Čo budeme teraz robiť?

Ježišovo zmŕtvychvstanie nám dáva odpoveď

Mike Schmitz

Pamätáš, ako ľahko sa dala použiť fráza „a tak ďalej“, keď si musel v škole napísať nejakú prácu alebo dať dlhú odpoveď, súčasťou ktorej bol nejaký zoznam vecí? Ak si mal vymenovať veci nachádzajúce sa v prírode, mohol si napísať napríklad: „Hlina, rastliny a červy“. A ak ti už došli nápady, mohol si za tým jednoducho doplniť „a tak ďalej“. Tak si sa z toho vyvliekol, no zároveň si tým istým spôsobom povedal: „Mal by som toho napísať viac, ale nič iné mi už nenapadá.“

Fráza „a tak ďalej“ sa dá použiť veľmi univerzálne, zvlášť, keď človek nevie, čo ešte povedať. V modernej komunikácii túto frázu začína občas nahrádzať jej moderný ekvivalent – tri bodky alebo zátvorka s tromi bodkami (…). A keď ti niekto pošle správu a ty mu chceš niečo odpovedať, no nechceš, aby to znelo ako úplne definitívna odpoveď, napíšeš za správou tri bodky. Je to ako akási otvorená odpoveď, ktorá prezrádza, že si tým možno chcel povedať aj čosi viac.

Keď ti napríklad niekto pošle správu s otázkou „Čo robíš dnes večer?“, môžeš mu na ňu poslať odpoveď: „Ešte nemám nič naisto dohodnuté…“ To je akoby si povedal: „Nechcem ti dať ešte definitívnu odpoveď. Nechávam to nateraz otvorené.“ Toto drobné interpunkčné znamienko (…) je nabité veľkou neistotou. A keď človek dostane takúto správu, často sa pred ním vynorí otázka: „Čo teraz urobím? Ako na to zareagujem?“

 

Čo teraz?

Ako to súvisí s Veľkou nocou? Nuž, pozri sa na 20. kapitolu Jánovho evanjelia. Mária Magdaléna si vo veľkonočné ráno povie: „Ježiš je mŕtvy. Čo budem teraz robiť?“ Ide k hrobu, aby pomazala jeho telo, pretože je mŕtvy. Bodka. Potom tu máme Petra a Jána, ktorí ani len nejdú k hrobu. Prečo? Pretože mŕtve veci zostávajú mŕtve. Bodka. A ostatných učeníkov ani len nevidno. Prečo? Pretože nasledovanie Ježiša bolo skvelé, ale teraz sa to skončilo. Bodka. Všetci stoja pred otázkou: „Čo budeme teraz robiť?“

Myslím si, že táto otázka sa vinula aj celým Ježišovým verejným účinkovaním. Vždy, keď Ježiš niekoho stretol, pravdepodobne si položil otázku: „Čo budem teraz robiť? Čo urobím?“ A Ježiš sa veľmi líšil od všetkých ostatných ľudí a často vykonal niečo, čo ostatných zaskočilo.

Ja osobne mám veľmi rád scénu z Lukášovho evanjelia, v ktorej Ježiš káže na brehu Galilejského jazera (5, 1 – 11). Nastúpi do loďky Šimona Petra a povie mu, aby sa trochu vzdialil od brehu, aby tak mohol učiť celý zástup, ktorý sa tam zhromaždil. Potom Šimonovi povie: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ (5, 4).

Opäť tu je otázka: „Čo teraz urobím?“ Šimon potom počuje, čo Ježiš hovorí, a začne premýšľať: „Naozaj je Ježiš tým, kým by azda mohol byť? Ak je to naozaj on, čo urobím? Veď mi hovorí, aby som spustil siete, hoci ja viem, že teraz tu nie sú žiadne ryby!“ Peter sa napokon rozhodol, že poslúchne Ježiša. A po tom, čo na loď vytiahne svoj obrovský úlovok, padne pred Ježišom na kolená a povie: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“ (Lk 5, 8). Akoby povedal: „Nezaslúžim si byť v Ježišovej prítomnosti. Čo mám teda teraz robiť? Musím ho poprosiť, aby odo mňa odišiel.“

No Ježiš neodišiel. Namiesto toho Petrovi povedal: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí“ (Mk 5, 10). A Peter išiel za ním. A aj ostatní učeníci. A nasledujúce tri roky sa každý z nich veľa ráz ocitol v situáciách, v ktorých si kládol otázku: „Čo budem teraz robiť?“ Napríklad vtedy, keď ich Ježiš po dvoch vyslal ohlasovať evanjelium (pozri Mk 6, 7). Alebo vtedy, keď sa ich Ježiš opýtal: „A za koho ma pokladáte vy?“ (Mt 16, 15). Aj vtedy, keď im Ježiš povedal, že ho ukrižujú a že vstane z mŕtvych. Keď Ježiš povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan“ (16, 23). Alebo vtedy, keď sa už blížili k Jeruzalemu, kde mal trpieť a zomrieť. Učeníci zakaždým stáli pred týmito otázkami: „Čo budem teraz robiť? Čo odo mňa Ježiš chce? Ako ho mám v tejto chvíli nasledovať?“

 

Ježiš je mŕtvy. Bodka.

Keď Ježiš a jeho učeníci prišli do Jeruzalema, zažili všetko, čo slávime počas Veľkej noci. Slávili Poslednú večeru, pri ktorej Ježiš ustanovil Eucharistiu a kňazstvo. Boli v záhrade, v ktorej bol zradený a vydaný do rúk ľudí. Odohral sa súd pred židovskou veľradou, keď Peter trikrát poprel, že pozná Ježiša. A odohral sa aj Veľký piatok, keď veľkňazi vydali Ježiša Pilátovi a on ho nechal zbičovať, zbiť a ukrižovať. A v ten deň aj Ježiš zomrel. Zakaždým šlo čoraz väčšmi do tuhého. Zakaždým si učeníci s čoraz väčšou naliehavosťou kládli otázku: „Čo budeme teraz robiť?“

Celú sobotu, ktorú si my dnes uctievame ako akúsi „tichú Sobotu“, mali na to, aby sa spamätali. No aj tak si stále kládli otázku: „Čo budeme teraz robiť?“ Ježiš je mŕtvy. Bodka. Práve preto Mária Magdaléna pripravuje olej na jeho pomazanie – pretože je mŕtvy. Bodka. Práve preto Peter a Ján ani neplánovali ísť k hrobu – pretože mŕtve veci zostávajú mŕtve. Bodka. Mysleli si, že vedia, kým je, no zrejme sa pomýlili. Jedna bodka za druhou. Ježiš tu už nie je. Bodka. Je mŕtvy. Bodka. Už sa nevráti. Bodka.

 

Zostávajú mŕtve veci mŕtve?

Neviem, či si sa tak niekedy vo svojom živote cítil. Mal si niekedy pocit, že je po všetkom? Že sa všetko končí bodkou? „Skúsil som to. Bodka. A zlyhal som. Bodka. A teraz som skončil. Bodka.“ Alebo: „Miloval som. Bodka. A prišiel som o toho človeka. Bodka. Takže som skončil. Bodka.“

Vieme, čo takéto bodky znamenajú. Znamenajú koniec. Znamenajú, že už nič viac nie je. Koniec hry. No čo znamená, keď vidíš tri bodky za sebou? Znamená to, že ešte nie je koniec. Znamená to, že je toho viac. Že ešte niečo príde. A presne to znamená prázdny hrob. Kameň bol odvalený. Bodka. Hrob je prázdny. Bodka. On vstal. Bodka.

Učeníci si boli úplne istí tým, že Ježiš je mŕtvy a keďže mŕtve veci zostávajú mŕtve, tak je po všetkom. No keď na Veľkú noc stretli zmŕtvychvstalého Pána, vedeli, že nie je po všetkom. Ježiš je naozaj tým, za koho ho pokladali. Nebolo to len ich zbožné prianie. Nebola to len falošná nádej. Je to skutočnosť. Ježiš nie je mŕtvy. Bodka. On žije. Bodka. A bude žiť naveky. Bodka. Pretože Veľká noc je len začiatok, nie koniec. Vidíme tri bodky – bodka, bodka, bodka –, pretože toho príde ešte veľmi veľa.

 

Len začiatok

A tak si na každú Veľkú noc kladieme rovnakú otázku: „Čo budeme teraz robiť?“ A máme na to aj odpoveď: „Choďte, oznámte mojim bratom…“ (Mt 28, 10). Vráťte sa a povedzte im, že už nie je mŕtvy. Bodka. On žije. Bodka. A ide pred vami. Bodka. Povedzte im, aby mali vieru a odvahu; povedzte im, aby mali nádej a nebáli sa. Pretože zmŕtvychvstanie sú tri bodky. Zmŕtvychvstanie  je prisľúbenie, že je toho viac.

Je to všetko pravda. Všetko, čo Ježiš povedal o sebe, je pravda. Všetko, čo povedal o nás, je pravda. Všetko, čo povedal o celej realite, je úplne pravdivé! Zlyhanie neznamená koniec. Smrť neznamená koniec. Dokonca ani hriech neznamená koniec. A to všetko vďaka zmŕtvychvstaniu. Bodka, bodka, bodka.

Čo budeme teraz robiť? Teraz sa budeme radovať. Teraz budeme žiť bez strachu. Teraz prijmeme nový život, ktorý nám Ježiš vydobyl svojou smrťou. Zmŕtvychvstanie nám dáva možnosť mať odvahu – bodka – zoči-voči smrti. Zmŕtvychvstanie nám dáva možnosť mať vieru – bodka – uprostred ťažkostí. A zmŕtvychvstanie nám dáva silu mať nádej – bodka – aj v pokazenom svete. A toto je len začiatok, pretože tri bodky znamenajú, že ešte čosi príde. A tak sa radujme, pretože Kristus naozaj vstal z mŕtvych – bodka, bodka, bodka!