Mariánska cesta

20. júna 2024 |

Tipy na letný výlet

Lukáš Vaník

Pred niekoľkými týždňami nám do redakcie prišla správa o vytváraní takzvanej Mariánskej cesty. Letné obdobie je ideálne na prechádzky i dlhšie púte, a tak by sme vám chceli túto cestu v krátkosti predstaviť.

Úvod – Odkiaľ a kam

Všetky ramená Mariánskej cesty by mali postupne spojiť päticu mariánskych pútnických miest: Mariazell (Rakúsko), Čenstochovú (Poľsko), Medžugorie (Bosna a Hercegovina), Máriapócs (Maďarsko) a Şumuleu Ciuc (Rumunsko). Okrem toho však trasa medzi Čenstochovou a Medžugorím prechádza aj slovenským mariánskym pútnickým miestom Staré Hory.

Skúsme si krátko predstaviť tieto pútnické miesta. Dve hlavné trasy (Čenstchová – Medžugorie a Mariazell – Máriapócs – Şumuleu Ciuc sa križujú v Budapešti.)

Mariazell
Mariazell je najznámejšie rakúske pútnické miesto. Podľa legendy v roku 1157 opát benediktínskeho Kláštora svätého Lambrechta poslal mnícha Magnusa do oblasti v okolí dnešného Mariazellu, aby tu pôsobil ako duchovný pastier a staral sa o tamojších ľudí.

Opát mu dovolil vziať si so sebou sochu Panny Márie, vyrezanú z lipového dreva. Tesne pred cieľom mu cestu zahatal obrovský balvan. Magnus sa s prosbou o pomoc obrátil na Božiu Matku. Skala sa rozštiepila a cesta uvoľnila. Keď mních prišiel na miesto, sochu Panny Márie postavil na peň a postavil nad ním prístrešok či celu (nemecky Zelle), ktorý slúžil aj ako kaplnka, aj ako jeho príbytok. Už zakrátko sa toto miesto stalo centrom duchovného života a cieľom pútnikov.

Čenstochová
Pútnickým centrom Čenstochovej je paulínsky kláštor Jasná Hora. Pri ňom sa nachádza Bazilika nájdenia svätého Kríža a Nanebovzatia Panny Márie, v ktorej sa uchováva slávna ikona Panny Márie Čenstochovskej, ktorej mnohí veriaci pripisujú zázračné vlastnosti. Podľa niektorých ide o byzantskú ikonu z raného stredoveku; tradične sa však autorstvo ikony pripisuje svätému Lukášovi, ktorý ju mal namaľovať ešte počas života Panny Márie podľa jej skutočnej podoby na dosku stola, ktorý mala Svätá rodina vo svojom domčeku v Nazarete.

Medžugorie
Ide o pútnické miesto v Bosne a Hercegovine. Dňa 24. júna 1981 videlo šesť mladých ľudí na kopci Podbrdo mladú ženu s dieťaťom v náručí, ktorá im rukou naznačovala, aby sa k nej priblížili. Zo strachu to však neurobili.

Na druhý deň okolo šiestej poobede štyria z nich cítili, že by sa mali na to miesto vrátiť. Títo štyria mladí ľudia hovoria, že v ten deň sa modlili a rozprávali s Božou Matkou. V Medžugorí sa teda deň výročia zjavenia slávi 25. júna. Prvé slová, ktoré podľa mladých vizionárov Panna Mária povedala svetu, boli: „Pokoj, pokoj, pokoj – iba pokoj! Pokoj musí zavládnuť medzi Bohom a človekom i medzi ľuďmi navzájom“ (26. jún 1981). Medzi hlavné posolstvá patrí pokoj, viera, obrátenie, modlitba srdcom a pôst.

Komisia na posúdenie udalosti, zriadená Benediktom XVI. a vedená kardinálom Ruinim, sa vyjadrila v prospech uznania nadprirodzenosti prvých siedmich zjavení, ku ktorým došlo medzi 24. júnom až 3. júlom 1981.

Dňa 13. mája 2019 pápež František povolil organizáciu pútí do Medžugoria zo strany farností a diecéz.

Máriapócs
Máriapócs je významným gréckokatolíckym pútnickým miestom. V miestnom gréckokatolíckom chráme sa nachádza kópia zázračnej ikony, ktorá na konci 17. storočia slzila. Originál ikony sa dnes nachádza v Dóme svätého Štefana vo Viedni. Do rozpadu Rakúsko-Uhorska sem prúdilo veľa pútnikov aj z územia Slovenska.

Bazilika je súčasťou monastiera rádu svätého Bazila Veľkého. V roku 1915 sem prišli mnísi – baziliáni z Monastiera Zostúpenia Svätého Ducha v Krásnom Brode, ktorý bol zničený počas vojny.

Şumuleu Ciuc
Toto rumunské pútnické miesto sa nachádza vo východnej Transylvánii. Pútnickým miestom sa stalo v roku 1567, keď sa uhorský kráľ Ján II. Žigmund Zápoľský usiloval konvertovať obyvateľstvo v tejto oblasti na protestantizmus. Miestni obyvatelia sa však odmietli vzdať katolíckej viery a kládli odpor. V sobotu pred Turícami roku 1567 sa na neďalekom poli odohrala bitka, v ktorej tunajší obyvatelia zvíťazili nad vojskami Jána Žigmunda. Miestni mnísi to považovali za znamenie starostlivosti Panny Márie a odvtedy sa táto udalosť pripomína púťou, ktorú na toto miesto veriaci každoročne konajú na Zelený štvrtok.

Bonus: Staré Hory
Staré Hory sú mariánskym pútnickým miestom s bohatou tradíciou. Z pôvodne malej baníckej osady je dnes medzinárodne uznávané mariánske pútnické miesto, ktoré víta pútnikov už od 15. storočia.

Časom rástol počet pútnikov a rástlo aj množstvo ďakovných tabuliek, ktoré boli symbolmi vďaky za uzdravenie a za udelenie rozličných milostí a darov Ducha Svätého. Na žiadosť bystrického biskupa Františka Berchtolda (1730 – 1793) v roku 1780 pápež Pius VI. udelil Starým Horám zvláštne privilégium – každý, kto navštívil starohorský chrám a splnil bežné podmienky (prijal svätú spoveď a sväté prijímanie a pomodlil sa predpísané modlitby), mohol získať plnomocné odpustky.

Súčasťou pútnického miesta je aj Studnička. Na tomto mieste obyvatelia Starých Hôr počas občianskych nepokojov v 17. storočí ukryli sochu Panny Márie. V roku 1711 ju vykopali a v slávnostnom sprievode ju priniesli na oltár. Na pamiatku jej ukrytia vyvesili na mieste obraz Panny Márie. Pod obrazom vyvieral prameň. Dlhé roky však bol prameň zanedbávaný. Zmenilo sa to až 1. septembra 1886, keď bol náhle uzdravený z ťažkej choroby starohorský farár Matej Hrivňák (1829 – 1917). Po prechladnutí mal veľké bolesti hlavy, uší a ďasien. Pre zapálené ďasná nemohol ani jesť. Keď zlyhali lieky a bolesti sa zväčšovali, obrátil sa s dôverou o pomoc k Panne Márii. Dal si priniesť vodu z mariánskej Studničky a len čo vypil prvý pohár vody, bolesti mu hneď ustúpili. Pán farár Hrivňák dal nato z vďačnosti Madone vyhotoviť dôstojný stánok. V roku 1990 bol starohorský kostol Navštívenia Panny Márie vyznamenaný titulom Bazilika minor.

Mariánska cesta – slovenské etapy

Pri ceste smerom na sever vedie slovenská časť s dĺžkou 250 kilometrov Mariánskej cesty zo Šiah do Trstenej a celkovo má desať etáp:

úsek – 10 km
Šahy, námestie – Plášťovce

úsek – 20 km
Plášťovce – Hontianske Nemce

úsek – 30 km
Hontianske Nemce – Banská Štiavnica, námestie

úsek – 33 km
Banská Štiavnica, námestie – Zvolen, mesto

úsek – 28 km
Zvolen, mesto – Sampor – Banská Bystrica, mesto

úsek – 19 km
Banská Bystrica, mesto – Staré Hory, pri kaplnke

úsek – 28 km
Staré Hory, pri kaplnke – Liptovská Osada

úsek – 30 km
Liptovská Osada – Liptovská Teplá

úsek – 27 km
Liptovská Teplá – Huty

úsek – 25 km
Huty – Trstená

Presný itinerár cesty nájdete na stránkach Mariánskej cesty (marianskacesta.sk/viamariae/itinerar).

Treba však podotknúť, že táto trasa vedie zväčša po turistických chodníkoch a na niektorých trasách (najmä mimo Slovenska) je jej značenie v úplných počiatkoch. Každú trasu si teda radšej vopred prezrite a skontrolujte, či je schodná a bezpečná, a primerane sa na ňu pripravte.[1]

Putovanie

Pútnik je človek, ktorý sa vydáva na dlhú cestu, obyčajne do neznámeho kraja a istý čas tam pobudne. Pútnik sa líši od turistu tým, že na svojej ceste po vyznačených miestach neobdivuje len krásy prírody a kultúrnych pamiatok, ale snaží sa svoju púť prežívať v duchu modlitby. Pútnik tiež Bohu obetuje všetky ťažkosti, ktorého postretnú v priebehu jeho púte. Usiluje sa sprítomniť si dobu svätých, ktorí zanechali na miestach, po ktorých sa on uberá, nemiznúce stopy. A z rozjímania nad udalosťami spásy, ktoré sa na daných miestach odohrali, a modlitieb adresovaných Bohu, Panne Márii či svätým, ktorí sa na daných miestach uctievajú, čerpá silu do ďalšieho života.

Putovať znamená s duchovným cieľom kráčať či cestovať na posvätné miesta. Putovanie je znamením toho, kým ako ľudia žijúci na zemi sme: každý človek je homo viator, pútnik, ktorý je stále na ceste. Na jeho ceste sa nachádza veľa nebezpečenstiev, veľa krížov a skúšok, ktoré ho stretajú cestou na to najsvätejšie miesto – cestou do „nebeského Jeruzalema“, v ktorom prebýva Boh.

Sväté písmo pri opise kresťanského života používa obraz cesty dosť často (pozri Lk 9, 51. 56; 10, 1. 38). Kresťania sú totiž „vo svete“, no nie sú „zo sveta“ (porov. Jn 17, 16); ich pravá vlasť je totiž v nebi, „odkiaľ očakávajú aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista“ (porov. Flp 3, 20).

Pápež Ján Pavol II. vo svojom apoštolskom liste Tertio millennio adveniente napísal: „Celý kresťanský život je akoby veľkým putovaním do Otcovho domu“ (49).

No tak ako pri pozemskom putovaní, aj na ceste k Bohu je potrebné tu a tam nabrať silu a nový dych. Potrebujeme si občas aj odpočinúť a uistiť sa, či ideme správnym smerom. Keď si trochu oddýcheneme, môžeme opäť s novou chuťou vykročiť na cestu. Tak to robil aj Ježiš Kristus a učil to robiť aj svojich učeníkov (porov. Lk 10, 38). Cieľom a zmyslom každej náboženskej púte je teda aj takéto zastavenie sa a načerpanie nových síl. ¨LV

Ako vysvetľuje Teodoret z Kýru (cca 393 – 460), pútnik nenavštevuje posvätné miesta preto, že by veril, že Boh je nútený viazať sa na určité miesta. Tieto miesta navštevuje „preto, aby živil svoje oči kontempláciou toho, čo je objektom jeho túžob, lebo nielen pohľad duše, ale aj pohľad zraku slúži viere na duchovné povzbudenie.“

Zdroje: marianskacesta.sk; zoe.sk; farnoststarehory.sk; wikipedia; pieroaz55.blog.pravda.sk; katolickenoviny.sk.

[1] Autor tohto článku sa napríklad nedopracoval k tomu, akou trasou vedie Mariánska cesta do Medžugoria územím Bosny a Hercegoviny. Na tomto úseku si musia pútnici dávať zvlášť veľký pozor, pretože niektoré horské oblasti nie sú ešte stále – od vojny, ktorá tu prebiehala v 90. rokoch –, dokonale odmínované.

Niektoré ďalšie úseky (napríklad tie slovenské či rumunské) zasa vedú cez pohoria, kde boli v posledných dvoch rokoch hlásené viaceré strety s medveďom.