Apoštolka Číny

Vynaliezavá praktickosť Candidy Xu

Gail Kingová

Ježiš nikdy nezapadal do kategórie tradičného židovského učiteľa, však? Bol celibátnik a putoval po Izraeli so skupinou učeníkov, medzi ktorými boli aj ženy (Lk 8, 1 – 3). Obklopoval sa chudobnými a ľuďmi, ktorí boli považovaní za nečistých a „hriešnikov“ (Mt 9, 9 – 13). A naliehal na ľudí, aby predávali majetok a viedli jednoduchý život (Lk 12, 32 – 33).

Preto by nás nemalo prekvapiť, že keď sa evanjelium začalo šíriť po svete, v každej generácii boli kresťania, ktorí vôbec nezapadali do kategórií kultúry, v ktorej žili. Toto zvlášť platí o odľahlých miestach, akým bola napríklad Čína, v ktorej mali muži a ženy veľmi jasne predpísané miesto a postavenie. Otec bol ako hlava rodiny jedinou autoritou. On komunikoval s vonkajším svetom, disponoval majetkom rodiny a dohadoval manželstvá svojich detí. Manželky vychádzali do spoločnosti len zriedka a očakávalo sa od nich, že budú vo všetkých oblastiach svojho života poslúchať svojho manžela.

A predsa sa traduje, že cirkev v Číne by neprežila bez evanjelizačného a navonok orientovaného pôsobenia žien. V tomto ohľade pritom vyniká najmä jedna žena: Candida Xu (1607 – 1680), žena z jednej dobrej rodiny, ktorá dostala meno „Apoštolka Číny“.

 

Zmiešané manželstvo

Candida Xu sa narodila v Šanghaji v roku 1607. Jej rodina bola známa štedrosťou a láskou k poznaniu. Jej starý otec, Xu Guangqi, vysokopostavený predstaviteľ vlády, prijal v roku 1603 krst a stal sa katolíkom. To priviedlo ku konverzii aj jeho syna a jeho nevestu, ktorí dbali o to, aby Candida a jej ôsmi súrodenci boli pokrstení krátko po pôrode.

Candida bola milé dievčatko, ktoré sa rado učilo modliť a žiť podľa viery. Už od detstva sa každý deň modlila ruženec a prechovávala hlbokú úctu k Panne Márii. Keď mala šestnásť rokov, vydala sa za Xu Yuanda mladého muža z neďalekého mesta Songjiang. Ich priezviská sa síce vyslovovali rovnako, no neboli príbuzní. Xu Yuanda vychoval jeho starý otec Xu Leshan. Ten počas svojej služby v Pekingu stretol misionárov zo Západu a v roku 1610 sa dal pokrstiť.

Ich starí otcovia dohodli ich manželstvo v dobe, keď boli Xu Yuandu a Candida ešte len deti. Xu Guangqi bol presvedčený, že vďaka tomuto zväzku Candida bude môcť praktizovať svoju vieru. No záujem Leshana o kresťanstvo sa začal vytrácať. Nedal pokrstiť svojho vnuka ani ho neučil o viere a celá rodina sa postupne vrátila k praktizovaniu budhizmu. No keďže ich viazala zmluva, Candida a Xu sa aj tak vzali. Pri svadobnom obrade sa Candida sklonila pred obrazom Ježiša, Xu Yuandu pred sochou Budhu. Pár sa napokon presťahoval do Songjiangu, na severovýchod krajiny, kde Xu Yuandu učil v miestnej škole.

 

Nová sieť viery

Candide sa ťažko prijímal život s budhistickým manželom – zvlášť, keď jej Xu Yuandu bránil v praktizovaní jej viery. Keďže chcela byť svojmu manželovi poslušná, mohla len žiadať svoju rodinu o modlitby. V jednom liste sestre napísala: „Teraz žijem medzi pohanmi, kde sa nik nevenuje veciam spásy. No čo je horšie, môj manžel mi bráni vykonávať moje sväté cvičenia.“ Spoliehajúc sa na príhovor svojej rodiny a dobrotu Boha, Candida s láskou vytrvala. Napokon si svojho manžela získala a on jej dovolil opäť praktizovať vieru.

Candida sa neskôr presťahovala do Songjiangu. Tamojšia cirkev bola mladá a stretnutia sa konávali v jej dome. Bolo tam veľmi málo kňazov, takže sväté omše sa konali len zriedka. Väčšinou sa veriaci stretali, aby sa modlili, rozprávali sa spolu o viere a navzájom sa povzbudzovali. Prvý kostol tam bol postavený až o pätnásť rokov neskôr, v 30. rokoch 17. storočia.

Pretože čínske spoločenské zvyky nedovoľovali, aby sa muži a ženy stretávali spoločne, stretávali sa v rozličných časoch aj pri modlitbe – kým ženy išli k niekomu domov, muži išli do kostola. Keď prišiel kňaz, slávil svätú omšu s mužmi; ženy spievali piesne na oddelenom mieste.

No práve v tomto prostredí začala Candida vybočovať z kategórií tichej a rezervovanej ženy. Začala zháňať peniaze, až napokon nazbierala dosť na financovanie výstavby malého, oddeleného kostolíka pre ženy. Pomenovala ho Kaplnka Božej Matky. Táto kaplnka priniesla veľmi veľa dobra, pretože vďaka nej si ženy mohli medzi sebou vytvoriť silnú sieť viery.

 

Ťažkosti doma

Xu Yaundu Candidu hlboko miloval a vďaka jej príkladu si vypestoval úprimný záujem o chudobných v okolí. V 30. a 40. rokoch 17. storočia severozápadná Čína prežila neľútostnú sériu súch a záplav, v dôsledku ktorých bolo opakovane len veľmi málo úrody. Candida a Xu Yuandu, pohnutí prosbami hladujúcich sedliakov a zúfalých utečencov, použili všetky svoje ušetrené peniaze na to, aby nakŕmili čo možno najviac ľudí.

V jednom roku Xu Yuandu dostal tuberkulózu, no jeho utrpenie zmiernila – a aj predĺžila jeho život – Candidina zbehlosť v poznaní liečivých byliniek. No v roku 1651 sa jeho stav rapídne zhoršil a on napokon súhlasil, že sa dá pokrstiť. O dva roky nato zomrel.

Počas nasledujúcich troch rokov Candidin žiaľ ešte zväčšila séria ďalších úmrtí v rodine: zomrela jej najstaršia dcéra, jej druhý najstarší syn, jedna vnučka a manželka jej tretieho syna. Vo svojej bolesti spôsobenej týmito stratami sa Candida obrátila k Pánovi a hľadala u neho silu a útechu. Začala tiež uvažovať nad tým, ako by teraz, keď už nemá manžela, o ktorého sa starala, mohla ešte väčšmi slúžiť Pánovi a jeho Cirkvi.

 

Podnikateľka a evanjelizátorka

Odpoveď prišla rýchlo. Jezuitským misionárom v Číne veľmi chýbali finančné prostriedky, a tak sa Candida rozhodla, že predá svoje krásne výšivky, ktoré v priebehu rokov vytvorila. Vedela tak krásne vyšívať, že niektoré jej výšivky svojou krásou a detailmi konkurovali maľbám. No namiesto toho, aby tento slušný obnos peňazí, ktoré vyzbierala, jednoducho darovala, ona ich investovala do obchodov na dolnom toku rieky Yangzi.

Candida sa prejavila ako šikovná obchodníčka. Zo svojej investície získala hotový majetok a ten používala na organizáciu evanjelizačných a stavebných projektov pre Cirkev. Takým alebo onakým spôsobom bola jej ruka prítomná takmer v každom kostole, kaplnke či misiách v tejto krajine. Podporovala misionárov, financovala postavenie 39 budov a sponzorovala vydávanie katolíckych kníh a brožúrok.

Candida naďalej veľmi osobne pomáhala aj chudobným. Po smrti svojho manžela sa presťahovala do ženskej časti domu svojho najstaršieho syna Xu Zuanzenga. Ako tu bývalo zvykom, v tejto časti domu neboli okná ani dvere a ženy nemohli samy otvárať vchodové dvere. A tak zaplatila za vybúranie osobitného vchodu do ženskej časti domu. Takto sa mohla stretať s núdznymi, prinášať im jedlo a oblečenie, modliť sa s nimi a zvestovať im evanjelium.

Inokedy pomáhala pri realizácii nejakého projektu. Spustila napríklad projekt, v rámci ktorého sa nevidiaci rozprávači príbehov učili o Ježišovi – vďaka tomu si potom rozprávaním kresťanských príbehov dokázali zarobiť na živobytie. Viedla tiež skupinu mladých žien, ktoré vychádzali k miestnym ľuďom s jedlom, liekmi a kresťanskými knihami. Candida nenechala kameň na kameni!

 

„Má tvoja duša pokoj?“

Candida na realizáciu svojich projektov neváhala využiť aj lásku svojho syna k nej a jeho postavenie vládneho úradníka. Keď ju jedného dňa navštívil, opýtala sa ho: „Ty, synu, spravuješ provinciu Yunnan už viac než rok. Povedz mi, koľkým ľuďom si daroval počas tej doby život? Koľko ráz si preukázal súcit? Má tvoja duša pokoj?“ A po tom, čo sa jej takto podarilo prebudiť jeho svedomie, mu navrhla, aby jej pomohol postaviť sirotinec.

Xu Zuanzeng sa pustil do práce a požiadal o pomoc miestnych bohatých a vplyvných ľudí. Sirotincu sám daroval dom, ktorý vlastnil, a z väčšiny peňazí z fondu svojej mamy najal slúžky, ošetrovateľky a lekárov, ktorí sa starali o deti. Počas prvých dvadsiatich rokov svojej existencie tento sirotinec zachránil takmer päťtisíc chlapcov a dievčat.

 

Raziaca cestu

O Candide by sme radi vedeli oveľa viac: osobné detaily, príbehy a to, čo sama povedala o svojom živote a viere. No dôležité veci vieme: že až do svojej smrti (1680) žila jednoducho a delila sa o všetko, čo mala; že bola verná svojim povinnostiam a že bola úplne verná Bohu.

V spoločnosti, v ktorej boli ženy oddelené a žili v odlúčení od spoločnosti, Candida našla tvorivé aj praktické spôsoby, akými mohla žiť svoju vieru a deliť sa o ňu s ľuďmi okolo nej. A tým, že to urobila, nielenže pomohla vybudovať cirkev v Číne, ale tiež vydláždila vo svojej krajine cestu k tomu, aby sa aj iné ženy chopili aktívnej úlohy v diele evanjelizácie.