Prítok svätosti

Ako sa jedna farnosť v Louisiane stala vzorom prežívania sociálnej náuky Cirkvi
Diakon Greg Kandra

Na začiatku nášho videohovoru mi otec Joshua Johnson povedal, že by chcel začať vyznaním.

„V detstve a v mladosti som nerád chodil do kostola,“ povedal celkom otvorene. „Mal som v pláne dokončiť univerzitu; potom som už neplánoval chodiť na svätú omšu.“ Tieto plány sa rozplynuli, keď sa v roku 2004 zúčastnil na jednej konferencii pre mládež a pri eucharistickej adorácii zakúsil Ježišovu lásku. Dokonca môže povedať presný dátum: 26. jún 2004. „V tú noc sa mi počas adorácie zmenil život. Boh mi dal milosť uveriť.“

A tak sa to všetko začalo. Z mladíka Josha Johnsona sa časom stal otec Josh Johnson – a nakoniec sa zmenil nielen jeho život, ale aj život tisícov ľudí v diecéze Baton Rouge v Louisiane.

Príbeh jeho cesty je príbehom o tom, ako jeden kňaz, jedna farnosť a desiatky oddaných dobrovoľníkov premenili upadajúcu farnosť na živý a prosperujúci nástroj sociálneho učenia Cirkvi. Podľa všetkého dnes je jeho farnosť miestom, kde chudobní, vydedenci a ľudia na okraji spoločnosti našli nielen duchovný domov, ale stali sa aj partnermi v učeníctve.

„Veľmi reálne sa chopil niektorých výziev a vízií, ktoré Cirkvi predložil pápež František,“ hovorí Michael G. Duca, biskup diecézy Baton Rouge. „Našiel spôsob, ako svoju farnosť obnoviť a pripomenúť nám poslanie Cirkvi zamerané navonok.“

 

Túžba slúžiť

Ako sa teda začala táto neuveriteľná cesta?

Keď bol Josh v roku 2014 ako dvadsaťšesťročný vysvätený, bol najmladším kňazom diecézy Baton Rouge. O tri roky neskôr bol vymenovaný za farára a pridelený do katolíckeho kostola Panny Márie Ružencovej v meste St. Amant. Bolo to náročné poslanie v ťažkom období.

„Rok predtým tu bola veľká povodeň,“ spomína. „Strhlo domy, mnohí stratili svojich blízkych. Len v rámci mojej farnosti bolo zničených asi 85 % budov. Bola to takmer mŕtva farnosť. Prvý víkend som farníkom povedal, že chcem požehnať domy. Ako som chodil z domu do domu a stretával sa s ľuďmi, neustále som počúval podobné vyjadrenia. Tí ľudia boli takí vďační za všetku pomoc, ktorú dostali od iných počas povodne, že to niekomu chceli oplatiť. Chceli slúžiť druhým ľuďom. Chceli pomáhať iným tak, ako iní pomohli im.“

Otec Josh nemusel chodiť po inšpiráciu ďaleko. „Uvidel som faru, kanceláriu a skladové priestory a pomyslel som si: ,Prečo to nepremeniť na väčšiu potravinovú banku? V tom čase sme už jednu mali, no bola v zadnej časti farského areálu; núdzni ľudia museli teda chodiť až dozadu. To sa mi nepáčilo. Načúval som tiež túžbam ľudí, ktorí hovorili, že by sme mali založiť nejakú vývarovňu. Ja som však vždy chcel mať kaviareň, a tak som povedal: „Urobme kaviareň. Takto, keď ľudia prídu, môžeme ich pozvať na štúdium Biblie, môžeme sa s nimi modliť, môžeme ich pozvať do programu na prijatie iniciačných sviatostí.“

Počas Adventu 2018, len rok po príchode otca Josha, farnosť slávnostne otvorila kaviareň (s príznačným názvom The Full of Grace Café [slov. Milostiplná kaviareň]), ktorú čoskoro nasledovalo bezplatné holičstvo a kaderníctvo, výdajňa plienok a potravinová banka. „Riadime sa modelom Dorothy Dayovej,“ vysvetľuje otec Josh. „Spolu jedia ľudia, ktorí veci majú i nemajú. A všetci si navzájom slúžia. V našej Milostiplnej kaviarni sú si všetci rovní.“

No jedlom sa to len začína. Dnes je kaviareň miestom, kde sa ľudia nasýtia nielen fyzicky, ale aj duchovne. „Je tu spoločenstvo,“ hovorí. „Sú tu k dispozícii personalisti, ktorí ľuďom bez práce pomáhajú zostaviť životopisy. Máme aj doučovateľov, ktorí pomáhajú deťom so školskými úlohami. Zadarmo s nami začali spolupracovať aj právnici a rôzni poradcovia.“

Okrem toho má farnosť obchod so suvenírmi, lekáreň a zdravotnú sestru, ktorá poskytuje poradenstvo v oblasti prirodzeného plánovania rodičovstva. V areáli farnosti sa nachádza aj práčovňa a sprchy pre bezdomovcov. V spolupráci so svojimi protestantskými susedmi dokonca ponúkajú večer chvál a bohoslužieb. A s pomocou vychádzame ľuďom aj v ústrety: dobrovoľníci rozvážajú jedlo chudobným alebo osamelým.

 

Význam tímovej práce

Keď som sa otca Josha opýtal, ako sa to všetko podarilo, odpovedal: „Ide o zapojenie celej farnosti, celého Kristovho tela. Všetko robia farníci. Ja sa pri nich zastavím a pár slovami sa pomodlím. Ale zodpovednosť prevzali ľudia vo farnosti – muži aj ženy. Každý má nejaký nápad a niečo, čím môže prispieť.“

Vďačí za to aj zamestnancom svojej farnosti. „Mám skvelý tím, ktorý má oveľa viac darov než ja. A všetko pramení z modlitby.“ Úradné hodiny na farskom úrade upravili tak, aby všetci zamestnanci mohli chodiť každý deň na svätú omšu. Súčasťou bežnej rutiny zamestnancov je aj pôst a týždenná svätá hodina, čiže hodinová eucharistická adorácia.

Členovia jeho tímu však pripisujú zásluhy otcovi Joshovi. Michael Parker, pastoračný spolupracovník vo farnosti, ktorý je zároveň kandidátom na diakonát v diecéze Baton Rouge, povedal: „Otec Josh má víziu a vidí, kam nás vedie Pán. Keďže som posledné dva roky bol v jeho tesnej blízkosti, môžem povedať, že jednu vec myslí veľmi vážne – a to čas venovaný modlitbe. Zámerne tento čas venuje rozlišovaniu toho, k čomu ho Pán volá. Dokáže tiež načúvať farníkom a všíma si, čo potrebujú. To premieňa celé spoločenstvo.“

Súčasťou toho, čo mení komunitu, je aj zanietenie otca Josha pre spravodlivosť, ktoré je založené na sociálnej náuke Cirkvi. „Máme dve priority: uctievanie Boha a službu chudobným. Ide o Ježiša v chudobných a Ježiša v Eucharistii. Pamätajte na to a Boh požehná všetko ostatné.“

 

Dať Bohu svätých

To, čo sa deje v jeho farnosti, považuje otec Josh za neoddeliteľnú súčasť svojho povolania – vníma to ako niečo, čo vracia Bohu. „Matka Terézia z Kalkaty povedala: ,Dám svätej Matke Cirkvi svätých.‘ Táto myšlienka ma tak inšpirovala, že som povedal Pánovi, že z vďačnosti za to, čo mi dal, z vďačnosti za to, že ma povolal ku kňazstvu, mu dám svätých.“

Znova a znova je svedkom zmeny u ľudí, ktorí začali vo farnosti pracovať ako dobrovoľníci. Začínajú obsluhovaním pri stoloch alebo prípravou jedál a potom sa začnú pýtať na prípravu na prijatie iniciačných sviatostí. Počas tejto služby sa stretávajú s Ježišom a ich viera sa prebúdza k životu.

„V močaristej Louisiane tak vznikol číry prítok svätosti,“ hovorí nadšene. „Videl som, ako sa ľudia žijúci v ťažkom hriechu úplne premenili a obrátili k láske k Pánovi. Vidím ovocie; je to priam hmatateľné. Verím, že Pán mi umožňuje vidieť ľudí, ktorí by mohli byť svätcami 21. storočia. Je úžasné byť dennodenne svedkom takej obyčajnej svätosti. Je to nádherné!“

A to je ešte len začiatok. Farnosť plánuje postaviť duchovné centrum, kam budú môcť ľudia prísť a inšpirovať sa k naštartovaniu podobných aktivít vo svojich vlastných spoločenstvách. Josh by chcel založiť i farmu a pozvať rehoľníčky, aby žili v priľahlom kláštore. Chce tiež vidieť, ako tu zapúšťajú korene a rozkvitajú povolania – jedna členka farnosti nedávno vstúpila do karmelitánskeho kláštora – a chce tiež pokračovať v tom, čo si zaumienila Matka Terézia z Kalkaty.

 

Umožniť Bohu, aby bol milovaný

Otec Josh zdôrazňuje duchovný význam takéhoto úsilia. „V hre je spása, a to nielen spása tých, ktorým slúžime, ale aj nás samých. Sociálne učenie Cirkvi nie je čosi voliteľné. Boh chce, aby sme všetci boli svätí, ale od neba nás môžu oddialiť aj naše hriechy plynúce zo zanedbávania dobrého. Boh nás všetkých stvoril, pretože chce, aby sme boli svätí. Áno, musíme si byť vedomí spáchaných hriechov, no musíme si uvedomovať aj hriechy spáchané zo zanedbania dobrého, pri ktorých nedovoľujeme, aby bol Boh milovaný v našom živote a prostredníctvom neho.“

Na konci nášho rozhovoru sa ho pýtam, či by chcel ešte niečo dodať. „Áno,“ povie potichu. „A teraz to myslím vážne. Modlite sa za mňa. Modlite sa za mňa, aby som mal múdrosť rozlíšiť, na čo povedať áno.“ Je to prekvapujúca prosba od muža, ktorý akoby nikdy nehovoril nie.

No rozhovor, ktorý sa začal vyznaním, sa končí modlitbou – a ja som sa pristihol, že pritom šepkám vlastnú modlitbu. Ďakujem Bohu, že vzal mladého muža bez viery a premenil ho na horlivého kňaza, ktorý kúsok Louisiany zapálil láskou k chudobným.

Od nahrávania tohto rozhovoru sa čosi zmenilo: Otec Johnson sa stal koordinátorom pre povolania v diecéze Baton Rouge a rektorom kostola vo farnosti Krista Kráľa na univerzite Louisiana State University v Baton Rouge.