Blahoslavení ste

Život podľa blahoslavenstiev

Jacques Philippe

Teraz sa vrátim k ostatným blahoslavenstvám, aby sme tak lepšie pochopili vnútorné postoje, ku ktorým nás pozývajú.

„Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení“ (Mt 5, 4).

Toto blahoslavenstvo nás pozýva prijímať životné skúšky s dôverou a bez skľúčenosti. Po skúške príde čas útechy. Písmo hovorí, že po skúške príde sám Boh a zotrie nám z očí všetky slzy. Skúšky nás nakoniec privedú bližšie k Bohu a k druhým. Svätý Pavol v Druhom liste Korinťanom dáva nasledovný prísľub:

„Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás“ (1, 3 – 4).

Tieto krásne slová hovorí Pavol na základe vlastnej skúsenosti. Sľubuje, že ak svoje skúšky prijmeme s vierou, dostaneme od Boha útechu a potešenie a my zasa budeme schopní chápať a potešovať tých, ktorí prechádzajú nejakou skúškou.

 

„Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme“ (Mt 5, 5).

Toto blahoslavenstvo nás vyzýva, aby sme sa tichosťou a pokorným srdcom pripodobnili Ježišovi. On sám v Matúšovom evanjeliu hovorí: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (11, 29). Postupne sa zbavujeme tvrdosti srdca a zatrpknutosti, aby sme získali srdce miernejšie, pokornejšie a prívetivejšie. V miernosti však spočíva sila. Mierny človek má odvahu odolať hnevu a násiliu a má moc otvoriť srdce druhým. Tvárou v tvár pýche a tvrdosti sa ľudské srdce zatvára. Tvárou v tvár nežnosti, miernosti a pokore sa ľudské srdce otvára a dobýva ho Božia láska.

 

„Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení“ (Mt 5, 6).

Hlad a smäd po spravodlivosti je predovšetkým hlad a smäd po Bohu. Je to túžba po svätosti, túžba páčiť sa Bohu a čo najviac ho milovať. Je to túžba po pravde: byť pravdivý voči Bohu, voči druhým, voči sebe samému. „Nechcem byť polovičatou svätou,“ povedala Terézia z Lisieux (Príbeh mojej duše). Ani ja nechcem byť  polovičným kresťanom!

Toto blahoslavenstvo spočíva aj v hlade a smäde po spáse všetkých ľudí, v túžbe po tom, aby všetci vstúpili do Božieho kráľovstva, v neprestajnej modlitbe za to, aby boli všetci ľudia spasení. Žiť toto blahoslavenstvo znamená mať účasť na Ježišovej túžbe po spáse všetkých ľudí.

Toto blahoslavenstvo nám teda kladie otázku: Aká je tvoja najhlbšia túžba? Máš obyčajné ľudské ambície? Alebo je tvojou najhlbšou túžbou túžba páčiť sa Bohu, túžba dať svoj život za spásu sveta?

 

„Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5, 7).

Blahoslavený je ten, kto tak ako Boh hľadí na blížneho s láskavosťou, nehou a súcitom; kto na druhých hľadí ako ten, ktorý posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých a necháva žiariť slnko na dobrých i zlých (porov. Mt 5, 45). Blahoslavený je ten, kto vie preukazovať všetky skutky milosrdenstva, kto je pozorný k potrebám svojich bratov a sestier, lebo toho Boh naplní svojou láskou. Blahoslavený je ten, kto vie odpúšťať, kto neprechováva nevraživosť a zatrpknutosť. Taký získa odpustenie svojich chýb a v srdci nájde slobodu a radosť. Spomeňme si na Ježišove slová z Lukášovho evanjelia:

„Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám“ (6, 36 – 38).

 

„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8).

Čisté srdce je srdce, ktoré nie je rozdelené medzi Boha a svet. Je to srdce, ktoré si vybralo Boha, ktoré sa rozhodlo pre Boha, ktoré skutočne stavia Boha do centra svojho života. Taký človek v kráľovstve, ktoré príde, uvidí Boha tvárou v tvár. No už aj na tejto zemi môže vnímať Božiu prítomnosť a Božie pôsobenie vo svojom živote. Čisté srdce je tiež srdce, ktoré sa naučilo milovať slobodným a nezištným spôsobom. Jeho láska nepanuje, nevlastní, nechce ovládať, manipulovať ani využívať iných. Namiesto toho rešpektuje každého – s jeho slobodou, srdcom a telom.

 

„Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi“ (Mt 5, 9).

Toto je siedme blahoslavenstvo. V Písme číslo sedem predstavuje plnosť a dokonalosť. To nám má pomôcť pochopiť, že cestou k vnútornému pokoju je práve učenie blahoslavenstiev. Ak žijeme podľa predchádzajúcich šiestich blahoslavenstiev – ak sme chudobní srdcom, ak prijímame skúšky a Boh nás utešuje, ak sme tichí a pokorní, ak sme hladní a smädní po spravodlivosti, ak sme milosrdní a vieme odpúšťať, ak milujeme čistou láskou –, potom nájdeme pokoj vo svojom srdci. Boh pokoja, ako hovorí svätý Pavol, bude s nami (Flp 4, 9). Potom budeme môcť šíriť okolo seba pokoj, a tak napĺňať svoje povolanie Božích detí.

To je zmysel tohto blahoslavenstva: prijať pokoj, ktorý nám prisľúbil Ježiš: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva“ (Jn 14, 27). Prostredníctvom našej viery, našej detskej dôvery, našej vernosti modlitbe, prostredníctvom praktizovania blahoslavenstiev nájdeme pokoj v srdci a staneme sa tvorcami pokoja vo svete. Je to súčasť kresťanského povolania: neodovzdávať ľuďom okolo seba úzkosť, nepokoj, zmätok alebo strach, ale odovzdávať im pokoj, dôveru a nádej.

 

„Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5, 10).

Zdá sa mi, že v tomto blahoslavenstve je skrytá výzva modliť sa za všetkých kresťanov, ktorí sú prenasledovaní v súčasnosti – a takých je veľa. Ich utrpenie je prameňom milosti pre Cirkev a svet a my na nich musíme pamätať vo svojich modlitbách.

Je to tiež výzva, aby sme celým srdcom prijali boj, ktorý je súčasťou kresťanského života, aby sme prijali svoj podiel utrpenia za ohlasovanie evanjelia (2 Tim 2, 3). Ak sme verní Ježišovi a jeho evanjeliu, svet, ktorého hodnoty protirečia Ježišovým hodnotám, nás bude odsudzovať a opovrhovať nami. Musíme to prijať.

Budeme tiež prežívať zápas o prijatie každodennej výzvy k nášmu neustálemu obráteniu. Budeme musieť odolávať zlu, bojovať proti pokušeniam a obstáť v skúškach, ktoré prichádzajú, keď sa snažíme byť verní Pánovi. Ak zostaneme vždy pokorní a malí a nebudeme sa spoliehať na vlastné sily, ale na Kristovu milosť, môžeme si byť istí, že Pán z toho všetkého vyťaží dobro a vstúpime do Božieho kráľovstva. Tam ho budeme môcť chváliť a velebiť po celú večnosť. Ako nám hovorí svätý Pavol (porov. Rim 8, 18), utrpenia tohto času nemožno ani trochu porovnávať so slávou, ktorú Boh pripravil pre tých, ktorých miluje.

A tak teraz na konci nášho uvažovania o blahoslavenstvách prosme Ducha Svätého, aby nám pomohol objaviť krásu a pravdu týchto Ježišových slov. Prosme Ježiša, ktorý ich naplno žil, aby sme ich žili tiež.