S Kristom na mieste zvanom Golgota

Liz Kellyová

Ako malá som na svätej omši veľmi rada počúvala evanjeliové príbehy. Zdalo sa mi, že Ježiš a jeho apoštoli boli neustále na nejakej dobrodružnej výprave. Ježiš stále niekoho zachraňoval, uzdravoval alebo vyzýval na diskusiu. Predstavovala som si, že aj ja som členkou tej malej skupiny učeníkov. Predstavovala som si, ako putujem po Galilei, lovím ryby na veľkom mori, sedím pri Ježišových nohách a ľuďom v núdzi pomáham predrať sa zástupom až k Mesiášovi.

Vždy som mala veľmi dobrú predstavivosť a vžiť sa do evanjeliových príbehov bol jeden zo spôsobov, ktorý mi pomáhal hlbšie ich prežiť. Vďaka tomu som chápala, že v príbehu dejín spásy mám svoju úlohu – hoci čo i len malú – aj ja sama a že skutočne môžem patriť medzi Ježišových apoštolov.

Samozrejme, evanjelium nie je žiadna rozprávka. Je to úplne reálne svedectvo o Ježišovi Kristovi ako dlho očakávanom Mesiášovi, našom Spasiteľovi, uzdravovateľovi, učiteľovi a priateľovi. Ale použitie predstavivosti na to, aby sme sa vžili do scén z evanjelia, môže byť veľmi užitočný spôsob, ako hlbšie a osobnejšie spoznať Pána a jeho lásku. Vďaka nemu môžeme pochopiť, že všetky uzdravenia, všetko učenie, všetky zázraky, ktoré v evanjeliách urobil, sú určené aj nám.

 

Robiť Ježišovi spoločnosť

Toto všetko skúmam vo svojej novej knihe A Place Called Golgotha: Meditations on the Last Words of Christ (slov. Miesto zvané Golgota: Rozjímanie o posledných Kristových slovách). Chcem pomôcť čitateľom predstaviť si Ježiša, ako sa im osobne prihovára z kríža, aby mohli presvedčivým spôsobom spoznať jeho hlbokú lásku k nim.

Rozjímanie nad poslednými Kristovými slovami je mimoriadne užitočný spôsob, akým možno spoznávať Ježiša vo chvíli, keď trpel a prinášal za nás obetu. Keď si predstavíme, že sme s ním a stojíme pod krížom, môžeme mu „robiť spoločnosť“, keď znáša svoje utrpenie.

V istom zmysle je práve toto najväčšia výzva Pôstu: počas tohto obdobia sa viac modlíme a postíme, aby sme mohli stráviť viac času ponorení do Kristovho utrpenia. A keď to robíme, zisťujeme, že naše vlastné utrpenie sa môže premeniť. Ježiš mu môže dať zmysel a cieľ. Môže mu dať smer, kam sa má uberať, a účel, ktorý má splniť. Ako nás Ježišovo utrpenie a smrť voviedli do nového stvorenia, tak nás aj naše kríže, či už veľké, alebo malé, môžu zapojiť do diela nastolenia jeho kráľovstva.

 

Dar predstavivosti

V tomto duchovnom diele nám môže pomôcť aj naša predstavivosť. Vlastne je to jeden z hlavných dôvodov, prečo nám Boh daroval tento veľký dar!

Keď som niekoľko rokov učila na filmovej akadémii, uvedomila som si, že moja modlitba niekedy nadobúda podobu krátkeho filmu, ktorý sa mi prehráva pred očami. Pre iných ľudí je modlitba s Písmom veľmi hmatateľným zážitkom. Cítia vánok a vône, vidia ľudí a počujú ich hovoriť. Jedna žena, ktorú duchovne sprevádzam, pri modlitbe často počuje nejakú konkrétnu pieseň, prihovárajúcu sa jej srdcu.

Netrápte sa, ak nič také neprežívate. Ako katolíci ste totiž už začali formovať svoju predstavivosť – a možno ste si to ani neuvedomili. Ako inak by ste mohli prežívať naplno svätú omšu? Veď v nej vyznávame vieru vo „stvorenie sveta viditeľného i neviditeľného“ a veríme, že chlieb a víno sa stávajú predrahým Kristovým telom a krvou. Predstavivosť je v duchovnom živote dôležitým nástrojom a vy ste ju už začali rozvíjať.

Preto vás pozývam, aby ste sa v tomto Pôstnom období modlili s ukrižovaným Ježišom. Dovoľte mi teda previesť vás touto modlitbou.

 

Pod krížom

Na začiatku pozvite Ducha Svätého, aby vám pri modlitbe pomohol. Poproste ho, aby vás viedol a naplnil vašu predstavivosť svojimi postrehmi. Poproste ho, aby vám v srdci sprítomnil Ježiša.

Napríklad: niekoľkokrát si pomaly prečítajte úryvok Jn 19, 28 – 30. Dovoľte, aby vám jeho slová prenikli hlboko do srdca:

„Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: ,Žíznim.‘ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: ,Je dokonané.‘ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.“

Teraz poproste Ducha Svätého, aby vám pomohol predstaviť si pod krížom seba. Počúvate Ježiša hovoriť tieto slová. Poproste Ducha Svätého, aby vám túto scénu oživil, aby ste Ježiša počuli, ako sa prihovára priamo vám. Potom sa vráťte k úryvku a ešte raz si ho pomaly prečítajte.

Predstavte si Ježišovu tvár, keď hovorí tieto slová a odovzdáva svojho ducha. Počúvajte, ako hovorí: „Žíznim.“ Teraz si predstavte, že sa pozerá priamo na vás. Čo vidíte v jeho tvári? Čo vidíte v jeho očiach? Nakoniec si predstavte, ako otvára ústa a prihovára sa priamo vám. Čo hovorí? Čo by ste mu chceli povedať? Keď rozjímam nad touto scénou ja, často mám pocit, že Ježiš žízni – ako hovorievala Matka Terézia z Kalkaty – po stratených dušiach. Vtedy si spomeniem na svojich blízkych, ktorí stratili vieru, a modlím sa za nich. Možno tiež pocítite, že žízni aj po vašej láske. Alebo môžete cítiť, že žízni po tom, aby naplno prišlo kráľovstvo jeho Otca. Alebo že túži po ukončení nejakej nespravodlivosti vo svete.

No možno pri takejto modlitbe dostanete aj iné ako čisto duchovné vnuknutia. Pamätajte, že Ježiš vám dal svojho Ducha, aby vám pomohol stávať sa mu podobnými. Povedzme, že rozjímate nad Ježišovými slovami: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34). Pri pohľade na Ježišovu túžbu odpúšťať možno pocítite, že odrazu dokážete odpustiť aj vy sami. A to vás pohne k modlitbe: „Otče, odpúšťam tomuto človeku, no nie preto, že by sa ospravedlnil a napravil. On ani netuší, ako veľmi mi ublížil. Prosím ťa, odpusť mu aj ty.“ Alebo si možno všimnete, že sa dokážete väčšmi odovzdať do Božích rúk, keď počujete Ježiša vyslovovať slová: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (23, 46).

 

Nechajte sa viesť Duchom

Ľudia sa často pýtajú: „Ako viem, že sa mi prihovorí Boh? Ako viem, že to nie je len moja predstavivosť?“

Dovoľte mi vyjadriť niekoľko postrehov, ktoré by vám mohli pomôcť. Po prvé, keď prosíme Ducha Svätého, aby prišiel a viedol našu modlitbu, on to robí! Mnohí svätí sa takto modlili a zaznamenávali svoje skúsenosti, aby sme sa od nich mohli učiť. Strávte trochu času so svätým Ignácom z Loyoly a prečítajte si jeho diela. Alebo strávte čas so svätou Teréziou Avilskou či so svätou Máriou Margitou Alacoque a dovoľte im, aby vám ukázali cestu.

Vieme tiež, že predstavivosť a obrazotvornosť používa aj samotné Písmo. Aj ono učí prostredníctvom príbehov, poézie, podobenstiev a modlitieb. Ak Duch oslovuje našu predstavivosť Písmom, určite môže osloviť našu predstavivosť aj počas modlitby!

Nakoniec sa môžeme pozrieť na ovocie tejto skúsenosti. Vnímate po modlitbe, že ste bližšie k Pánovi? Prežívate nanovo jeho lásku k vám? Ak áno, potom ste pravdepodobne začuli Pána!

Boh nám dal svoje slovo, aby sme ho poznali a prispôsobili mu svoj život. Preto v tomto Pôstnom období dovoľte Duchu Svätému zaviesť vás v srdci a v predstavivosti na miesto zvané Golgota. Tak vás bude môcť prijať za svojich, uzdraviť vás a priviesť vás do svojej slávy.