Milosť, ktorá všetko prekonáva
Príbeh Cypriána a Dafrózy Rugambovcov
Josh Danis
Ak existuje nejaký jasný znak prítomnosti Ducha Svätého, potom je to jednota. Či už ide o pevnú a trvalú lásku medzi manželom a manželkou, alebo o novonájdenú náklonnosť medzi dvoma odcudzenými priateľmi, pohľad na ľudí žijúcich v jednote nie je ničím iným než pohľadom na pôsobenie Božej milosti. Práve preto je príbeh Cypriána a Dafrózy Rugambovcov z Rwandy krásnym príkladom pôsobenia Ducha Svätého. Ich príbeh je príbehom vytrvalej lásky, príbehom o zradenom a obnovenom priateľstve i o tom, čo sa môže stať, keď sa dvaja ľudia vo svojom živote otvoria premieňajúcej moci Ducha. Títo manželia, o ktorých blahorečení sa momentálne uvažuje, sú dôkazom toho, že Duch Svätý dokáže prekonať akúkoľvek prekážku v živote človeka – áno, aj v našom vlastnom živote.
Cyprián sa narodil na začiatku 30. rokov 20. storočia v dedine Cyanika na juhu Rwandy. Už od detstva sa prejavoval jeho geniálny intelekt snúbiaci sa s hlbokou oddanosťou katolíckej viere. V roku 1948 sa rozhodol vstúpiť do menšieho seminára. Po niekoľkých rokoch prípravy na kňazstvo však tohto mladého Rwanďana rozčarovali rôzne škandály jeho spolubratov seminaristov, ako aj spisy niektorých protikatolíckych filozofov, ktoré prečítal. Nakoniec odišiel zo seminára a na niekoľko ďalších rokov úplne opustil Boha.
Dafróza sa narodila v roku 1944 v tej istej dedine ako Cyprián. V jej početnej rodine panovala láska a oddanosť katolíckej viere. V detstve študovala v kláštore a mala hlbokú túžbu stať sa rehoľnou sestrou. No Boží plán sa v jej živote nakoniec naplnil inak. Stala sa učiteľkou a naďalej rástla vo svojej láske k Pánovi.
Neľahké manželstvo
V čase, keď žil Cyprián mimo Cirkvi, stal sa v Rwande popredným intelektuálom a pracoval pre vládu. Stal sa tiež populárnym básnikom, umelcom a hudobníkom; pomohol i pri zakladaní Národného rwandského kultúrneho centra. V tom čase mu padla do oka krásna mladá žena menom Xaverine Mukahigirová a zakrátko sa do nej zamiloval. Zasnúbili sa, ale ich plány na manželstvo stroskotali, keď Xaverine v roku 1963 spolu s niekoľkými členmi svojej rodiny zahynula pri etnickom masakri. Ukázalo sa, že tento útok bol predzvesťou hrozných udalostí, ktoré mali prísť v budúcnosti. Svoj záväzok voči Xaverininej rodine Cyprián splnil podľa miestneho zvyku: o ruku požiadal jej sesternicu Dafrózu Mukansangaovú.
Tento dohodnutý sobáš pritom vôbec nedopadol zle; aspoň nie tak zle, ako by sa mohlo zdať. Cyprián a Dafróza si našli čas na obdobie dvorenia a časom medzi nimi rozkvitla skutočná láska. Vzali sa 23. januára 1965. Cyprián sa ešte viac preslávil svojimi umeleckými počinmi a pár si začal užívať príjemný spoločný život. Navonok sa zdalo, že je všetko v poriadku.
Ukázalo sa však, že milovať Cypriána nie je ľahké. Hoci horlivo bojoval za spravodlivosť a čestnosť, vieru naďalej odmietal. Často sa Dafróze vysmieval z jej hlbokého vzťahu s Pánom a oddanosti Cirkvi. Zašiel dokonca tak ďaleko, že polámal všetky kríže v dome. Približne v tomto čase manželom pri pôrode zomrelo prvé dieťa. Cypriánova sestra Marta začala o Dafróze šíriť falošné klebety a Cyprián veril viac jej ako svojej žene. Po niekoľkých rokoch panovania tejto nedôvery a nezhôd Dafrózu požiadal, aby sa vrátila k rodičom, deti však mala nechať u neho.
Radikálne obrátenie
Asi po roku si Cyprián uvedomil, ako nespravodlivo sa zachoval k svojej žene, a požiadal ju o odpustenie. Ona mu vďaka uzdravujúcej sile modlitby dokázala odpustiť a napokon sa vrátila domov. Cypriánovo pokánie však netrvalo dlho. Dafrózu podviedol a splodil dieťa s inou ženou. Dafróza sa po celý čas naďalej modlila za svojho manžela i za zmierenie a jednotu v ich rodine. No okrem toho, že sa modlila, urobila aj niečo iné: adoptovala si Cypriánovu nemanželskú dcéru a vychovávala ju ako vlastnú.
Dafrózine modlitby boli napokon vypočuté v roku 1982, keď Cyprián bojoval s veľmi vážnou chorobou. Počas choroby začal písať pieseň o smrti, ale zrazu jeho srdce premohla Ježišova láska a milosrdenstvo. V tej chvíli Cyprián vedel, že Boh na neho trpezlivo čakal. A nielen to! Jeho choroba zázračne zmizla. Následkom toho Cyprián prežil radikálne obrátenie, ktoré zmenilo celý jeho život vrátane jeho manželstva.
Cyprián, naplnený Duchom Svätým, požiadal Dafrózu, aby mu odpustila všetko zlé zaobchádzanie i neveru. Dafróza manželovi opäť bezvýhradne odpustila a Cyprián sa stal verným, milujúcim manželom. Spoločne sa začali modliť a premýšľať o tom, ako by mohli spolu slúžiť Pánovi. Cyprián až do svojej smrti pripisoval svoje vnútorné obrátenie neustálym modlitbám svojej manželky a jej vernosti Bohu a ich rodine.
Milosť spoločenstva
V roku 1989 sa manželia zúčastnili púte do francúzskeho mestečka Paray-le-Monial, ktorú organizovali členovia komunity Emanuel, laickej charizmatickej skupiny sústreďujúcej sa na eucharistickú adoráciu, skutky milosrdenstva a evanjelizáciu. Tam zakúsili hlbokú jednotu s ostatnými veriacimi, ktorí chceli evanjelizovať životom a svedectvom o živote zameranom na Ježiša. Pohnutí skúsenosťou, že žijú ako „jedno srdce a jedna duša“ (Sk 4, 32), cítili, že Duch ich vedie k tomu, aby sa pripojili k tomuto spoločenstvu.
Po návrate domov sa Cyprián a Dafróza zaviazali založiť v Rwande vlastné spoločenstvo v duchu spoločenstva Emanuel. Oslovili niekoľko priateľov a spolu s nimi začali usporadúvať každý týždeň skupinky. V septembri 1990 sa zrodilo spoločenstvo Emanuel v Rwande. Nasledujúcich pár rokov strávili budovaním spoločenstva, ktoré sa rýchlo rozrastalo, aj keď politická atmosféra začínala byť čoraz napätejšia.
Cyprián a Dafróza v roku 1992 otvorili i centrum pre deti bez domova. Centrum Cyprien et Daphrose Rugamba funguje dodnes a deň čo deň sa stará o približne sto detí.
„Máme len jednu stranu“
Všetky tieto udalosti sa odohrali na pozadí rokov, ktoré v Rwande viedli k veľkej genocíde. Narastalo napätie medzi dvoma hlavnými etnickými skupinami v krajine: Hutuami, ktorí boli pri moci a tvorili približne 85 % obyvateľstva, a menšinovými Tutsijmi, ktorí tvorili len približne 14 %. Počas týchto rokov viedli krajinu extrémisti z radov Hutuov a menšina Tutsiov bola ukrutne diskriminovaná a napokon sa stala terčom masového násilia. V októbri 1990, len deväť dní po oficiálnom založení spoločenstva Emanuel v Rwande, vypukla na severe krajiny občianska vojna medzi extrémistami z radov Hutuov a umiernenými Hutuami, ktorí boli spojencami Tutsiov.
Od Cypriána a Dafrózy sa očakávalo, že ako príslušníci kmeňa Hutuov budú násilie verejne podporovať. Vďaka Cypriánovej popularite a službe deťom boli manželia v celej Rwande veľmi známi, takže ich hlas mohol niečo zmeniť. Preto malo veľký význam, keď sa rozhodli urobiť presný opak toho, čo sa od nich očakávalo.
Namiesto podpory straníckej príslušnosti a nepriateľstva medzi rwandskými spoluobčanmi vyzval Cyprián k mieru a jednote. Príslušníkov kmeňa Tutsi označil nielen za spoluobčanov, ale aj za „bratov v Kristovi“. Pripomínajúc rastúce spoločenstvo Emanuel, ktoré v Kristovi spája príslušníkov rôznych etnických skupín, Cyprián opakovane vystupoval proti rozdeleniu so slovami: „Máme len jednu stranu, tú Ježišovu.“
Napätie vyvrcholilo 6. apríla 1994. V ten deň vypukla veľká hrôza: počas nasledujúcich sto dní vojaci, policajti aj obyčajní Hutuovia vyvraždili približne osemstotisíc Tutsiov.
V ten istý večer 6. apríla Cyprián, Dafróza a ich deti strávili noc modlitbou pred Najsvätejšou sviatosťou, vedomí si toho, že ich krajina sa zmieta v ohni násilia. Ráno 7. apríla 1994, v prvý deň vraždenia, sa Cyprián a Dafróza stali terčom útoku a boli spolu so svojimi šiestimi deťmi zavraždení. Ich výzvy na mier a zmierenie ich zaradili na prvé miesto v zozname tých, ktorí chceli vykonať etnické čistky.
Tragédia a triumf
Príbeh Cypriána a Dafrózy Rugambovcov je v očiach sveta nezmyselnou tragédiou. Ak sa však naň pozrieme očami viery, stáva sa z neho príbeh o triumfe. Je to príbeh o tom, ako sa séria osobných porážok – nevera, nedôvera, neviera a rozdelenie – postupne premenila na víťazstvo v Kristovi. Tento pár je dôkazom toho, že vďaka Božej milosti sa viera, ktorá bola raz stratená, môže obnoviť. Zlomené manželstvá a srdcia sa dajú uzdraviť. Úprimné modlitby môžu byť vypočuté. A rozdiely sa dajú prekonať. To všetko je možné vďaka moci Ducha Svätého, ktorý uzdravuje rany a prináša zmierenie.
Každý z nás sa v ich príbehu môže nájsť, pretože nech sa náš život zvrtne akokoľvek, Boh je stále prítomný a vždy nám ponúka premieňajúcu silu svojej milosti.
Cyprián a Dafróza, orodujte za nás!
