Pre dopravu zadarmo
nakúpte ešte za 35,00
Košík. 0,00

Blahoslavení chudobní v duchu

Učiť sa Ježišovej ceste

Jacques Philippe je kňaz, exercitátor, duchovný vodca a člen Komunity blahoslavenstiev.

Chcel by som vám ponúknuť úvahu nad blahoslavenstvami z Matúšovho evanjelia. Ježiš sa na začiatku svojej Reči na vrchu prihovára zástupom ako nový Mojžiš a ohlasuje nový zákon Božieho kráľovstva.

Prečítajme si tento text spoločne:

„Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:

Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.

Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.

Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami“ (Mt 5, 1 – 12).

 

Tento úryvok je veľmi krásny, pretože obsahuje veľké prisľúbenie blaženosti, čiže šťastia. Avšak nie je ľahké pochopiť ho, pretože opisuje šťastie, ktoré nie celkom korešponduje s naším bežným obrazom o šťastnom živote.

Toto učenie o pravom šťastí a blaženosti je jadrom evanjelia a ja verím, že je dôležité, aby sme i dnes toto posolstvo chápali a žili. Náš svet je chorý, pretože mu často vládne honba za mocou, vládnutím, bohatstvom a bezprostredným pôžitkom. Tieto Ježišove slová naproti tomu ponúkajú cestu uzdravenia, šťastia, pokoja a slobody.

 

Chudoba – Ježišova cesta

Blahoslavenstvá sú predovšetkým portrétom samotného Ježiša, najmä počas jeho umučenia. Ježiš na kríži bol chudobný, úplne chudobný a trpiaci. Bol tichý a pokorný, hladný po spravodlivosti, bol milosrdný a odpúšťal, bol čistý vo svojej láske k Bohu a k ľuďom. Tým, že nás zmieroval s Bohom, prinášal pokoj, a bol i prenasledovaný pre spravodlivosť. A keď vstal z mŕtvych, otvoril nebo a umožnil nám plný prístup k Otcovi.

No blahoslavenstvá nám tiež prinášajú portrét zrelého kresťana, ktorý sa Duchom Svätým necháva pretvoriť na Kristov obraz. Sú portrétom kresťana, ktorý už nežije podľa múdrosti sveta, ale podľa evanjelia. Človeka, ktorý nadobudol skutočnú ľudskú a duchovnú zrelosť.

Osobne som presvedčený, že prvé blahoslavenstvo je zo všetkých najdôležitejšie, pretože v sebe obsahuje všetky ostatné blahoslavenstvá. Preto sa chcem zastaviť najmä pri ňom: „Blahoslavení chudobní v duchu (alebo chudobní srdcom), lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5, 3).

Čo je to nebeské kráľovstvo? Týmto kráľovstvom je nekonečné bohatstvo života s Bohom. Je to hojnosť jeho lásky, jeho milosrdenstva, jeho svetla, jeho múdrosti, jeho slávy. No k tomuto bohatstvu vedie jediná cesta – cesta chudoby srdca.

Ako sa môže stať chudoba bohatstvom? Práve to sa budeme snažiť pochopiť.

 

Chudobní v Starom zákone

Aby sme pochopili Ježišove slová, musíme nazrieť do Starého zákona. Ježiš nepoužíva nejaký nový, vymyslený slovník, ale používa slová a pojmy, ktoré preberá z tradície Izraela, z duchovnej skúsenosti Božieho ľudu v Starom zákone.

Samozrejme, Písmo obsahuje mnoho rôznych pohľadov na chudobu. Existuje negatívny pohľad na chudobu, pretože chudoba je často dôsledkom nespravodlivosti, proti ktorej musíme bojovať. Tento prístup môžeme vidieť v ohnivých slovách prorokov, ktorí sa venujú tejto téme. Boh napríklad kritizuje izraelský ľud za to, že utláča chudobných a núdznych namiesto toho, aby sa o nich staral (Am 5, 11 – 12; 8, 4 – 6).

Je však zaujímavé, že najmä po zničení Jeruzalema a po babylonskom vyhnanstve máme zachytených niekoľko textov, v ktorých sa rozvíja pozitívne chápanie chudoby. Tento druh chudoby nie je len akousi situáciou, v ktorej sa človek ocitne. Stáva sa vnútorným postojom a dispozíciou, ktorá sa páči Bohu a ktorú si môžeme vybrať bez ohľadu na objektívnu situáciu.

Vidíme to najmä v žalmoch, ktoré odrážajú duchovnú skúsenosť Izraela. Na opísanie chudoby a ľudí, ktorí ju prežívajú, používa bohatý slovník prívlastkov. Opisuje ich ako ľudí chudobných, pokorných, malých, slabých, núdznych, osamelých, utrápených, so zlomeným srdcom.

 

Volanie k Bohu

Kto je ten chudák a úbožiak, o ktorom hovoria žalmy? Môžeme ho definovať takto: je to človek, ktorý z rôznych dôvodov prežíva ťažké chvíle, a preto sa môže spoliehať len na Boha. Je sám a zraniteľný. Stratil svoje ľudské istoty a nevie, ako sa má zo svojej situácie dostať; už ju nemá pod kontrolou. Nakoniec mu zostáva len jediné: volať k Bohu, spoliehať sa na Boha. To sa môže stať chudobným ľuďom v bežnom zmysle slova, ale môže sa to stať aj ľuďom, ktorí sú materiálne bohatí.

Túto chudobu vidíme u kráľa Dávida po hriechu cudzoložstva a vražde (2 Sam 12, 13). Vidíme ju u kráľovnej Ester, keď riskovala svoj život, aby sa u kráľa Asuera prihovorila za svoj prenasledovaný ľud (Est 4, 17n.). Títo ľudia sú bohatí, ale ocitli sa v núdzi. V skutočnosti sú v takej kritickej situácii, že sú nútení prosiť Pána, aby im pomohol, aby sa nad nimi zľutoval. Môžeme povedať, že chudobný človek je ten, kto sa môže spoľahnúť len na Boha. Z ľudského pohľadu byť takto chudobný nie je veľmi žiaduca situácia, ale môže sa stať obrovskou milosťou!

 

Pán miluje chudobných

Písmo pritom prináša krásne posolstvo: Boh sa zľutúva nad chudobnými. Počuje ich volanie, prichádza im na pomoc a potešuje ich. Mohli by sme citovať mnoho rôznych veršov zo žalmov, ktoré to vyjadrujú; tu je len niekoľko príkladov:

  • „Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, ani nádej úbožiakov navždy márna nebude“ (Ž 9, 19).
  • „Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo všetkých tiesní“ (Ž 34, 7).
  • „Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, a zachraňuje zlomených na duchu“ (Ž 34, 19).
  • „Ja som síce biedny a úbohý, no Pán sa stará o mňa“ (Ž 40, 18).
  • „Z prachu dvíha chudobného a zo smetiska povyšuje bedára“ (Ž 113, 7).

Mohli by sme uviesť ešte mnoho ďalších podobných príkladov. Ich základné posolstvo však znie: Boh je verný a milosrdný; počúva modlitby chudobných a prichádza ich zachrániť. Vďaka tomu nás akákoľvek chudoba vedie ku krásnej skúsenosti s Božou spásou.

 

Čakanie na Pána

No je tiež pravda, že medzi okamihom, keď chudobný človek volá, a chvíľou, keď mu Boh príde na pomoc, je často dlhé čakanie. Je tu čas kladenia si otázok „prečo“, čas čakania, čas trpezlivosti a modlitby. Toto je ďalšia forma chudoby, ktorá je vyjadrená aj v žalmoch:

„Dokedy, Pane? Stále budeš na mňa zabúdať?

Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár?

Dokedy mi bude dušu trápiť nepokoj a srdce dennodenne bôľ?

Dokedy sa nepriateľ bude vypínať nado mnou?“ (Ž 13, 2 – 3).

Boh je dobrý a verný a jeho príchod je istý, ale nedá sa naplánovať. Preto je v takých situáciách prítomný bolestný a tajomný čas čakania, trpezlivosti, modlitby… Ba aj nádeje zoči-voči zdanlivému Božiemu mlčaniu.

Boh chce, aby sme pochopili, že toto čakanie nie je premárnený čas, pretože ono očisťuje naše očakávania, povznáša našu túžbu a prehlbuje našu modlitbu. Boh nám určite odpovie, nie však podľa našich ľudských očakávaní, ale podľa svojej múdrosti. Je ťažké to pochopiť, ale nakoniec je jeho múdrosť hlbšia a milosrdnejšia ako naše ľudské plány, ktoré sa musíme naučiť opúšťať.

 

Stratiť a nájsť

Pán nám odhaľuje, že šťastný a požehnaný život sa nemeria tým, čo človek vlastní, ani tým, aký má vplyv alebo aké úspechy dosiahol. Naopak, požehnania Božieho kráľovstva patria chudobným. Či už sme materiálne bohatí alebo chudobní, chudobu zažívame vtedy, keď sa ocitneme v situácii, v ktorej sa môžeme spoľahnúť jedine na Boha. Vtedy objavujeme skutočné bohatstvo v dobrote a spáse nášho Boha. Vtedy objavujeme blaženosť nebeského kráľovstva.