Už a ešte nie!

Drahí bratia a sestry,

vo svojom duchovnom živote žijeme v akomsi medziobdobí, ktoré charakterizujú slová „už“ a „ešte nie“. Mnohé Božie prisľúbenia sa už skutočne naplnili, no ešte neprežívame ich úplné zavŕšenie. Svätý Pavol to vyjadril slovami: „Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle“ (1 Kor 13, 12). Svätý Ján to zasa povedal takto: „Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je“ (1 Jn 3, 2).

Myslím, že tú časť „ešte nie“ chápeme celkom dobre. Vo svete zmietanom vojnou, rozdelením a utrpením ešte úplne jasne nevidíme víťazstvo Božieho kráľovstva. Ešte nie sme takí svätí, akými nás Pán chce mať. Ešte vo svojich rodinách nezakúšame dokonalú jednotu, lásku a milosrdenstvo. Aspoň ja za seba môžem povedať, že určite ešte nie som taký, akého by ma Boh chcel mať!

To, čo je tvoje už teraz

To je tá časť charakterizovaná slovným spojením „ešte nie“. No rovnako pevne potrebujeme veriť aj v tú časť charakterizovanú príslovkou „už“! Sväté písmo je plné prisľúbení, ktoré sa už naplnili. Už sme spolu s Kristom zomreli a vstali z mŕtvych (Rim 6, 1 – 6). Duch Svätý už v nás prebýva (1 Kor 3, 16). Už „slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje“ (Rim 8, 37). A Katechizmus zdôrazňuje, že „veriaci, krstom zjednotení s Kristom, majú už skutočne účasť na nebeskom živote vzkrieseného Krista“ (KKC 1003; kurzíva pridaná).

Tým sa to ale nekončí. Katechizmus ďalej hovorí: „S ním nás [Boh] vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi.“ Vo viere vidíme, že v istom zmysle sme už vystúpili spolu s Kristom do neba a sme spolu s ním po pravici Boha Otca! A tak teraz, „keďže sa v Eucharistii živíme jeho telom, už patríme ku Kristovmu telu“ (KKC 1003).

Tento mesiac sa pozrieme na tri takéto už naplnené prisľúbenia. Najskôr budeme uvažovať o pravde, že Boh „nás oživil s Kristom… a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi“ (Ef 2, 5 – 6). Niekedy, keď máme pocit, že náš život je tak pevne zasadený do tohto sveta, môže byť takmer nemožné veriť tomu, že už máme miesto v nebi. No Božie slovo nám hovorí, že je to naozaj tak! Potom budeme uvažovať nad tým, že sme „občanmi“ neba a že nám teda prislúchajú všetky práva členov Božieho kráľovstva (2, 19). A napokon budeme uvažovať nad tým, že pri každej svätej omši – a pri každej modlitbe – máme prístup k Božiemu trónu, pri ktorom môžeme uctievať Boha spolu s „myriadami anjelov“ (Hebr 12, 22).

Už. Takto to Boh vidí, aj keď sa cítiš slabý. Ako Božie dieťa už máš pripravené zvláštne miesto v nebi. Už teraz si Pánovi veľmi drahý – áno, už tu a teraz!

Pán nás už počas tohto života nesmierne požehnáva. Nedokážem si teda predstaviť, aké to bude, keď sa skončí to „ešte nie“ a my konečne uvidíme Ježiša z tváre do tváre.

Jeff Smith
vydavateľ