„Pokladajte to len za radosť“

Vytrvalosť v skúškach

 

V živote nedokážeme ovplyvniť veľa vecí. Niekto do nás môže nabúrať na diaľnici a my sa vážne zraníme. Alebo prídeme o prácu, či dostaneme vážnu a vysiľujúcu chorobu. Možno s nami prestane komunikovať naše dospelé dieťa. Jednoducho nikdy nevieme, čo nám deň prinesie.

Od nás však závisí, ako na rôzne životné udalosti zareagujeme. Keď potom – skôr či neskôr – prídu ťažké časy, môžeme na ne zareagovať spôsobom, ktorý nás väčšmi priblíži k Pánovi. A aj to, ako prežívame ťažké okamihy, môže ľuďom v našom okolí vydať krásne  svedectvo o Pánovej dobrote a vernosti.

V tomto článku ti chceme ponúknuť niekoľko postupov, ktoré ti môžu pomôcť obstáť v skúškach. Nie je vždy ľahké postupovať podľa nich – niektoré rána môže byť človek v pokušení zostať radšej celý deň v posteli pod perinou! Dúfame však, že ťa tieto návrhy povzbudia a pomôžu ti vytrvať v zápasoch. S Božou milosťou môžeme napredovať – vo svojom živote aj vo svojom vzťahu s Pánom.

 

Cvičenie číslo 1: Opri sa o Boha. Modliť sa počas prežívania utrpenia je niekedy náročné. Občas dokážeme len sedieť pred Pánom a smútiť! Ale keď sa človek trápi, práve to je tá najdôležitejšia vec, ktorú môže urobiť. Keď prichádzaš k Bohu so svojou bolesťou, on ti môže dať milosť a silu zniesť danú skúšku – deň po dni, okamih po okamihu.

To však neznamená, že nemôžeme byť k Bohu úprimní. Pozrime sa napríklad na proroka Jeremiáša; keď prežíval prenasledovanie, neváhal a predniesol Pánovi svoje sťažnosti (Jer 20, 7 – 12). Mnohé žalmy tvoria náreky a výkriky k Pánovi, pretože žalmista veľmi trpí (pozri napríklad Žalmy 44, 60, 74, 79, 80, 89, 90). Keď sa teda budeš modliť, neboj sa vyjadriť svoj hnev alebo sklamanie tak, ako to robievali žalmisti.

Okrem bežnej osobnej modlitby sa tiež môžeš ponoriť do Pánovej prítomnosti v Eucharistii. Zvlášť pri prežívaní utrpenia je dôležité predstupovať pred Pána a prijímať ho pri svätej omši. Možno máš pocit, že si ďaleko od Boha, no Ježiš sa teší, keď k tebe – fyzicky aj duchovne –prichádza. A hoci ty možno necítiš jeho prítomnosť, keď prijímaš jeho telo a krv, Pán je práve vtedy s tebou tým najintímnejším spôsobom. On vie všetko a stará sa o každú tvoju potrebu. Keď budeš pristupovať k oltáru, modli sa spolu so žalmistom veršom, ktorý sme spomenuli i v predchádzajúcom článku: „Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené“ (pozri 34, 19).

 

Cvičenie číslo 2: Nekráčaj sám. Často sa stáva, že pri prežívaní utrpenia sa stránime ľudí. No práve vtedy, keď prechádzame skúškami, potrebujeme svojich bratov a sestry v Kristovi viac než kedykoľvek predtým! Preto ešte skôr, než sa ocitneš v nejakej skúške, sám seba by si sa mal opýtať: „Mám okrem svojho manžela/manželky jedného či dvoch hlboko veriacich ľudí, s ktorými sa môžem voľne a úprimne pozhovárať?“ Zvykni si porozprávať sa s nimi o tom, čo sa deje v tvojom živote – a to aj vtedy, keď sa ti darí. Potom sa s nimi dokážeš lepšie podeliť aj v ťažších obdobiach. Možno teraz nepotrebuješ ich podporu, ale v určitom okamihu sa bez nich nezaobídeš. Alebo ti postačí len ich priateľstvo a povzbudenie. Boh nechce, aby sme na tejto ceste putovali sami. Chce nám dať niekoho – alebo niekoľko ľudí –, kto nás podporí a bude sa za nás modliť. A ty môžeš urobiť to isté pre niekoho iného!

Keď prežívaš nejaké trápenie, povedz o tom bratovi alebo sestre v Kristovi a buď otvorený prijať akékoľvek povzbudenie. V ťažkých dňoch popros túto osobu – hoc aj formou SMS správy – o modlitbu. Možno je trochu ponižujúce žiadať o pomoc, no práve preto nám Pán dal jeden druhého. Tvoja prosba o modlitbu môže zasa povzbudiť niekoho iného, aby sa ani on nebál poprosiť o modlitbu. A aj keď sám prechádzaš nejakým zápasom, môžeš občas odvrátiť pozornosť od vlastných skúšok a prihovárať za ľudí, ktorých poznáš a ktorí tiež potrebujú modlitbu.

 

Cvičenie číslo 3: Vyhni sa jednoduchým odpovediam. Ako sme uviedli v prvom článku, nie vždy dokážeme pochopiť, prečo trpíme, a najlepšie je nesnažiť sa vymýšľať jednoduché odpovede na to, prečo sa niečo stalo alebo nestalo. Časom nám môže dať isté vysvetlenie sám Pán.

No aj keď to neurobí, nakoniec nám pomôže pochopiť, že aj počas najťažších dní bola nad nami jeho ruka. V našom utrpení je nám stále nablízku. A nielen to – Ježiš rozumie nášmu utrpeniu, pretože ho sám zažil (pozri Hebr 2, 18). A tak ako plakal po Lazárovej smrti (pozri Jn 11, 35), plače aj kvôli tebe a s tebou.

Zároveň sa vyhnime dávaniu jednoduchých a lacných odpovedí trpiacim priateľom a príbuzným. Hoci pri tom môžeme mať aj dobré úmysly, predsa len nevieme, aké je to byť v ich koži. Je lepšie prejaviť súcit a jednoducho povedať: „Neviem, aké je prežívať to, čo prežívaš, ale modlím sa za teba.“ Vyhnime sa tiež ponúkaniu vlastných názorov na to, čo Boh v danej situácii zamýšľa alebo prečo sa niečo stalo. Aj keď si myslíš, že by to mohlo byť užitočné, druhá strana to tak nemusí vnímať.

 

Cvičenie číslo 4: Vyhľadávaj požehnania. Možno sa ti podarí prísť na to, že Boh ti uprostred žiaľu chce darovať aj isté milosti a požehnania. Ak máš na to silu, začni každý deň vyhľadávaním Božích darov a požehnaní. Ďakuj Pánovi aj za tú najmenšiu milosť.

Bez ohľadu na to, či v situácii, ktorú prežívaš, vidíš nejaký pokrok alebo nie, vedz, že Boh je s tebou. Jeho ruka je nad tebou. Hoci to možno teraz zostáva tvojim očiam skryté, Boh ťa požehnáva. Je dobrý a verný, aj keď sa veci nevyvíjajú tak, ako sme chceli alebo očakávali. Svätý Jakub napísal: „Pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť“ (1, 2 – 3). Modli sa týmito slovami, aj keď nemáš pocit, že by tvoje skúšky boli „radosťou“!

 

Cvičenie číslo 5: Pevne sa drž nádeje na nebo. Samozrejme, musíme žiť tu a teraz, v tomto svete. Ale nádej na nebo je úžasné prisľúbenie, ktorého by sme sa mali držať i v čase utrpenia. Existencia neba nás môže obzvlášť povzbudiť vtedy, ak sme prišli o milovanú osobu. Ježiš sa práve teraz modlí za teba aj za človeka, ktorého si stratil, týmito slovami: „Otče, ty si ich daroval mne. Želám si, aby tam, kde som ja, boli aj oni so mnou“ (porov. Jn 17, 24).

Nebo je naším konečným osudom; Boh ho chce dať každému z nás a všetkým, ktorých milujeme! Ježišovo utrpenie a smrť neboli zbytočné. Bez ohľadu na to, čo sa deje v našom pozemskom živote, „naša vlasť je v nebi“ (Flp 3, 20). Preto každý deň, či už sa ti darí, alebo prežívaš ťažké chvíle, ver, že jedného dňa uvidíš Ježiša z tváre do tváre. Len si predstav, aký to bude nádherný deň!

 

Nezúfaj! Ak sa ti nedarí, nenadávaj si a nenechaj sa znechutiť. Bohu sa páči, keď sa ho počas skúšky držíme a vinieme sa k nemu. Spomeň si na Izraelitov. Babylonské vojsko zničilo Jeruzalem a odvlieklo ich do vyhnanstva. Mohli vtedy urobiť jediné: prežiť. Boh ich však nikdy neopustil. Po sedemdesiatich rokoch ich priviedol späť do vlasti a pripravil cestu na príchod Mesiáša. Keď sa budeme snažiť byť verní a nepodľahneme beznádeji a zúfalstvu, vytvoríme základ na to, aby Boh urobil niečo úžasné a krásne, aj keď to možno v tomto pozemskom živote neuvidíme.

 

„Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ (Jn 16, 33). Ježiš vedel, že každý z nás bude v rôznych obdobiach svojho života prežívať nejaký boj. Zároveň nás však chcel aj upokojiť. Viera nás učí, že svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zvíťazil nad hriechom a smrťou a otvoril nám dvere do neba. Áno, v našom živote prídu aj chvíle, keď budeme trpieť. No vieme tiež, že jedného dňa nám Pán zotrie „z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude“ (Zjv 21, 4).  Amen, Pane! Posilňuj a utešuj nás až do príchodu toho dňa!