Prijmime nové víno!
Je náročné prijať Ježišovo učenie?
Predstav si, aké asi museli byť prvé dni Ježišovho verejného účinkovania. Ježiš bol veľmi populárny! Hrnuli sa za ním ľudia z celej Galiley a Judey, aby si vypočuli jeho kázanie. Tlačili sa okolo vchodových dverí domu, v ktorom sa práve nachádzal, a túžili po uzdravení. Pohania aj Židia, bohatí aj chudobní, hriešnici aj svätci – títo všetci obdivovali „divotvorcu z Galiley“. O Ježišovi všetci hovorili v dobrom: „Zástupy žasli nad jeho učením“ (Mt 7, 28). „Všetci ho oslavovali“ (Lk 4, 15). „A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine“ (Mk 1, 28).
No už zakrátko sa názory naňho začali rôzniť. Niektorí učeníci sa od neho začali dištancovať (pozri Mt 8, 18 – 22). Významní náboženskí predstavitelia začali spochybňovať jeho oddanosť judaizmu (9, 1 – 13). Učeníci Jána Krstiteľa často nechápali jeho konanie (9, 14; 11, 2 – 3). A dokonca aj jeho najbližší učeníci pochybovali, že by ich mohol zachrániť pred búrkou na mori (pozri Mk 4, 37 – 38).
Prečo by ľudia odchádzali od niekoho takého charizmatického, mocného a láskavého, ako bol Ježiš? A ako my sami môžeme zabrániť tomu, aby sme sa – čo i len trochu – vzdialili od Ježiša, ak máme problém pochopiť jeho osobu či jeho učenie? Ako môžeme opustiť svoje staré spôsoby zmýšľania a konania a prijať nový život, ktorý nám ponúka? Týmito otázkami sa budeme zaoberať práve v tomto čísle Slova medzi nami. Najskôr sa teda pozrime na ľudí v Ježišovej dobe.
Ježišovo nové učenie
V istom zmysle môžeme povedať, že Ježiša neprekvapilo, že naňho ľudia reagovali rôzne. Možnože dokonca očakával, že sa mu niektorí budú čudovať. Keď si napríklad učeníci Jána Krstiteľa všimli, že sa Ježiš a jeho učeníci nepostia tak prísne ako oni, opýtali sa ho na to. A on im odpovedal tromi podobenstvami:
Môžu svadobčania smútiť, kým je s nimi ženích? Prídu dni, keď im ženícha vezmú; vtedy sa budú postiť. Starý plášť nikto nezapláta kusom novučičkej jemnej látky, lebo taká látka by sa z toho plášťa odtrhla a pôvodná diera by sa tak len zväčšila. A ľudia nedávajú nové víno do starých mechov. Keby to urobili, koža by praskla, víno by sa vylialo a mech by sa zničil. Skôr nalejú nové víno do nových mechov; tak sa oboje zachová (porov. Mt 9, 15 – 17).
Nová výzva
Ježiš vedel, že jeho zázraky a učenie vniesli medzi ľudí podobné vzrušenie, aké do malej dediny vnáša svadobná hostina. Všetci prirodzene chceli oslavovať nový život, ktorý im predstavoval! Zároveň však svojich poslucháčov upozornil, že svadobná hostina nie je bežný, normálny stav. Nakoniec sa hostina skončí. Manželia sa presťahujú a vytvoria novú domácnosť a ich priatelia sa k nim budú musieť začať správať ako k manželovi a manželke. A keďže celá dedina bude musieť urobiť miesto tejto novej rodine a prijať ju medzi seba, bude sa musieť zmeniť.
Ježiš tiež povedal, že jeho prítomnosť medzi nimi je ako nový kus látky. Novú látku človek nezoberie a neprišije ju na obnosený, takmer zodratý kabát. Nielenže by sa tak plytvalo dobrou látkou, ale spôsobilo by to viac škody ako úžitku. Ak človek taký kabát vyperie, nová záplata sa zrazí a kabát sa roztrhne. Podobne ani jeho učenie a zázraky nemali ľuďom slúžiť ako záplata, ktorú by si narýchlo nalepili na svoj starý život. Ježišov spôsob života bol až príliš odlišný – príliš nový, príliš čistý na to, aby sa hodil k ich starému spôsobu života.
Napokon Ježiš povedal, že jeho život je ako nové víno. Je rovnako aktívny, činorodý a plný života ako víno, ktoré ešte kvasí. A takéto víno by sa nikdy nemalo nalievať do starého krehkého mechu. Potrebuje totiž novú pružnú a ohybnú kožu, ktorá sa dokáže rozťahovať, a tak sa prispôsobiť zmenám, ku ktorým dochádza počas kvasenia. Aj život, ktorý nám Ježiš ponúka, je stále nový a živý. Neustále nás rozpína a posúva hranice našich očakávaní. Takže aj my musíme byť novými mechmi: musíme byť pružní, mať ochotu meniť sa a nenechať sa obmedzovať svojím starým životom ani starými očakávaniami.
Pohoršenie nad novotou
Prečo však toľko ľudí od Ježiša odišlo? Alebo inak povedané, čo v ich životoch spôsobilo to, že naňho zareagovali ako starý plášť či krehký mech? Trochu svetla na to vrhajú udalosti, ktoré sa odohrali tesne pred tým, ako Ježiš vyslovil spomínané podobenstvá.
Čítame napríklad príbeh o ochrnutom mužovi, ktorého pred Ježiša spustili cez strechu, aby ho mohol uzdraviť. Ježiš mu povedal: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Mt 9, 2). To šokovalo niektorých zákonníkov, ktorí tam boli. Obvinili ho z „rúhania“, pretože hriechy môže odpúšťať jedine Boh. Ježiš sa ich teda opýtal: „Čo je ľahšie – povedať: ,Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ,Vstaň a choď‘? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy‘ – povedal ochrnutému: ,Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!‘“ Potom uzdravil človeka priamo pred ich očami a všetci „s bázňou oslavovali Boha“ (9, 3. 5. 8).
Všimli ste si, že zákonníci vlastne nemali problém s Ježišovou mocou uzdravovať? Pohoršilo ich len jeho tvrdenie, že tomu mužovi boli odpustené hriechy. „Staré mechy“ ich života boli dostatočne pružné na to, aby prijali fakt, že Ježiš koná zázraky podobne ako Eliáš a Mojžiš. Ale odpustiť niekomu hriechy? To už zašiel priďaleko. Nedokázali prijať, že Ježiš, ktorý vyzeral ako každý iný človek, si trúfa vyhlásiť niečo také. Veď ten človek ani neprejavil ľútosť a nepriniesol ani žiadnu uzmierujúcu obeť. Dokonca nebol ani v chráme, ani sa nestretol s kňazom. Takto predsa Boh odpúšťa ľuďom hriechy – určite nie prostredníctvom nejakého rabína z Nazareta!
Milosrdenstvo, nie obetu
Niečo podobné vidíme v prípade, keď Ježiš stoloval s mýtnikom Matúšom a jeho priateľmi (pozri Mt 9, 9 – 13). Matúš pracoval pre Rimanov, a preto ho mnohí Izraeliti považovali za kolaboranta a zradcu. Okrem toho mal medzi priateľmi viacero „mýtnikov a hriešnikov“, ktorí boli pokladaní za nevhodnú spoločnosť pre každého Žida zachovávajúceho Zákon (9, 10).
Tým, že Ježiš prijal Matúšovo pozvanie, teda pohoršil pár miestnych farizejov. Podľa ich názoru nemal jedávať s takýmito hriešnymi ľuďmi. Vari si neuvedomoval, že sa tým robí rituálne nečistým, nehodným viesť modlitby v synagóge alebo sa modliť v chráme?
Ježiš im v reakcii na to zacitoval slová proroka Ozeáša: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu“ (Mt 9, 13; Oz 6, 6). Samozrejme, títo farizeji, ktorí milovali Božie slovo, túto pasáž určite dobre poznali. Pravdepodobne ju aj sami citovali, keď sa od nich vyžadovalo, aby preukázali milosrdenstvo niekomu, kto ich urazil. Ich „mechy“ možno dokázali dodržiavať Boží príkaz: „Neprechovávaj hnev k synom svojho ľudu“ (Lv 19, 18), ale mali aj svoje limity. Niektorí ľudia boli pre nich príliš hriešni na to, aby s nimi stolovali. Podľa nich sa museli najskôr kajať a priniesť obety zmierenia. Inak by ľudia, ktorí by s nimi stolovali, riskovali, že sa sami poškvrnia.
Títo zákonníci a farizeji neboli zlí ľudia. Dokonca mnohí z nich neboli ani arogantní, ani neveriaci. No nevedeli prijať „nové víno“ Ježišovho učenia a jeho spôsob života. A tak sa namiesto toho, aby sa pokúsili stať flexibilnejšími a otvorenejšími voči nemu a ľuďom, ktorým slúžil, stiahli do svojich starých mechov, ktoré dobre poznali a v ktorých sa cítili v bezpečí.
Pane, daj mi svoje nové víno!
Ibaže staré mechy nedokážu v sebe udržať nové víno – a Ježišovo nové víno bolo vtedy všade! Neustále pozýval ľudí, aby si otvorili a obmäkčili srdcia – a to aj tých, ktorí mu najviac odporovali. Nikdy ich neprestal vyzývať na vieru v to, že Božie milosrdenstvo je pre každého a že Božia láska je bezpodmienečná. No čím väčšmi odmietali jeho pozvanie, tým krehkejšími a tvrdšími sa stávali. A tak už aj tá miera nového vína, ktorú prijali, začala unikať a napokon im zostalo len nepružné, zatvrdnuté srdce.
Do ťažkostí, ktorým títo zákonníci a farizeji čelili, sa dokáže cítiť každý z nás. A každý z nás istotne zažil chvíle, keď stál pred výzvou roztiahnuť svoje „staré mechy“ a urobiť miesto radikálnemu a náročnému Ježišovmu učeniu. Možno ide o priateľa, ktorému nedokážeme odpustiť. Alebo o člena rodiny, ktorý žije v rozpore s evanjeliom. Možno nás trápi nejaký náš hriech z minulosti, ktorý sme síce vyznali, no spomienka na to, čo sme urobili, nás stále presviedča, že nie sme hodní Ježišovej lásky.
Nech už ide o čokoľvek, Ježiš od nás žiada rovnakú reakciu, akú požadoval od svojich prvých poslucháčov: upri svoj zrak na Ženícha! Namiesto starého zatuchnutého vína, na ktoré si zvyknutý, sa zameraj na jeho nové víno! Presne to urobíme v našom ďalšom článku. Pretože keď uvidíme, aký príťažlivý a vzrušujúci je život naplnený Ježišovým novým vínom, každý z nás začne Pána prosiť: „Pane, obmäkči starý mech môjho srdca, aby som dokázal prijímať čoraz viac tvojho nového vína!“