Lekár i muž modlitby

Príbeh svätého Giuseppeho Moscatiho

Claire Coucheová

 Pred pár rokmi som v televízii videla dokumentárny film The True Cost (slov. Skutočná cena). Tento dokument objasňoval, akú strašnú daň si vyberá módny priemysel na ľuďoch a na našej planéte, a vysvetľoval, aké je dôležité nakupovať veci vyrobené etickým a udržateľným spôsobom. To, čo som sa dozvedela, mnou otriaslo až do hĺbky duše. Po prvý raz som si uvedomila, koľko priam otrockej práce sa skrýva za oblečením, ktoré tak rada nosím.

V ten týždeň som videla ešte jeden film. Tento bol o svätcovi menom Giuseppe Moscati, ktorý bol talianskym lekárom a žil v prvej polovici 20. storočia. Kým ten prvý film mnou otriasol, tento ma povzbudil. Rozprával príbeh muža, ktorý bral svoje zamestnanie ako povolanie, zvlášť vo vzťahu k chudobným – muža, ktorý začlenil svoju hlbokú vieru v Boha do svojej lekárskej profesie. Jeho príbeh ma oslovil o to viac, že predtým, ako som sa stala mamou v domácnosti, pracovala som ako zdravotná sestra na oddelení transplantácie kostnej drene. Giuseppe bol teda človekom, s ktorým som sa vedela zároveň stotožniť, no aj ho obdivovať.

 

Pozvanie k zmene

Nedokázala som prestať myslieť na to, ako Moscati urobil z nezištnej a obetavej Kristovej lásky ústredný bod svojej práce. Taktiež ma to usvedčilo v tom, ako žijem ja – sledujem najnovšie módne trendy a takmer bez premýšľania klikám na tlačidlo „vložiť do košíka“. Niečo sa muselo zmeniť. Ja som sa musela zmeniť. Možno mi pomôže, keď sa toho o tomto svätom mužovi dozviem ešte viac.

A tak som si o ňom našla články na internete a prečítala som i niekoľko kníh. Zistila som, že sa narodil v roku 1880 ako siedme z deviatich detí v aristokratickej rodine žijúcej v talianskom meste Benevento. Už od jeho raného detstva bolo jasné, že je výnimočne inteligentný a usilovný. Jeho otec bol veľmi hlboko veriaci katolík a vážený právnik, takže ľudia z okolia predpokladali, že aj Giuseppe sa dá na štúdium práva.

To sa však zmenilo, keď mal Giuseppe dvanásť rokov. Jeho starší brat Alberto spadol počas vojenských cvičení z koňa a pri páde utrpel úraz hlavy, po ktorom mu zostali trvalé následky, najmä v podobe náhlych záchvatov. Moscati potom trávil pri bratovej posteli dlhé hodiny a dlhé roky sa o neho staral. Počas tohto obdobia začal vidieť obmedzenia medicíny a napohľad nekonečnú moc súcitu a modlitby. Čo by sa stalo, keby sa tieto dve veci spojili? uvažoval. Čo keby lekári svojou prácou prinášali telesnú aj duchovnú úľavu? Napokon sa rozhodol, že práve toto bude náplňou jeho práce po celý život.

 

Muž medicíny, muž modlitby

Moscati teda vyštudoval medicínu a stal sa z neho geniálny lekár, zanietený profesor a inovatívny vedec. Po pomerne krátkom čase ho vymenovali za prednostu Nemocnice pre nevyliečiteľných pacientov v Neapole, kde tiež prednášal anatómiu.

Praktikanti, ktorí s ním pracovali, si často všimli, že medzi prijatím jednotlivých pacientov sa často ponoril do Božej prítomnosti a prosil o nadprirodzenú silu a usmernenie. Často sa modlil aj spolu s pacientmi a naliehal na nich, aby išli na svätú spoveď a prijali Eucharistiu. Zvláštnu starostlivosť prejavoval tým, ktorí opustili Cirkev, čo prinieslo množstvo obrátení. „Koľko bolestí umenšíte oveľa ľahšie radou a apelovaním na ducha,“ hovorieval svojim študentom, „než chladným odoslaním s receptom k lekárnikovi!“

Moscati tiež preukazoval kresťanský záujem o núdznych a zraniteľných. Keď v roku 1906 vybuchla sopka Vezuv, ponáhľal sa do nemocnice Torre del Greco, ktorá sa nachádzala len pár kilometrov od krátera. Nezľakol sa možného nebezpečenstva a dohliadal na evakuáciu pacientov, z ktorých boli mnohí starší a imobilní. Všetkých sa mu podarilo dostať von doslova niekoľko minút predtým, než sa celá nemocnica zrútila pod ťarchou popola.

 

„Mohol sa stať milionárom“

Pápež Ján Pavol II. o Moscatim povedal, že „vo svojom nepretržitom vzťahu s Bohom nachádzal svetlo, vďaka ktorému lepšie chápal a diagnostikoval choroby, i hrejivú vrúcnosť, vďaka ktorej dokázal byť pre trpiacich dobrým blížnym“. A táto vrúcnosť bola bezhraničná. Moscati nezostával len vo svojej nemocnici; často ho bolo možné nájsť i v chudobnejších štvrtiach Neapola, kde ponúkal bezplatnú lekársku pomoc tým, ktorí si ju inak nemohli dovoliť.

Keďže sa už v mladosti rozhodol, že bude žiť jednoducho a nenechá sa chytiť do pasce majetku a bohatstva, vedel dať peniaze tým, ktorí ich potrebovali či už na predpísané lieky, alebo na jedlo. V tichosti a potajomky vložil päťdesiatlírovú bankovku do obálky obsahujúcej pacientov recept bez toho, žeby si to pacient všimol. Jeden z jeho kolegov, profesor Michelle Landolfi, povedal, že Moscati „by sa mohol stať milionárom, keby chcel… no pri vykonávaní svojej profesie preferoval praktizovanie dobročinnosti“.

Ako tridsaťštyriročný urobil Giuseppe Moscati ďalší krok smerom k jednoduchému životu a k čo najplnšej službe Bohu a svojim pacientom: rozhodol sa zriecť manželstva a rodiny a zložiť súkromný sľub čistoty. Až do svojho posledného dňa chodieval dennodenne na svätú omšu a prijímal Eucharistiu – čo bolo v jeho dobe oveľa zriedkavejšie než dnes.

Tým „posledným dňom“ bol pre Moscatiho 12. apríl 1927. Ráno išiel ako zvyčajne na svätú omšu, potom nasledovali vizity v nemocnici a po nich prijímanie pacientov uňho doma. O tretej popoludní sa začal cítiť akýsi unavený, a tak si išiel oddýchnuť do svojho kresla. Už sa neprebral. Zomrel pokojne, v spánku, z prirodzených príčin. Mal len štyridsaťsedem rokov.

 

Dobročinná láska pretvorila svet

Giuseppe Moscati v liste jednému svojmu študentovi napísal: „Nie veda, ale dobročinná láska pretvorila svet.“ Samozrejme, Moscati poznal a vážil si výdobytky, ktorými veda prispela k úľave trpiacim. No vedel tiež, že najopravdivejšia forma pokoja, uzdravenia a odpočinku prichádza len z rúk božského Lekára. Preto nás jeho príklad povzbudzuje, aby sme dbali na duchovné aj telesné potreby druhých ľudí. No predovšetkým nám ukazuje, že bez ohľadu na to, aké je naše povolanie, môžeme svoje dary a talenty využiť v službe Pánovi a jeho ľudu.

Aj ja sama som vážne v modlitbe uvažovala o tom, ako by som mohla nasledovať filozofiu povolania, ktorú mal Giuseppe Moscati. Momentálne sa snažím spojiť svoj záujem o módu so svojím medicínskym vzdelaním, a tak vyvíjam líniu eticky a ekologicky vyrobeného zdravotníckeho oblečenia.