Pre dopravu zadarmo
nakúpte ešte za 35,00
Košík. 0,00

Prijmi nové srdce

Chudobní v duchu prinášajú bohaté ovocie

Jacques Philippe

V našom prvom článku sme vysvetlili, že Pán miluje chudobných, počúva ich volanie o pomoc a zachraňuje ich. Niekto môže byť chudobný v materiálnom zmysle, iný môže zažívať pocit bezmocnosti a iný môže chudobu praktizovať ako životný štýl. Tento posledný postoj má každý, kto hľadí na Boha a spolieha sa na neho vo všetkých svojich potrebách. Stretnutie s chudobou má často takéto fázy:

  • prežívanie určitého druhu chudoby alebo bezmocnosti;
  • volanie k Bohu;
  • (často bolestné) obdobie čakania na Božiu záchranu;
  • prežitie Božieho zásahu, Božej záchrany a útechy.

Tento proces mení naše srdce do hĺbky a robí nás „chudobnými v duchu“. Prežívame vnútornú premenu a postupne sa stávame jednými z tých, ktorých Ježiš vyhlásil za blahoslavených. Svätá Terézia z Lisieux hovorí: „Žiadna radosť sa nevyrovná tej, na ktorej majú podiel tí, ktorí sú skutočne chudobní v duchu“ (Príbeh mojej duše).

 

Nájsť svoju malosť v Božom náručí

Súbežné zakúšanie vlastnej krehkosti, vlastných obmedzení a nekonečnej Božej nehy prináša veľmi pozitívne účinky. Terézia z Lisieux na inom mieste hovorí: „Všemohúci urobil v mojej duši veľké veci. Najväčšou z nich bolo to, že jej ukázal jej malosť a bezmocnosť“ (Príbeh mojej duše).

Človek, ktorý pozná svoje obmedzenia, sa postupne zbavuje pýchy, arogancie, prestáva sa domnievať, že je lepší ako ostatní. Stráca nezdravú sebestačnosť, ilúziu, že všetko zvládne sám, že nepotrebuje, aby mu niekto pomáhal.

V Písme máme pritom jeden zaujímavý príklad: proroka Eliáša, ktorý prežil obdobie skľúčenosti napriek tomu, že bol veľkým prorokom. Eliáša prenasledovala kráľovná Jezabel, a tak musel utiecť z vrchu Karmel do púšte. Tam si ľahol pod krík a povedal: „Už nevládzem, Pane! Vezmi si môj život, veď ja nie som lepší ako moji otcovia“ (1 Kr 19, 4).

Eliáš nám ukazuje, že „chudobné“ duše sa stávajú pokornými a prijímajú, že nie vždy dokážu pochopiť a ovládať všetky situácie. Učia sa s dôverou zveriť Bohu. Učia sa tiež prijímať vlastné slabosti a čoraz väčšmi sa spoliehať nie na svoje schopnosti, silu a inteligenciu, ale na Božiu milosť a dobrotu. Pokorne prijímajú Božiu pomoc i pomoc, ktorú im môžu poskytnúť iní.

Chudobná duša tiež nadobúda pravdivé poznanie Boha: nepoznáva Boha ako vzdialeného a abstraktného či ako sudcu, pred ktorým sa človek vždy cíti aspoň trochu vinný, ale poznáva ho ako milosrdného Otca. Toto prežil aj Jób, ktorý na konci svojej skúšky hovorí: „Len z počutia som ťa poznal doteraz, no teraz ťa vidím vlastnými očami“ (Jób 42, 5). Boh sa mi stal blízkym; on sa ku mne s láskou skláňa a objíma moju slabosť; on ma prichádza uzdraviť a zachrániť.

 

Chudoba, ktorá nás pripodobňuje Ježišovi

Toto zakúšanie chudoby a spásy nás tiež učí nepohŕdať druhými, nesúdiť ich a nepovažovať seba samých za ľudí, ktorí sú akosi „nad“ tými druhými. Stávame sa chápavejšími a milosrdnejšími. Učíme sa odpúšťať sebe i druhým. Postupne sa zbavujeme tvrdosti srdca a stávame sa pokornejšími, tichšími a miernejšími.

Človek chudobný v duchu stále viac a viac túži po Pánovi, pretože vie, že jeho skutočnou nádejou a oporou je Boh. Jeho láska k Bohu a blížnemu sa očisťuje a stáva sa menej sebeckou a viac otvorenou voči Bohu a blížnym. Takýto človek sa tiež stáva pokojnejším, pretože prijíma svoje obmedzenia a čoraz väčšmi dôveruje Bohu. Je silnejší v boji s pokušením i vtedy, keď znáša prenasledovanie.

Možno ste si všimli, že všetko, čo som práve povedal, vlastne tvorí druhú časť blahoslavenstiev. Keď človek vstúpi do skutočnej duchovnej chudoby, začína praktizovať všetkých sedem blahoslavenstiev, ktoré z toho prvého vyplývajú:

  • plače, pozná slzy, ale prijíma útechu od Boha (Mt 5, 4);
  • stáva sa tichým a pokorným (5, 5);
  • je hladný a smädný po spravodlivosti, čiže hladný po pravých vzťahoch s Bohom a s druhými (5, 6);
  • stáva sa milosrdným (5, 7);
  • miluje čistou láskou (5, 8);
  • nachádza pokoj s Bohom a so sebou samým a prináša pokoj aj druhým (5, 9);
  • dokáže prijať prenasledovanie a trpieť pre Božie kráľovstvo (5, 10).

Po tejto ceste chudobného – od zakúšania chudoby až k Božej úteche – možno prejsť rôznymi spôsobmi. Tento proces sa môže dotýkať rozličných stránok nášho života – a môžeme ho počas svojho života prežiť aj niekoľkokrát. Trochu sa to podobá praniu v práčke: aj práčka má mnoho rôznych cyklov. Niektoré sú krátke a ľahké; tieto cykly sa používajú na veľmi jemné tkaniny; dlhšie a výkonnejšie cykly sú zasa vhodné na špinavšie a odolnejšie tkaniny! Náš Pán však každého z nás dobre pozná; vie, ktorý „cyklus“ nás privedie bližšie k nemu.

 

Chudobný zvyšok Izraela

Teraz by som sa chcel vyjadriť k ďalšiemu úryvku zo Starého zákona, ktorý istým spôsobom vystihuje to, čo som práve povedal. Opäť hovorí o tom, ako Boh používa udalosti nášho života, aby nás urobil chudobnými v duchu, a tak nám umožnil prístup k bohatstvu svojho kráľovstva.

Nasledujúci úryvok z Knihy proroka Sofoniáša opisuje, ako Boh učí Jeruzalem, aby mohol očistiť a obnoviť svoj ľud. Rovnako Boh učí svoju Cirkev – a každého z nás jednotlivo.

„V ten deň sa už nebudeš hanbiť za svoje mnohé výčiny,

ktorými si sa prehrešilo proti mne,

lebo vtedy z teba odstránim nadutých chvastúňov,

a už sa nebudeš vyvyšovať na mojom svätom vrchu.

Ponechám v tvojom strede ľud pokorný a chudobný.“

Zvyšky Izraela budú dôverovať v Pánovo meno;

už nebudú páchať neprávosť a nebudú hovoriť lož.

V ich ústach sa už podvodný jazyk nenájde.

Nik ich nevystraší, keď sa budú pásť a odpočívať“ (Sof 3, 11 – 13).

Najprv prorok ohlasuje, že Izrael bude uzdravený zo svojich hriechov a previnení voči Bohu a bude oslobodený od všetkej hanby. Toto uzdravenie bude v podstate očistením od všetkej pýchy, od všetkej ľudskej domýšľavosti. Tu nachádzame jednu zo základných tém, ktorú vidíme aj v Izaiášovom proroctve:

„Pokorená bude pýcha človeka a hrdosť mužov uponížená;

lebo Pán bude vyvýšený v onen deň a modly budú celkom zničené“ (Iz 2, 17 – 18).

Sofoniáš taktiež vyhlasuje, že toto očistenie bude radikálne a Boh ponechá v Izraeli len ľud „pokorný a ponížený“ (3, 12). Plody tohto očisťovania však budú veľmi pozitívne: tento zvyšok nájde útočisko v Pánovom mene. Boh bude ich silou a útočiskom, ich neochvejnou istotou. Tento pokorný ľud bude upevnený v pravde: už žiadne klamstvá, žiadne pretvárky. Každý bude žiť v pravde pred Bohom, pred sebou samým, pred ostatnými.

Napokon Sofoniáš hovorí o živote v pokoji a hojnosti. Boží ľud sa bude môcť najesť a sám Boh mu dá pokrm, ktorý potrebuje. Napokon budú môcť odpočívať bez toho, aby sa o nich niekto staral. Budú mať pokoj, budú odpočívať v Bohu, nebudú mať strach ani starosti. Prorok teda oznamuje, že Izraeliti prejdú ťažkým obdobím, počas ktorého sa stanú chudobnými, ale ich cesta prinesie veľmi pozitívne ovocie: svätosť, pravdu, slobodu, bezpečnosť, pokoj, vnútornú silu. Chudobný človek nájde v Bohu všetko, čo potrebuje.

 

Dobrá správa a mocná výzva

Toto je veľmi dobrá správa! Nemusíme sa obávať svojich obmedzení ani svojej chudoby. Nemusíme sa báť životných situácií, ktoré nás robia chudobnými: chvíľ, keď zakúšame svoje obmedzenia, keď strácame svoje ľudské istoty alebo sa odhaľujú naše slabosti. Musíme ich len prijať, potom sa spoľahnúť na Boha a vložiť do neho svoju nádej. On to všetko použije pre naše dobro, na naše obrátenie, aby sme mohli hlbšie zakúsiť Božiu vernosť a lásku.

Pri čítaní týchto textov Svätého písma môžeme počuť aj jasnú výzvu: Boh nás pozýva nielen byť chudobnými, pretože nás k tomu zaväzujú okolnosti života, ale pozýva nás rozhodnúť sa aj pre chudobu srdca. Rozhodnúť sa pre pokoru a miernosť, rozhodnúť sa pre milosrdenstvo, rozhodnúť sa pre čistotu srdca a pre šírenie pokoja. Prečo? Pretože tieto rozhodnutia nás vedú k nemu. Vedú nás k radosti a blaženosti, ktorú chce Ježiš pre nás všetkých.