Pre dopravu zadarmo
nakúpte ešte za 35,00
Košík. 0,00

Vo svete máte súženie

Nájsť zmysel v protivenstvách

Prečo trpím? A prečo musí prežívať utrpenie človek, ktorého mám rád? Takéto otázky si pravdepodobne niekedy položil každý z nás. Žiaľ, jednoduchá odpoveď na ne neexistuje. Nevieme dať jednoduchú odpoveď na to, prečo Boh – o ktorom vieme, že je verný, dobrý a stvoril nás z lásky – dopúšťa, aby sme prežívali utrpenie, boje a smútok. Jediná úprimná odpoveď na to znie: nevieme, prečo to tak je.

Ale treba povedať ešte niečo. Keďže sám Ježiš podstúpil krutú smrť, aby sme my mohli byť spasení, vieme, že utrpenie môže mať zmysel; Boh z neho nejakým spôsobom môže vyťažiť niečo dobré. Preto keď prechádzame ťažkými chvíľami, môžeme hľadieť na Ježiša na kríži s vedomím, že netrpíme sami a zbytočne, aj keď úplne nechápeme, prečo trpíme.

V tomto čísle Slova medzi nami sa chceme pozrieť na to, ako môžeme s Pánovou silou obstáť v skúškach. Uvedieme aj niekoľko postupov, ktoré nám môžu pomôcť vytrvať v ťažkých chvíľach. Od skúšok nie je vo svojom živote oslobodený žiadny človek – či už sú to ťažkosti v práci, v rodine, zdravotné alebo finančné problémy, strata blízkeho alebo prírodné katastrofy a nehody. No pretože nám je Ježiš nablízku, môžeme v ťažkých časoch obstáť a aj v protivenstvách oslavovať Boha a vydávať svedectvo o tom, že je v nás jeho život.

 

Učeníctvo a utrpenie

Máme prirodzený sklon vyhýbať sa utrpeniu alebo ho aspoň minimalizovať – či už vo vlastnom živote, alebo v živote svojich blízkych. Žiaľ, táto túžba po bezproblémovom a šťastnom živote môže spôsobiť, že sa do nášho srdca a mysle postupne vkradne akási „zmluvná mentalita“. Jej základ vyzerá asi takto: „Ak budem dobrým kresťanom, ak sa budem úprimne snažiť dodržiavať Božie prikázania, Boh požehná moju rodinu alebo nás aspoň ochráni pred náročnými situáciami.“ Stačí však jeden pohľad do Písma a človek hneď vidí, že to nie je biblický pohľad – a že väčšina ľudí, ktorí sa rozhodli nasledovať Pána, nič také nezažila!

Pozrime sa na prorokov ako Mojžiš, Ezechiel, Ozeáš alebo Jeremiáš. Všetci trpeli, hoci sa z celého srdca snažili plniť Božiu vôľu. Ani Ježišovo zmŕtvychvstanie neuchránilo prvých kresťanov pred utrpením. V skutočnosti si apoštoli vytrpeli veľmi veľa. A nakoniec takmer všetci zomreli mučeníckou smrťou.

Aj bez prenasledovania alebo mučeníckej smrti každý Ježišov učeník pri nasledovaní Pána zakúsi nejaké utrpenie. Upozorňoval nás na to aj sám Ježiš: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9, 23). Súčasťou učeníctva je aj uprednostňovanie druhých pred sebou. A aj každodenná poslušnosť Pánovej vôli. Stručne povedané, učeníctvo zahŕňa umieranie sebe. Iste, niekedy je to boj, ale práve tento boj nám pomáha rásť vo svätosti.

 

Jóbov príbeh

Čo však s utrpením, ktoré – ako sa zdá – nemá žiadny cieľ ani zmysel? Ako sa vyrovnať so smrťou člena rodiny, ktorého milujem? Alebo si môžeme klásť otázku: Prečo som dostal výpoveď, keď som usilovne pracoval a neurobil som nič zlé? V takých chvíľach sa môžeme cítiť podobne ako starozákonný Jób.

Jób dlhé roky prežíval požehnaný a šťastný život: bol zdravý, darilo sa mu a mal veľkú, milujúcu rodinu. Snažil sa žiť pre Pána a medzi ľuďmi bol známy ako „bezúhonný a poctivý“ muž (1, 8). Satan si však myslel, že Jóbova spravodlivosť je len jeho odpoveďou na mnohé Božie požehnania, a tak Pán satanovi dovolil Jóba skúšať. Zostal by verný Bohu, ak by o toto Božie požehnanie prišiel (1, 12)?

A tak Jób prišiel o zdravie i o rodinu. Nechápal, prečo trpí; vedel, že je v tom nevinne. Jeho priatelia sa mu snažili priniesť odpovede – niekedy dosť zjednodušené odpovede – na jeho utrpenie. Ale stále nebolo jasné, prečo prežíva dané skúšky.

Podobne to môže byť aj v našom živote. Niekedy si môžeme myslieť, že keď sa stane nešťastie, museli sme zhrešiť alebo sa niečím Pánovi znepáčiť. Samozrejme, niekedy môžeme trpieť aj v dôsledku zlých rozhodnutí. Často sa však zdá, že naše skúšky nemajú žiadny racionálny dôvod. A práve v týchto chvíľach musíme hľadať Pánovu prítomnosť.

Môže to byť ťažké; ani Jóbovi sa to spočiatku nedarilo. Ale vo svojej úzkosti tento trpiaci muž predsa len zavolal na Pána a Pán sa mu zjavil. Ukázal sa mu ako všemohúci a všemocný Boh, ktorý stvoril vesmír a ktorý stvoril aj samotného Jóba. V dôsledku toho Jób konečne začal nachádzať nádej.

Pán je aj náš Stvoriteľ. Každé požehnanie v našom živote pochádza od neho. Nielenže nás stvoril, ale kráča s nami každý deň a neprestáva s nami kráčať ani v búrkach nášho života. Možno nie vždy dokážeme pochopiť, prečo trpíme. Môžeme sa však pevne držať faktu, že náš Boh je dobrý a verný a že nás miluje v každej chvíli – dokonca aj vtedy, keď my mu nie sme verní. Možno nerozumieme, prečo trpíme, ale môžeme spolu s Jóbom vyhlásiť: „Len z počutia som ťa poznal doteraz, no teraz ťa vidím vlastnými očami“ (Jób 42, 5).

 

Vykúpené utrpenie

Ako kresťania však vieme, že utrpenie, nech je jeho dôvod akýkoľvek, nikdy nemá posledné slovo. Prečo? Pretože Ježiš nám všetkým svojím umučením a smrťou priniesol život. Náš Otec použil to najväčšie utrpenie, aby nám priniesol najväčšie dobro. A môže použiť aj naše utrpenie, aby ním priniesol dobro.

Žijeme vo svete po prvotnom hriechu. No Boh môže použiť naše skúšky, aby nám pomohol rásť. Naše ťažkosti nám pomáhajú priblížiť sa k Pánovi vždy, keď s ním trávime čas v modlitbe a otvárame si pred ním srdce. V skutočnosti môžeme práve počas utrpenia najintenzívnejšie prežívať Božiu lásku; môžeme cítiť, že Boh je s nami. Preto nás žalmista uisťuje, že „Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, a zachraňuje zlomených na duchu“ (Ž 34, 19). Ak teda prechádzaš skúškami, Pán ti je osobitným spôsobom nablízku. Nie si sám, aj keby si sa cítil veľmi osamelo. A hoci sa ti zdá, že Boh mlčí a ty musíš „žiť z viery, nie z toho, čo vidíš“ (porov. 2 Kor 5, 7), predsa môžeš veriť, že Pán je v skutočnosti s tebou a stará sa o teba.

Naše skúšky nám tiež často pomáhajú rásť v láske, empatii a súcite, teda v čnostiach a vlastnostiach, ktoré nás inšpirujú podať pomocnú ruku iným ľuďom, ktorí tiež prechádzajú skúškami. Ak je to tak, potom vieme, že vďaka svojmu utrpeniu sme sa stali podobnejšími Ježišovi. Božiu lásku môžeme zakúsiť aj prostredníctvom lásky, starostlivosti a modlitieb príhovoru ľudí okolo seba. Toto je ďalší spôsob, akým Boh používa utrpenie: používa ho na spájanie a budovanie Kristovho tela.

Nakoniec nám Boh dáva príležitosť obetovať svoje utrpenie za potreby iných ľudí. Keď spojíme svoju bolesť s jeho bolesťou na kríži, on ju premení: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1, 24). Každú slzu, ktorú sme preliali, každú bolesť, ktorú sme prežili, môžeme obetovať Pánovi. Ako nás učí viera, „svojím utrpením a smrťou na kríži dal Kristus utrpeniu nový zmysel: utrpenie nás už môže urobiť podobnými jemu a spojiť nás s jeho vykupiteľským utrpením“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi 1505). Boh ničím neplytvá – ani našimi skúškami!

 

Radosť, ktorá je pred nami

Utrpenie je však napokon vždy určitým tajomstvom. Nedokážeme ho uspokojivo vysvetliť. Môžeme sa však pokúsiť pozrieť na svoj život z Božej perspektívy. Utrpenie nám môže pomôcť pozrieť sa ponad to pozemské, čo máme priamo pred sebou, a zahľadieť sa na večnosť, kde Boh z našich očí „zotrie každú slzu“ (Zjv 7, 17). Môže dokonca zmierniť náš strach zo smrti, pretože očakávame deň, keď budeme vovedení do neba, kde sa pominie všetka naša bolesť a utrpenie.

„Pre radosť, ktorá ho čakala, [Ježiš] znášal kríž“ (porov. Hebr 12, 2)[*]. A my môžeme s Božou milosťou urobiť to isté! Nemusíme len so zaťatými zubami znášať skúšky. Duch Svätý nás môže pozdvihnúť až k samému srdcu Boha, nášho Otca. V tých chvíľach môžeme spolu so svätým Pavlom vyhlasovať, že „naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy“ (2 Kor 4, 17). A na to môžeme povedať: „Amen, aleluja!“

 

[*] Takto znie tento verš v anglickom preklade Listu Hebrejom. Pozn. red.