Úvodník k pôstnemu číslu 2024

Drahí bratia a sestry,

určite by každý z vás vedel vymenovať sedem hlavných hriechov. Jeden z nich – lenivosť –, má ešte aj iné meno: acedia.

Acedia je viac než len to, čo dnes rozumieme pod slovkom lenivosť. Acedia je nechuť konať dobro, smútok z toho, že máme rásť. Je to duchovná ospalosť, ťažkopádnosť a nezdravá pasivita. Premôcť acediu, čiže premôcť svoju lenivosť a nechuť k dobru, to je prvá výzva, s ktorou sa stretáme na začiatku Pôstneho obdobia.

Keď sa márnotratný syn pohrúžil do svojho vnútra a vstúpil si do svedomia, pochopil, že musí niečo urobiť: „Vstanem, pôjdem k svojmu Otcovi“ (Lk 15, 18). Vstanem. Hoci tápal vo svojich hriechoch, pochopil, že je predurčený na čosi viac. Pochopil, že je synom vznešeného Otca. Premohol teda svoju pýchu a duchovnú ťažkopádnosť a vydal sa na cestu do Otcovho domu.

Pôst je ideálnym obdobím na to, aby sme si aj my spolu s márnotratným synom povedali: „Vstanem a pôjdem k svojmu Otcovi.“ Mnohí sme už dlhé roky Ježišovými učeníkmi, no predsa sme ešte stále príliš pripútaní k veciam tohto sveta – k veciam, ktoré sú nám, pútnikom do Otcovho domu, len na príťaž.

Cirkev nám preto dáva tri nástroje, ktoré nám pomáhajú postupovať vpred na ceste k nášmu nebeskému Otcovi: modlitbu, pôst a almužnu.

Pri modlitbe vstupujeme do svojho vnútra, rozjímame o Bohu a ponárame sa do jeho lásky. Modlitba tiež čistí náš zrak, takže podobne ako márnotratný syn začíname vidieť, čo musíme vo svojom živote zmeniť. Pôst a almužna nás zasa odpútavajú od vecí, na ktorých lipneme viac ako treba a ktoré nás zdržiavajú na našej ceste k Otcovi.

Sebe i vám teda prajem, aby sme počas tohto Pôstu premohli svoju nechuť pustiť sa do duchovnej práce na sebe. Rovnako nám všetkým želám, aby sme pomocou modlitby, pôstu a almužny v najbližších týždňoch prešli veľký kus cesty k nášmu Otcovi. Veď on už stojí pri dverách a čaká na náš návrat!

Lukáš Vaník,

editor slovenského vydania