Všetko, čo mám, je tvoje!

Drahí bratia a sestry,

dovoľte, aby som vám povedal, čo som zažil pred niekoľkými rokmi. S mojou manželkou Jeannie sme svoji už tridsaťpäť rokov, no takmer od začiatku nášho manželstva som mal dosť naštrbený vzťah so svojím svokrom (ktorý je už teraz u Pána vo večnosti). Takýto naštrbený vzťah sme mali viac než desať rokov a ja som si myslel, že sa to nikdy nevyrieši. Obaja sme povedali veci, ktorými sme sa navzájom zranili, a každý z nás chcel, aby si chybu priznal ten druhý.

A potom, počas jedného Pôstu, som si uvedomil, že to ja by som mal robiť pokánie a oľutovať, čo som povedal. Nebolo to ľahké, ale s Pánovou pomocou som našiel silu i správne slová. Keď som potom svokra poprosil o odpustenie, odpovedal: „Nikdy by som si nebol myslel, že príde tento deň!“ Celé roky ma sledoval, čakal a modlil sa v nádeji, že sa vrátim, a napokon sa to aj naozaj stalo. Božia milosť zvíťazila a my sme sa uzmierili.

Otec, ktorý sleduje a čaká

To je krásny obraz toho, čo robí Boh Otec! Keď sme od neho ďaleko a blúdime vo svojich hriechoch, on sa nevzdáva. Stále na nás hľadí a čaká na náš návrat. Ba vlastne, vždy keď sa od neho odvrátime – a to aj v maličkostiach –, on nás naďalej hľadá a túži po našom návrate. On je naozaj ako otec z Ježišovho podobenstva o márnotratnom synovi. Hoci bol jeho vracajúci sa syn ešte ďaleko, „keď ho zazrel… bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho“ (Lk 15, 20).

Práve o tomto je Pôstne obdobie. Pre toto poslal Boh Otec svojho Syna na zem zomrieť za teba! Počas nasledujúcich štyridsiatich dní ťa bude nebeský Otec vyzerať a čakať na tvoj návrat. Každý deň ťa bude volať po mene a bude ťa volať domov. Nezáleží na tom, či aj pocítiš, že to tak je; Ježišovo podobenstvo nám hovorí, kto je nebeský Otec a ako veľmi túži, aby sa k nemu vrátili jeho deti.

Počas tohto Pôstu sa hlbšie ponoríme do tohto dojímavého podobenstva (Lk 15, 11 – 32). Toto Ježišovo podobenstvo totiž oplýva toľkými hlbokými myšlienkami, že bolo nazvané „podobenstvom o dvoch bratoch“, „podobenstvom o stratenom synovi“ aj „podobenstvom o milosrdnom otcovi“. Zdá sa, že nikdy nevyčerpáme všetky bohatstvá toho, čo nám ním Ježiš chcel povedať!

Najskôr budeme sledovať kroky syna, ktorý odišiel od svojho otca (strana 4). Potom sa vydáme po stopách staršieho syna, ktorého pri návrate mladšieho brata naplnila trpkosť (strana 10). A v neposlednom rade sa stretneme s otcom (naším nebeským Otcom), ktorý dlho čakal na svojho syna (a teda každého z nás) a potom, keď prišiel domov, sa k nemu rozbehol a zvítal sa s ním.

Keď budeš počas tohto Pôstneho obdobia (dúfam, že veľakrát) rozjímať nad týmto podobenstvom, zamysli sa nad každou postavou v tomto príbehu – zvlášť nad otcom. Opýtaj sa Pána, čo ti chce povedať. A potom pozorne počúvaj, ako ti hovorí: „Dieťa moje, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje“ (porov. Lk 15, 31).

Jeff Smith, vydavateľ