Slovo editora

Milí naši čitatelia,

popri veľkých traktátoch o morálnej teológii napísal svätý Alfonz aj jedno maličké dielo o plnení Božej vôle. Hoci knižka O zjednotení s Božou vôľou nemá ani 50 strán, vyjadruje jednu z najdôležitejších myšlienok v duchovnom živote: že tu na zemi sa máme čo možno najviac zjednotiť s Božou vôľou. K tomuto cieľu majú smerovať všetky naše modlitby, skutky, pôsty i sebazaprenia. Svätý Alfonz dokonca hovorí, že kto sa dokonale zjednotí s Božou vôľou a prijme z Božej ruky všetko vo svojom živote, ba i samotnú smrť, určite zomrie ako svätec.

Práve tejto téme sa venujú aj články septembrového čísla Slova medzi nami. Prinášajú nám pohľad na Ježiša, ktorý dokonale plnil vôľu svojho Otca. Ukazujú nám to už jeho prvé slová zaznamenané v Písme. „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2, 49). Celý Ježišov život bol jedným veľkým naplnením Otcovej vôle. Otcova vôľa bola pokrmom, ktorým Ježiš sýtil svoju dušu. Keď ho učeníci pri studni v Samárii prosili, aby sa najedol, odpovedal im: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte“ (Jn 4, 32). A dodal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal“ (Jn 4, 34). Ježiš pritom z Otcovej ruky prijímal nielen príjemné, ale aj nepríjemné a bolestivé veci. Keď ho chcel mečom ozbrojený Peter v Getsemanskej záhrade ochrániť pred zatknutím, zahriakol ho: „Azda nemám vypiť kalich, ktorý mi dal Otec?“ (Jn 18, 11; kurzíva pridaná).

Ježiš nám takto ukazuje cestu, po ktorej sa máme vydať i my. Nie všetko, čo sa deje v našom živote je nám príjemné. Choroby, smrť blízkych, nečakaná strata zamestnania, finančné problémy – to všetko sú vážne veci, ktoré dokážu veľmi hlboko zarmútiť našu dušu. No ako kresťania máme jednu veľkú nádej: Boh má všetko vo svojich rukách. Keď sa Jóbovi zrútil za pár minút celý život, mal silu povedať: „Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené.“ A hoci si Jób potom ešte veľa vytrpel, Boh ho – určite i pre tento jeho postoj – nakoniec zachránil a bohato odmenil.

Skúsme sa tento mesiac hlbšie zjednotiť s Božou vôľou. Skúsme povedať Nech je pochválený Boh alebo Takto to chce Boh vo chvíli, ktorá sa nám nebude prijímať ľahko. A robme to s vedomím, že tým Bohu robíme veľkú radosť, pretože on vie, koľko nás to stojí.

Lukáš Vaník, editor slovenského vydania