stolovanie vo výdajni jedla pre chudobných i cez hlas spovedníka. Boh sa nám prihovára neustále, pretože svojmu ľudu veľmi rád zjavuje svoju lásku.
Pouvažuj: Ako sa ti Boh prihovoril skrze niekoho z Cirkvi?
Predchuť budúcej slávy
V nebi uvidíme Boha z tváre do tváre a zakúsime slávu slobodného, ničím nehateného spoločenstva s Bohom. Budeme ho dobre poznať a budeme dokonale poznaní. Už nebudú nezodpovedané otázky, nebude už bolesti ani zmätku. Všetka úzkosť sa pominie, keď budeme naplnení dokonalou Božou láskou hľadieť na Božiu tvár. Aká to bude nádherná chvíľa!
Po takejto blízkosti s nami túži náš Otec! Ba čo viac, takúto dôvernú blízkosť môžeme začať zakusovať už tu na zemi. Iste, tu a teraz naša schopnosť počuť Boha ani zďaleka nie je dokonalá. Pavol to vyjadril slovami: „Teraz vidíme akoby v zrkadle“ (1 Kor 13, 12). No niečo vidíme – a aj počujeme! A to podnecuje našu chuť poznať a počuť ho ešte viac.
Ježiš zomrel, aby nám dal takýto vzťah s Bohom. A keďže sme Božie deti, takýto vzťah s Bohom je aj naším právoplatným dedičstvom. Nedovoľme teda, aby nám dnes niečo – či už zaneprázdnenosť, alebo hriech, alebo rozptýlenie – zablokovalo sluch tak, že by sme nepočuli Boží hlas. Poprosme Ducha, aby nám pomohol počuť Pánove slová – všade a akýmkoľvek spôsobom.