Ako je to s divmi a znameniami?
Skúmanie darov Ducha
Marián Kováčik
Počas minuloročných stretnutí malých synodálnych skupín v našej farnosti zarezonovala otázka, prečo sa dnes v Cirkvi nedejú „znamenia a divy“, ako to bolo v prvých časoch kresťanstva (pozri napr. Sk 5, 12). Keď sme spolu konštatovali, že sa dejú, ale väčšinou len na nejakých veľkých charizmatických stretnutiach (minulý rok bol na Slovensku Damian Stayne, ktorého knihu Obnov svoje znamenia sme pred pár rokmi vydali, a Boh cez jeho službu uzdravoval mnohých na stretnutí v Prešove), otázka nadobudla konkrétnejšiu formu: „Prečo sa divy a znamenia nedejú v našej farnosti?“ Nemali sme čas – vzhľadom na témy synodálnych stretnutí – hľadať odpovede, no dohodli sme sa, že sa k problému vrátime. To som ešte nevedel, že čoskoro dostanem úlohu pripraviť do tlače knihu amerického autora Johna Talbota, ktorej sme v slovenčine dali názov Skúmanie darov Ducha. Po jej prečítaní som vedel, že dáva na uvedenú otázku odpoveď.
Prečo skúmanie?
Nuž preto, lebo o daroch Ducha všetci vieme, prijali sme sviatosť birmovania, vieme (azda) vymenovať katechizmových sedem darov, máme o nich nejakú hmlistú predstavu. Nepotrebujeme ich teda objavovať. Ale potrebujeme sa z tej hmlistej predstavy dostať ku konkrétnemu obsahu Božích darov, k ich významu pre nás a k poznaniu moci, ktorú nám dávajú (toto posledné vyjadruje podnadpis knihy: Objavte silu, ktorú vám Boh pripravil). Presne tejto úlohy sa John Talbot veľmi dobre zhostil. Mimochodom, autor je známy skladateľ chválových piesní, viacero z nich uvádza priamo v knihe. Je zakladateľom tzv. integrovanej mníšskej komunity, v ktorej žije aj so svojou manželkou v Arkansase v USA. Je to katolícke charizmatické spoločenstvo, ktoré má bohaté skúsenosti s prežívaním darov Ducha Svätého a ich používaním v službe pre Cirkev.
Prečo sa teda nedejú divy a znamenia?
Čítanie prekladu tejto knihy mi prinieslo pomerne jasné odpovede na túto otázku. Autor sa najprv venoval názorom, ktoré sú aj dnes dosť rozšírené – totiž že dary boli určené pre prvé obdobia Cirkvi, keď bolo potrebné zabezpečiť jej šírenie vo vtedy známom svete. A že dnes už teda nie sú potrebné. Ako keby sme dnes šírenie evanjelia dokázali zvládnuť sami… Dary teda potrebujeme, ale prečo nie sú prítomné všade, napríklad v každej farnosti?
Jednou z odpovedí je nevedomosť. Vieme o daroch, ale máme ich kdesi zabalené ako darček, ktorý sme si nikdy nepozreli. Preto je potrebné venovať úsilie ich poznávaniu, biblickému štúdiu, učeniu Cirkvi v tejto veci. Ďalšou odpoveďou je strach. „Čo si s darom počnem, keď ho dostanem?“ Zvlášť je to pri daroch uzdravovania, poznania a proroctva. „Čo ak sa nič nestane? Čo ak si urobím hanbu?“ Tieto otázky však signalizujú, že sa viac zameriavame na seba a svoju povesť, ako na potrebu služby. A tu je tretia odpoveď – neochota slúžiť. Dary sú totiž – okrem daru hovorenia v jazykoch bez daru vykladania jazykov – vždy určené pre službu iným. Aj sám v sebe vnímam postoj: „Kiež by tieto dary mali iní, ale ja nie…“ A tu je ešte štvrtá odpoveď, ktorá síce v knihe nie je uvedená, ale vynorila sa mi v mysli: falošná pokora. „Ja si to nezaslúžim, som hriešny, nech majú tieto dary lepší. A čo keď ma to povedie k pýche?“ Pritom z Písma vieme, že Boh si vyberá tých, čo sú hriešni, aby mu slúžili. Stačí sa pozrieť, koho si vybral za apoštolov.
Možno ste si v predošlom odseku všimli, že autor vlastne nehovorí striktne o siedmich daroch Ducha, ale drží sa zoznamu darov, ktoré uvádza svätý Pavol v Prvom liste Korinťanom, v kapitolách 12 – 14. A tak podrobnejšie skúma deväť darov Ducha, ktoré sa len čiastočne prekrývajú s našimi siedmimi. Veď darov Ducha je oveľa viac a číslo sedem hovorí práve o tom, že sa jedná o ich plnosť…
Pri každom dare nájdete „históriu“ daru, to jest ako sa prejavoval v Starom i Novom zákone, ako ho používal sám Ježiš, aké to bolo v ranej Cirkvi… Potom sa dočítate veľa o obsahu daru, aký je jeho zmysel, účel. Autor spomína aj svoje vlastné skúsenosti s darmi, najmä s tými, ktoré sám dostal. A keďže je hudobník, pri každom dare uvádza texty svojich piesní, zložených podľa textov Písma, ktoré daný dar nejakým spôsobom spomínajú.
Dar múdrosti a dar vedenia
Osobitne sa chcem krátko pristaviť pri dvoch daroch. Prvým je dar múdrosti. Priam ma zaskočilo, keď John Talbot napísal, že tento dar sa získava predovšetkým štúdiom múdroslovných kníh Starého zákona. Nie je to teda dar, ktorý Boh dáva študentovi, aby urobil skúšku. Nejde o múdrosť v zmysle vedomostí, ale o múdrosť konania vo vzťahoch, riešenie problémov… Je to dar, do ktorého treba investovať – študovať, modliť sa, poznávať.
Druhý dar, ktorý ma mimoriadne zaujal, je dar pomerne neznámy či zanedbaný, nepovšimnutý. Je to dar viesť, dar vedenia. V angličtine sa hovorí o dare administrácie. Majú ho ľudia, ktorí sú schopní organizovať, riadiť. Často sa pokladá za prirodzenú ľudskú vlastnosť, za výnimočný talent daného človeka. Ale neraz je to práve Boží dar, ktorý niekomu umožňuje v pokoji, bez napätia a sporov riadiť aj veľké podujatia. Len si spomeňte na návštevy pápežov u nás…
Túžiť, prijať a slúžiť
Kto môže tieto dary mať? Každý. Svätý Pavol nás vyzýva, aby sme sa horlivo usilovalo o duchovné dary (pozri 1 Kor 14, 2). Preto ak chceme, aby sa aj v našej dobe diali divy a znamenia, je potrebné po daroch túžiť. Samozrejme, s čistým srdcom. Potom potrebujeme dary prijať. To znamená nevyhovárať sa na svoju nehodnosť, ale prijať, že Boh nás nejakým osobitným spôsobom obdarováva. A treťou vecou je darmi slúžiť. Dary sú pre službu. Apoštol Pavol to často zdôrazňuje.
Najväčšia je láska
Ako ináč sa môže končiť kniha o duchovných daroch, ak nie darom lásky?
Kniha Skúmanie darov Ducha si môžete objednať v našom eshope tu.