Ľudia, nie projekty
Ako viesť zmysluplné rozhovory so svojimi dospelými deťmi
Greg a Lisa Popcakovci
Greg a Lisa Popcakovci sú katolícki poradcovia a rozhlasoví moderátori, ktorí už roky pomáhajú rodinám prekonávať problémy a prekážky pri prežívaní lásky. Nasledujúci článok je úryvkom z ich knihy Having Meaningful /Sometimes Difficult/ Conversations with Your Adult Sons & Daughters (slov. Ako viesť zmysluplné /a niekedy ťažké/ rozhovory s dospelými synmi a dcérami).
V našej poradenskej práci sa často stretávame s tým, že rodičia malých detí nevnímajú rodičovstvo ako vzťah, ktorý majú so svojimi deťmi, ale skôr ako súbor techník, ktoré im pomáhajú deti zvládať. Rodičia majú sklon predpokladať, že ak nedôjde k úplnému rozpadu rodinného života, majú so svojimi deťmi automaticky dobré vzťahy. Nie vždy im – a ešte menej ich deťom – dochádza, že vzťah medzi rodičmi a deťmi je niečo, čo treba vedome rozvíjať, udržiavať a prehlbovať. Vzťah je len taký dobrý, aká hlboká je jeho intimita a otvorenosť. A to sa stáva obzvlášť dôležitým vtedy, keď naše deti prejdú prahom dospelosti.
Ellen zavolala do našej rozhlasovej relácie a sťažovala sa na svojho dvadsaťsedemročného syna Josiaha. Bola frustrovaná, pretože už nechodil do kostola. Bola presvedčená, že sa tiež zaplietol do rôznych vecí – najmä do vzťahov, ktoré sú v rozpore s katolíckou vierou, v ktorej ho ona a jej manžel vychovávali.
Spýtali sme sa Ellen na jej celkový vzťah s Josiahom a ona povedala, že až na tieto problémy majú dobrý vzťah. Požiadali sme ju, aby opísala, ako to vyzerá v praxi. Spomenula, že sa zvyčajne rozprávajú raz týždenne (tieto rozhovory zvyčajne iniciovala ona) a že sa nehádajú, pokiaľ ona nenastoľuje ťažké témy. Vídala ho približne raz za šesť týždňov na rodinných akciách a na sviatky. Ellen nechápala, prečo je Josiah voči nej taký uzavretý zakaždým, keď sa pokúša nadhodiť tému jeho životného štýlu.
Jednoduchý vzorec
Ellen sa nám podarilo previesť niekoľkými modelovými situáciami, ktoré jej pomohli pochopiť, čo je potrebné zmeniť, ak chce so svojím synom viesť zmysluplné rozhovory. V podstate sme si povedali toto: Keď je hĺbka otázok, ktoré kladieme, väčšia ako hĺbka vzťahu, ktorý máme so svojimi dospelými deťmi, narazíme na odpor. Naopak, keď je hĺbka otázok, o ktorých chceme diskutovať, menšia alebo rovnaká ako hĺbka vzťahu, ktorý máme so svojimi dospelými deťmi, s najväčšou pravdepodobnosťou zistíme, že sú ochotné byť k nám otvorené. Na lepšie pochopenie uvádzame tento vzorec:
Hĺbka otázok > Hĺbka vzťahu → Odpor
ALE
Hĺbka otázok < alebo = Hĺbka vzťahu → Otvorenosť
Preto je také dôležité, aby ste viac pracovali na svojom vzťahu s dospelými deťmi ako na tom, čo im chcete povedať. Pre rodičov to môže byť ťažké prijať, a to nielen preto, že rodičia majú sklon predpokladať, že ich vzťahy s dospelými deťmi sú lepšie, ako naozaj sú, ale aj preto, že predpokladajú, že ich výchovné pôsobenie bolo účinnejšie, než tomu v skutočnosti je. Ako na každom vzťahu, aj na našich vzťahoch s dospelými deťmi treba pracovať. Bez vzťahu môže mať osoba, ktorá je príjemcom nášho úsilia, pocit, že ju považujeme za akýsi svoj projekt, a nie za osobu.
Boh neskáče do reči ani do života
Karol Wojtyła (svätý pápež Ján Pavol II.) vo svojej knihe Láska a zodpovednosť napísal, že ľudské bytosti majú od Boha danú a do seba vpísanú potrebu byť milované ako osoby, cítiť sa prijaté. V každodennom živote máme sklon byť k ľuďom otvorení, keď cítime, že majú väčší záujem byť s nami, než nás naprávať. Keď sa k nám niekto správa menej osobne, využíva nás alebo sa nás snaží napraviť, spúšťa to v nás emocionálny poplach. Vedie nás k tomu, aby sme si od danej osoby vytvorili odstup.
Pohľad na to, že naše deti robia zlé rozhodnutia alebo že potrebujú napraviť svoj život, môže byť pre nás frustrujúci. Nejde však o to, že by sme svojim dospelým deťom mali prestať radiť alebo im ponúkať pomoc, ani o to, že by sme im nikdy nesmeli povedať nič, čo by vnímali ako čosi negatívne. Ide skôr o to, že musíme dbať na to, aby všetky rady, ponúkaná pomoc a pripomienky, ktoré vznášame, nevyznievali takto: „V tejto oblasti svojho života si robíš riadnu hanbu. Bolo by lepšie, keby si sa stiahol a nechal to na mňa alebo keby si robil, čo ti hovorím. Potom by bolo všetko v poriadku.“
Dokonca aj Boh, náš nebeský Otec, rešpektuje hranice, ktoré stanovil, keď nám dal dar slobodnej vôle. Boh sa chce podieľať na každom našom rozhodnutí, na každej našej myšlienke a na všetkom, čo robíme. Nikdy však nezasahuje, pokiaľ mu na to nedáme výslovné povolenie. Môže nájsť nenápadné spôsoby, ako nás povzbudiť, aby sme vyhľadali pomoc. Nikdy však nezasiahne tam, kde nie je vítaný. Boh vždy stojí po našom boku, pripravený ponúknuť nám milosť, pomoc a radu vo chvíli, keď sme ochotní prijať ju. Dovtedy nás nechá zvládať veci vlastnými silami – aj keď to nie je v našom najlepšom záujme.
Krok späť na chvíľu
Vyjadrovanie nevyžiadaných názorov na rozhodnutia našich dospelých detí neprospieva ich dobru bez ohľadu na to, ako dobre mienená je táto snaha. Keď sa k nim staviame povýšenecky, aj bez toho, aby sme to tak mysleli, tak sa k nim koniec koncov správame ako k pokazeným predmetom, ktoré treba opraviť, a nie ako k schopným osobám, ktoré treba milovať a pochopiť. Ak sa stretnete s veľkým odporom, keď nadhodíte ťažkú tému, môže to byť znakom toho, že váš vzťah nie je taký hlboký alebo zdravý, ako predpokladáte. Na určitý čas od danej témy cúvnite a zapracujte na posilnení vzťahu. Potom, keď sa vzťah zlepší, môžete túto tému opäť otvoriť.
Presne takto sa k nám, svojim dospelým deťom, správa Boh, náš Otec. Stále niečo kazíme. Komu z nás by neprospelo mať k dispozícii neustále poradenstvo zo strany Boha? Pravdou však je, že väčšina z nás by tieto rady neprijímala ľahko. Chceme si veci robiť po svojom.
A čo robí náš nebeský Otec? Dáva nám k dispozícii nástroje na dosiahnutie úspechu (Písmo, učenie Cirkvi). Potom sa s nami snaží nadviazať vzťah všetkými možnými spôsobmi, ktorými mu to dovolíme, stojí nám nablízku a pripomína nám, že je tu vždy, keď sme pripravení pozvať ho do ďalších oblastí svojho života. Chce nám dať večný život. No ak ho o pomoc žiadame len vtedy, keď stratíme kľúče, on rád začne aj s tým.