Oslavovať môže len slobodný človek

O novej knihe Objavovanie krásy liturgie

Marián Kováčik

Ak chceme dobre poznať i prežívať naše liturgické slávenia (to jest svätú omšu, každé vysluhovanie sviatostí, ale tiež modlitbu liturgie hodín), potrebujeme poznať… Knihu Exodus. Prekvapujúce? Pre mnohých asi áno. No pri pozornom čítaní Písma si všimneme, že prvé obety (Ábel, Noe, Abrahám, Jakub…) sa prinášali individuálne, bez nejakého bližšie špecifikovaného obradu. Až Mojžišovi dáva Boh pokyny, ako usporiadať bohoslužbu po východe Izraela, to jest Hebrejov, z Egypta. Spomínaná biblická kniha nám tak ponúka nielen samotné predpisy k prinášaniu obiet (ešte väčšmi upresnené v Knihe Levitikus), ale predovšetkým a najmä princípy akéhokoľvek slávenia, ktoré má mať prívlastok liturgické – teda také, ktoré má byť bohoslužbou.

 

Slobodní

Prvým princípom slávenia je, že oslavu konajú slobodní ľudia. Každý  Hebrej musel vyjsť z Egypta osobne, musel prejsť púšťou pod vrch Horeb a prijať Božie prikázania. Len slobodný človek, teda ten, ktorý vnútorne nie je otrokom, môže opravdivo a úprimne oslavovať svojho pána. O čo viac musí byť slobodný veriaci, aby mohol oslavovať svojho Pána a Boha! Len slobodný človek vie prijať, že ten, ktorého oslavuje, má právo na takú poklonu, oslavu a úctu, akú chce on, a nie akú si vymyslel človek. Preto vnútorná sloboda je základným predpokladom každej skutočnej oslavy Boh.

Všimnime si (aj na príbehu Hebrejov), ako je táto vnútorná sloboda neustále ohrozovaná. Raz im chýba voda, inokedy mäso, čo ich vedie k návratu do otroctva, napríklad už len volaním: „Vráťme sa do Egypta!“ Dokonca si vymyslia vlastných bohov (zlaté teľa), lebo sú presvedčení, že ich spôsob oslavy je lepší ako to, čo od nich žiadal Boh. Aj naša sloboda je stále v ohrození a mnohokrát zlyhávame. To je jeden z dôvodov, prečo sa slávenie svätej omše začína úkonom kajúcnosti. Aby sme prijali odpustenie, ospravodlivenie a znova stáli pred naším Bohom ako slobodní. Aj to môže byť dôvod, prečo sa v pokoncilovej liturgii viaceré kľačania premenili na státie. Stojíme pred naším Bohom v úcte a bázni, no ako slobodní.

 

Poslušní

Druhým princípom slávenia je poslušnosť. Boh dáva skrze Mojžiša predpisy a je dôležité konať podľa nich. Vieme, ako sa končili vzbury, nielen ohľadom zlatého teľaťa. Tlupa Ábironova, Dátan…

Poslušnosť sa vyžaduje aj pri dodržiavaní liturgických smerníc. Len slobodný človek dokáže byť poslušný, lebo sa slobodne podriaďuje rozhodnutiam toho, ktorý má právo rozhodovať. Otrok síce môže presne plniť pokyny a príkazy, ale môže to robiť s vnútornou ľahostajnosťou či s postojom vzbury alebo rezignácie. Oslobodený zas s radosťou koná, čo má určené, lebo vie, že jeho pán (v našom prípade Pán) sa teší práve z takejto poslušnosti. Dokonca že taká poslušnosť mu je príjemnejšia ako samotná obeta.

 

Spoločenstvo

Kým boli Hebreji v otroctve, tak boli zotročené indivíduá. Až vyslobodenie a putovanie po púšti z nich postupne vytvorilo národ, ktorý začína konať bohoslužbu, teda oslavu svojho Boha. Koľkokrát sa v Biblii spomína, že Mojžiš (neskôr Jozue či sudcovia, ale aj kráľ Dávid) zhromaždil a očistil ľud a potom spolu stáli pred Pánom, konali bohoslužbu! A konali ju vždy spolu. Malí i veľkí, muži i ženy. Spomeňme si na Ezdráša a na to, ako čítal Písmo pred zhromaždením Izraelitov po návrate z babylonského zajatia.

Čiže podstatným prvkom aj našej kresťanskej bohoslužby je, že to nikdy nie je individuálna záležitosť. Aj preto by kňaz nikdy nemal bez veľmi vážnych dôvodov prinášať obetu Eucharistie bez aspoň jedného posluhujúceho. Vždy, keď sa oslavuje Boh, má to robiť zhromaždený ľud, spoločenstvo slobodných ľudí, ktorí si volia poslušnosť liturgickým smerniciam, aby konali bohoslužbu tak, ako sa to páči Bohu. Spolu. Tu nemá miesto individualizmus, ktorý by nutne skĺzol do nejednoty a pýchy (to sa deje, keď sa niečo k liturgii nekompetentne pridáva alebo sa z nej niečo uberá, lebo buď chceme niečo „vylepšiť“, alebo niečo pokladáme za zbytočné).

 

Objavovanie krásy liturgie

Pred prázdninami vyšla kniha Objavovanie krásy liturgie, ktorá pojednáva o tom, ako sláviť svätú omšu, osobitne Veľkonočné trojdnie, tak, aby sme z toho mali čo najväčší úžitok – posvätenie – a zároveň, aby sme čo najlepšie oslávili Boh Otca skrze Krista v Duchu Svätom. Vyššie uvedené myšlienky sú v samotnej knihe vyjadrené jednou vetou. Preto som pokladal za potrebné darovať čitateľom časopisu Slovo medzi nami, ktorého vydávanie som mal takmer dvadsať rokov na starosti a s ktorým sa týmto článkom lúčim, pohľad, ktorý im môže pomôcť pri čítaní knihy, ktorá je na našom knižnom trhu ojedinelá. Pozerá sa totiž na svätú omšu nie mysticky, nie „duchovne“, nie cez myšlienky svätých, ale cez Všeobecné smernice Rímskeho misála. Práve tie totiž upravujú vonkajšiu stránku našej oslavy Boha. Ich čítanie sa môže zdať nezáživné a určené len pre kňazov, prípadne pre tých, čo sú pri oltári. Ale ak sa na ne pozrieme ako slobodní a poslušní ľudia v kresťanskom spoločenstve, môžeme v nich uzrieť krásu, ktorá je vlastnosťou Boha a na ktorej my sami dostávame každým slávením účasť.

Podľa obsahu knihy čitateľ ľahko zistí, že jej štruktúra presne kopíruje svätú omšu. Neostáva však pri predpisoch, ale približuje význam, obsah a tiež súvislosti liturgických znakov. Možno ste si nikdy nevšimli bozky, ktoré sa pri každej svätej omši dejú. Možno by ste niekedy radšej kľačali, nie stáli. Inokedy sa nás môže zmocniť myšlienka: „Stále dookola to isté…“ Autor nás však takýmito „nápadmi“ jemne prevádza k podstate, vyjadrenej takouto definíciou liturgie: „Liturgia je súhrn znakov, určených Bohom alebo Cirkvou, ktorými človek v spoločenstve Cirkvi skrze Krista v Duchu Svätom oslavuje Otca a tými istými znakmi Boh Otec skrze Krista v Duchu Svätom posväcuje človeka.“ Prebieha takzvaný spásny dialóg…

Kríž, kadidlo, sviece, ľudia, oblečenie, kostol, výzdoba, slová, voda, víno, chlieb, kráčanie, sprievody, piesne, spevy, ticho, akolyta, diakon, posluhujúci (miništrant), kľačanie, sedenie, státie… – o tom všetkom táto kniha pojednáva tak, aby čitateľ zatúžil aj sám prispieť k takej oslave Boha, ktorá nezainteresovaných povedie k zvolaniu: „Pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh“ (Zach 8, 23).

Kniha má 112 strán formátu A5, je v lepenej väzbe a na stránke slovomedzinami.sk si ju môžete kúpiť zo zľavou za 4,20 €. Mala by byť dostupná aj vo všetkých predajniach katolíckej literatúry.