Vzkriesení s Kristom

Viesť nebeský život

„Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení – a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi“ (Ef 2, 4 – 6).

 

Svätý Pavol mohol napísať tieto slová, pretože to, o čom píše, sám zažil. Po stretnutí so vzkrieseným Kristom na ceste do Damasku sa mohol spätne pozrieť na svoj starý život a uvedomiť si, že kedysi bol „mŕtvy“ pre svoje hriechy. No teraz sa stal novým mužom, ktorý bol „vzkriesený“ s Kristom (Ef 2, 6). Vďaka sile Ducha Svätého začal takpovediac prežívať nebeský život. Tento život mu Ježiš chcel dať a pre tento život prišiel Ježiš za Pavla – i za nás – zomrieť.

Aj keby sme my nikdy nezažili také stretnutie s Ježišom, aké zažil Pavol, aj my sme zomreli svojmu starému životu a boli sme vzkriesení s Kristom. A tak Ježiš mocou Ducha Svätého prebýva aj v nás. Čo to znamená? To, že už teraz žijeme nebeský život!

Ako je to možné? Stalo sa to pri našom krste. „Pokrstiť“ znamená „ponoriť“ alebo „pohrúžiť“. Naše obmytie vodou či ponorenie do vody symbolizovalo naše pochovanie – naše ponorenie do Kristovej smrti. Potom sme v Kristovi a spolu s ním vstali a, naplnení Duchom, sme sa v ňom stali novým stvorením (2 Kor 5, 17). Aj keď si to občas neuvedomujeme, pri krste sme naozaj s Kristom zomreli a vstali z mŕtvych. A teraz v Ježišovi Kristovi žijeme novým životom.

To má ďalekosiahle dôsledky, pretože to znamená, že to, čo sa udialo s naším Pánom, udialo sa aj s nami! Ježiš zomrel na kríži… a my sme boli ukrižovaní spolu s ním (Gal 2, 20). Ježiš bol pochovaný… a „krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť“ (Rim 6, 4). Ježiš vstal z mŕtvych a my sme vstali z mŕtvych spolu s ním. Ježiš vystúpil k Božiemu trónu a zasadol po pravici Otca… a my sme spolu s ním dostali miesto v nebi. A tak, keďže náš Pán je teraz so svojím Otcom v nebi, potom v istom zmysle – no skutočne – máme aj my účasť na tomto vzkriesení a sme už súčasťou nebeského kráľovstva.

 

Ukrižovaní s Kristom

Je to viac než len abstraktný teologický koncept. A naozaj sa to udialo v živote každého pokrsteného. No aby sme to lepšie pochopili, pozrime sa najskôr bližšie na to, čo znamená, že sme zomreli spolu s Kristom. Čo chcel Pavol povedať, keď napísal: „S Kristom som pribitý na kríž“ (Gal 2, 19)?

Z Pavla sa po jeho obrátení stal úplne iný muž. Predtým ho hnala nenávisť voči tým, ktorí sa riadili Ježišovou Cestou. Kedysi dôkladne študoval židovské Písmo, no nedokázal pochopiť, že Ježiš ho celé dokonale naplnil. „Starý“ Pavol bol ambiciózny a arogantný muž, ktorý bol veľmi pyšný na to, že je Žid, a že sa mu darí svedomito plniť Mojžišov zákon. „Na ôsmy deň obrezaný, z Izraelovho rodu, z Benjamínovho kmeňa, Hebrej z Hebrejov, čo sa týka zákona farizej, čo do horlivosti prenasledovateľ Cirkvi, čo do spravodlivosti, ktorá je v zákone, žil som bezúhonne“ (Flp 3, 5 – 6).

No po jeho obrátení sa všetko zmenilo. Vedel, že stať sa bezúhonným pred Bohom môže len skrze Krista. Zostal veriacim a vzdelaným židovským učencom, no pýcha ani arogancia v ňom už nemali miesto: „Ale čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu. A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista“ (Flp 3, 7 – 8). Jeho srdce, jeho hodnoty, jeho poslanie, jeho vzťahy – nič už nebolo také isté. Bol totiž vzkriesený spolu s Ježišom Kristom.

 

Vzkriesení s Kristom

Pavol bol novým človekom, novým stvorením. A to platí aj o nás. Nie je to však len nejaká vznešená myšlienka, akýsi prchavý sen? Alebo sa naozaj v našom živote už niečo stalo? Naozaj nás Boh vzkriesil spolu s Kristom?

Áno, vzkriesil! No zároveň platí aj to slovné spojenie „ešte nie“. Hriech v nás ešte stále pretrváva a my, žiaľ, stále robíme veci, ktoré sa Pánovi nepáčia. Naozaj stále bojujeme s hriechom, a to aj napriek tomu, že sme sa v Kristovi stali novým stvorením. Pavol vo svojom Liste Rimanom kladie podobnú otázku: „Veď sme zomreli hriechu! Ako by sme v ňom ešte mohli žiť?“ (6, 2). A rovnakú otázku si kládli kresťania v ranej Cirkvi.

No to, že upadáme do hriechu, neodporuje tomu, že v krste sme zomreli a teraz žijeme novým životom. Keďže sme zjednotení so vzkrieseným Kristom, už máme účasť na nebeskom živote. A vďaka Božej milosti ho skrze vieru prežívame.

 

• Prostredníctvom viery vieme, že Pán je vždy s nami a nikdy nás neopustí – ani v našej najtemnejšej hodine (pozri Mt 28, 20).
• Prostredníctvom viery vieme, že Duch Svätý sa môže prihovárať nášmu srdcu pri čítaní Písma (pozri Hebr 4, 12).
• Vo viere sa modlíme k nášmu Pánovi a vieme, že on sa za nás neustále prihovára (pozri Hebr 7, 25).
• Veríme, že už nie sme otrokmi hriechu, a tak môžeme mocou kríža bojovať s hriechom a pokušením (pozri Rim 6, 6 – 11).
• Vo viere dôverujeme v Božie milosrdenstvo a vieme, že Boh nám odpustí vždy, keď k nemu prídeme s ľútosťou (pozri Ef 1, 7).
• Vierou vidíme samotného Ježiša, nášho Pána a Majstra, v Eucharistii, keď pristupujeme k oltáru a prijímame ho do svojho srdca (pozri Jn 6, 51).
• Vďaka viere sa už nebojíme smrti, pretože dychtivo očakávame slávnu budúcnosť v nebi (pozri 1 Kor 15, 55).

 

Spolu s Kristom máme miesto v nebi

Samozrejme, tento nebeský život, ktorý prežívame teraz, je len začiatok. Aj keď sme toho dostali už veľmi veľa, raz toho dostaneme ešte oveľa viac. Jedného dňa Ježiš „dobrotou voči nám ukáže nesmierne bohatstvo svojej milosti“ (porov. Ef 2, 7). No aj napriek tomu, že sa naša nádej obracia na túto budúcu chvíľu, nemení sa nič na tom, že sme už boli vzkriesení s Kristom. Ale táto skutočnosť mení to, ako žijeme tu a teraz.

Vďaka tomu, že sme boli vzkriesení s Kristom, hodnota všetkého, čo robíme – či už je to starostlivosť o starnúcich rodičov, výchova našich detí alebo služba Cirkvi – siaha až do večnosti. Každý skutok lásky a milosrdenstva pretrvá naveky. Poznanie týchto právd nám pomáha usporiadať si život tak, aby sa život pre Krista stal našou najvyššou prioritou.

Čím viac vnímame, že už máme účasť na nebeskom živote, tým viac túžime potešiť Pána všetkým, čo robíme tu na zemi. Našou jedinou túžbou je šíriť Božie kráľovstvo – preukazovaním Kristovej lásky všetkým, s ktorými sa stretávame. A pretože vieme, že veci, ktoré si cení tento svet (bohatstvo, pocty, moc či pôžitky), sú len dočasné, prestávajú byť pre nás také dôležité. Namiesto toho sa snažíme „zhromažďovať si poklady v nebi, kde ich neničí ani moľ, ani hrdza a kde sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú“ (porov. Mt 6, 20).

 

Nebeská sláva – už teraz

K týmto zmenám v našom živote nedôjde zo dňa na deň. Všetci sa potrebujeme neustále obracať; všetci potrebujeme každý deň rásť, aby sme sa čoraz viac podobali nášmu Pánovi. Už sme boli vzkriesení s Kristom, ale ešte sme úplne neodumreli svojmu starému životu. Apoštol Ján to vyjadril slovami: „Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je“ (1 Jn 3, 2). Toto tajomstvo možno úplne pochopíme až vtedy, keď jedného dňa uvidíme nášho Pána z tváre do tváre. A predsa sa môžeme tešiť, že sme boli uznaní za hodných toho, aby sme boli spolu s Ježišom vzkriesení k novému životu a tešili sa z nebeskej slávy – už teraz!

„Pane Ježišu, ďakujem, že si mi dal podiel na tomto úžasnom nebeskom živote. Ďakujem ti, že som spolu s tebou nielen zomrel, ale aj vstal z mŕtvych a môžem žiť životom, ktorý je silnejší ako hriech a smrť. Ďakujem ti za česť vystúpiť spolu s tebou k tvojmu Otcovi. Pane, už si mi daroval nový život. Každý deň ho môžem prežívať stále viac a viac. No aké to bude úžasné, keď jedného dňa zažijem plnosť tohto života s tebou v nebi!