Povolaný stať sa členom Ježišovej rodiny
Vznešenejšieho povolania niet
Leo Zanchettin
Svätý Marek napísal svoje evanjelium okolo roku 65. Urobil tak čosi, čo nik pred ním neurobil: vyrozprával Ježišov príbeh od začiatku jeho verejného účinkovania až po jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Hoci už ústne i písomne kolovali rôzne rozprávania o Ježišovom živote, smrti a zmŕtvychvstaní, Marek ako prvý tieto rozprávania preosial a poskladal tak, aby z nich vytvoril jeden dlhý príbeh.
A čo to bol za príbeh? „Evanjelium Ježiša Krista, Božieho Syna“ (porov. Mk 1, 1). Evanjelium. „Radostná zvesť“ o Ježišovi. Radostná zvesť, že „Božie kráľovstvo je blízko“ a tiež radostná zvesť o tom, že toto kráľovstvo je otvorené pre všetkých, ktorí prijmú Ježišovu výzvu „kajať sa a veriť“ (1, 15). Marek od začiatku až do konca rozpráva príbehy o ľuďoch, ktorí prijali toto pozvanie, no aj o tých, ktorí s týmto pozvaním buď zápasili, alebo ho celkom odmietli.
Na jednej strane v ňom teda máme tých, ktorí prijali toto Ježišovo pozvanie uveriť v neho a v radostnú zvesť, ktorú ohlasoval: bežných ľudí, akým je napríklad otec chlapca posadnutého zlým duchom, predstavený synagógy menom Jairus či žena, ktorá celé roky trpela nevyliečiteľnou chorobou (9, 14 – 29; 5, 21 – 43). Na druhej strane máme tých, ktorí toto pozvanie odmietli, vrátane Herodesa a jeho ženy, bohatého mladíka a zákonníkov a náboženských predstaviteľov, ktorí Ježiša vydali na ukrižovanie (6, 17 – 29; 10, 17 – 22; 14, 53 — 15, 1).
Tento rok budeme pri svätých omšiach počúvať Markovo evanjelium každý všedný deň od 10. januára až do Popolcovej stredy (22. februára). Aby sme vám pomohli v modlitbe prerozjímať tieto čítania, pozrieme sa spoločne na pár príbehov z tohto evanjelia a položíme si otázku: Ako môžem ochotnejšie a horlivejšie prijať Ježišovo pozvanie?
Nedisciplinovaný zástup
Ako sme spomenuli vyššie, Marek často zdôrazňuje kontrast medzi jedným človekom alebo skupinou a tými druhými. Jasným príkladom je jeho rozprávanie o tom, ako si Ježiš vyvolil svojich dvanástich apoštolov. Marek začína rozprávanie poukázaním na „veľký zástup“ (Mk 3, 7), ktorý nasledoval Ježiša ku Galilejskému jazeru. Je to nesúrodý a nedisciplinovaný dav, súčasťou ktorého sú Ježišovi obdivovatelia aj kritici, ľudia skeptickí aj núdzni. Títo všetci sa snažili dostať k Ježišovi, no zdá sa, že na seba navzájom nebrali veľký ohľad. Toľko sa tlačili, sácali, strkali a náhlili, že Ježiš si musel nechať pristaviť loďku, „aby ho zástup netlačil“ (3, 9).
Samozrejme, na tom, že chceli vidieť Ježiša, nebolo nič čudné. A Ježiš dobre vedel, že nie je nič zlé na tom, že hľadali uzdravujúci dotyk, aj keď to znamenalo pripojiť sa k veľkému zástupu. No Ježiš tiež dobre vedel, že zástupy sa môžu niekedy správať nevyspytateľne. Môžu byť ako súdok s pušným prachom, na zapálenie ktorého stačí jedna iskra. No on im, pohnutý súcitom k ich potrebám, slúžil aj tak.
Modlitba: Pane Ježišu, niekedy sa cítim stratený v zástupe – či už je ten zástup tvorený mojimi vlastnými myšlienkami, túžbami a úzkosťami, alebo je to reálne preľudnené miesto, na ktorom sa nachádzam. Ale viem, že bez ohľadu na to, kde som, ty si so mnou. Ponúkaš mi príležitosť stretnúť sa s tebou a nájsť odpočinok a uzdravenie v tvojej prítomnosti. Pane, pomôž mi nájsť ťa v každej situácii. A daj, nech pri hľadaní teba nájdem pokoj.
Povolaný zo zástupu
Po tom, čo Ježiš strávil nejaký čas so zástupom, utiahol sa do samoty na vysoký vrch, kam „povolal tých, ktorých sám chcel“ (Mk 3, 13). Nepozval každého, len malú skupinu nasledovníkov. A z nej si Ježiš vyvolil ešte menšiu skupinku: dvanástich, ktorí sa mali stať jeho apoštolmi (3, 14).
Prečo Ježiš povolal zo zástupu túto malú skupinu? Čo také v nich videl, že ich to odlišovalo od všetkých ostatných? Pravdepodobne videl rozdiel medzi tými, ktorí prišli pre nejaký svoj záujem, a tými, ktorí prišli preto, aby odpovedali na jeho vyučovanie a ním ohlasovanú „radostnú zvesť“. Prirodzene, ochotne prijal každého a uzdravoval všetkých, ktorí boli chorí alebo obťažení nejakým bremenom. No chcel tiež tráviť čas s tými, ktorí boli pripravení prijať jeho samého i jeho učenie. Chcel ich povzbudiť a pomôcť im urobiť ďalší krok pri jeho nasledovaní.
Modlitba: Pane, ty si taký štedrý! Nielenže si sa trpezlivo dával k dispozícii všetkým, ktorí za tebou prichádzali so svojimi potrebami, ale našiel si si tiež čas na vyučovanie tých, ktorí prahli po tom, aby mali z teba ešte viac. Tu som, Pane; aj ja som pripravený učiť sa. Prahnem po tom, aby som sa naučil kajať a veriť v tvoju radostnú zvesť tak, ako ma k tomu pozývaš. Ježišu, ďakujem ti za tvoju ochotu učiť ma!
Kristova rodina
Hneď po tom, čo si Ježiš vyvolil dvanástich apoštolov, zišiel z vrchu a zamieril domov. No keď tam došiel, zistil, že sa utvoril ďalší zástup, a to taký neústupčivý ako ešte nikdy predtým. Robili taký rozruch, že Ježiš a jeho priatelia si ani „nemohli chleba zajesť“ (Mk 3, 20).
Vystúpili aj niektorí zákonníci z Jeruzalema – s obvinením, že Ježiš vyháňa zlých duchov s pomocou Belzebula, „kniežaťa zlých duchov“ (Mk 3, 22). V istom okamihu prišli aj členovia Ježišovej rodiny – pravdepodobne jeho bratranci a iní príbuzní. Podľa všetkého sa dopočuli, že Ježiš „sa pomiatol“, a tak usúdili, že je najvyšší čas „odviesť ho“ domov (3, 21).
To je pomerne veľa odporu, nepochopenia a hrozieb. A ako Ježiš reaguje? Opäť si zvoláva menšiu skupinku a privádza ich k sebe domov.
Skús si predstaviť tú scénu. Zástup, Ježišova rodina a zákonníci zostávajú stáť mimo domu, ďaleko od Ježiša (Mk 3, 31). Možno sa k nemu snažili dostať, no nie preto, že by ho chceli nasledovať. Nechceli Ježiša počúvať, ale ho skôr prerušovať a narúšať jeho službu. No menšia skupinka vo vnútri domu sedí okolo Ježiša a načúva jeho slovám (3, 34). To sú tí, ktorí odpovedali na jeho povolanie byť s ním. Oni sú jeho praví „bratia a sestry a matky“, pretože sú tými, ktorí sú pripravení plniť vo svojom živote „Božiu vôľu“ (Mk 3, 35).
Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem ti, že ma pozývaš do svojho domu! Tu som, jednorodený Boží Syn; ty si si ma vyvolil, aby som s tebou strávil čas! Aby si ma mohol učiť, zanechal si zástup i zákonníkov, ba uprednostnil si ma aj pred svojou rodinou. S bázňou prijímam poznanie, že ma považuješ za člena svojej rodiny. Pane, chcem byť človekom, ktorý „plní Božiu vôľu“ (Mk 3, 35). Ty vieš, aké je to pre mňa občas ťažké, no ty si sa ma nikdy nevzdal. Ježišu, pomôž mi byť dnes ešte viac pripravený začuť tvoje volanie a odpovedať naň.
Na rozjímanie
- Pouvažuj o chvíľach, keď sa cítiš akosi „mimo“ alebo ďaleko od Ježiša. Pripomína ti niektorá z týchto skupín teba? Možno viac žiadaš Ježiša o to, aby pre teba urobil nejaké veci, namiesto toho, aby si nasledoval jeho volanie. Možno berieš vzťah s ním ako čosi automatické a zaručené. Alebo si sa tak zamotal v tom, čo robíš, že si naňho zabudol. Ako sa k nemu môžeš vrátiť? Alebo, inak povedané, ako sa môžeš „kajať a veriť v radostnú zvesť“?
- Niektorí Ježišovi príbuzní si mysleli, že „sa pomiatol“. Možno si aj ty niekedy myslíš, že toho od teba Ježiš žiada priveľa alebo že je príliš ťažké pochopiť ho. Rozmýšľal si niekedy o tom, že to povieš priamo Ježišovi? Čo myslíš, čo ti odpovie?
- Ježiš ťa toho chce naučiť tak veľa. Nateraz dovoľ jeho slovám preniknúť do tvojho vnútra: ty si jeho matka, jeho brat, jeho sestra. Ježiš si ťa váži; cení si tvoju túžbu byť s ním. Možno prídu nejaké problémy. Možno, podobne ako Ježiš, aj ty zakúsiš prenasledovanie alebo nepochopenie. No vstúp len do tej malej skupiny v dome. Sadni si k jeho nohám a počúvaj všetko, čo ti bude chcieť povedať.