Slovo editora
Milí naši čitatelia,
minulý rok ma niekoľko kamarátov prehovorilo, aby som sa s nimi prihlásil na dlhý horský beh. Trasa sa vinula celým hrebeňom Veľkej Fatry a na nohách sme mali byť prakticky celý deň. Na štart sme sa s mojimi dvoma kamarátmi postavili plní očakávania. Dokážeme dôjsť až do cieľa? Trasa bola dosť náročná, takže nám bolo jasné, že si siahneme až na úplne dno svojich síl.
Nakoniec sme to zvládli… no nebolo to vôbec ľahké. Spoločne sme skonštatovali, že ak by sme šli osamote, nedošiel by do cieľa ani jeden z nás. Jeden z mojich priateľov „mal krízu“ v prvej štvrtine pretekov, ja som mal veľkú krízu v druhej štvrtine a náš tretí priateľ uvažoval, že to vzdá pred poslednou štvrtinou. Tým, že sme si už na začiatku povedali, že ideme spolu ako tím, sme sa „podržali“ a podarilo sa nám prísť do cieľa.
O sile spoločenstva hovorí aj aktuálne číslo Slova medzi nami. Keď prví učeníci prijali na Turíce Ducha Svätého, priam prirodzene a automaticky sa začali stretávať, spoločne chváliť Boha, počúvať učenie apoštolov a po domoch lámať chlieb (Sk 2, 42. 46). Jednoducho spolu radi trávili čas. Bolo to však aj veľmi racionálne a praktické rozhodnutie: vedeli, že sa navzájom potrebujú na to, aby vytrvali vo viere.
Skúsme teda počas tohto Veľkonočného obdobia vedome viac vyhľadávať spoločenstvo svojich bratov a sestier v Kristovi. Z rôznych dôvodov môžeme byť vo veľkom pokušení odizolovať sa od ostatných a usilovať sa žiť svoju vieru „na vlastnú päsť“. Ježiš nám však ukazuje, že toto nie je jeho vôľa. Áno, sú aj pustovníci a ľudia povolaní k výnimočnej samote, no aj tí sú mysticky napojení na Kristovo telo a svoju samotu nežijú sami pre seba, ale svojimi modlitbami a obetami v nej slúžia svojim bratom a sestrám po celom svete.
Sme jedno spoločenstvo, jedna rodina. A „keď sa dvíha jedna duša, dvíha sa spolu s ňou celý svet“ (Božia služobnica Élisabeth Leseurová).
Prosme teda Pána, aby nám daroval spoločenstvo bratov a sestier. A prosme aj o to, aby nám dal milosť vnímať a prijať tento dar… a stať sa i darom pre druhých.
Lukáš Vaník,
editor slovenského vydania