Pre dopravu zadarmo
nakúpte ešte za 35,00
Košík. 0,00

Duchu Svätý, osvieť ma

Táto jednoduchá modlitba ma stále posilňuje

Jennifer Klugeová

 

Duchu Svätý, osvieť ma.

Prvýkrát som tieto slová počula pred tridsiatimi rokmi, keď som ako druháčka sedela na hodine náboženstva. Naša učiteľka, sestra Mary Agnes, nám povedala, že vždy, keď sa ocitneme v ťažkej chvíli – napríklad sa zasekneme pri teste či skúške –, mali by sme sa pomodliť tieto štyri slová. O niekoľko rokov sa mi tieto slová opäť vynorili v mysli. Spomínam si, ako som sa ich prvýkrát vážne pomodlila počas jednej skúšky na vysokej škole a aký upokojujúci vplyv mala na mňa táto modlitba. Po rokoch som však pochopila, že sestra Mária Agnes nemyslela pod slovom „test“ len nejakú školskú previerku či akademickú skúšku; mala na mysli hlavne životné skúšky.

Vždy som vedela, že Duch Svätý je neustále s nami. Vedela som tiež, že nikdy nemôžeme vedieť, kedy a ako do nášho života zasiahne. Tak ako vietor „fúka, kam chce“ (Jn 3, 8), aj Duch pôsobí podľa Božieho, nie nášho plánu. No hoci som túto pravdu dobre poznala, jasne som jej začala rozumieť až na jar 2017, viac než dvadsaťpäť rokov po tom, čo som ju prvýkrát počula túto modlitbu.

 

Smútok, hnev a otupenosť

Z rôznych dôvodov sme sa s manželom Johnom v prvých rokoch nášho manželstva vyhýbali tehotenstvu. Keď sme sa potom pokúsili otehotnieť, moje prvé potvrdené tehotenstvo sa skončilo potratom. Túto stratu sme si nechali skôr pre seba. Boli sme zarmútení, nahnevaní a otupení. Ale predovšetkým sme nechceli počuť dobre mienené, ale stále zraňujúce poznámky typu: „No, aspoň sa vám to takmer podarilo.“ Alebo: „Viete, či si na vine ty alebo on?“ Alebo: „Budete to skúšať znova?“ Jediné, čo sme chceli počuť, bolo: „Je mi veľmi ľúto vašej straty“ a tiež uistenie, že Boh drží naše dieťa v náručí.

Po roku neúspešného snaženia sme sa poradili s mojím lekárom, ktorý mi odporučil návštevu špecialistu. Tento lekár nám povedal, že jediná šanca na dieťa je, ak použijeme určitú úroveň umelých zásahov, ktoré Cirkev neschvaľuje.

Zaprisahala som sa, že nikdy nebudem pokračovať v takýchto terapiách. John aj ja sme vedeli, čo o nich učí Cirkev, takže sme mali, prirodzene, výhrady. Ale naša túžba po dieťati bola taká silná, že sme sa predsa len rozhodli uprednostniť svoju vôľu pred Božou. No ani to nefungovalo. Keď sa teraz pozerám späť, vidím, že za výhradami, ktoré som tak hlboko a často pociťovala každou bunkou svojej bytosti, bol Duch Svätý, ktorý sa nás snažil priviesť na inú cestu. Ja som ho však nechcela počúvať. Namiesto toho som sa rozhodla uprednostniť svoju vôľu pred Božou. Modlitbu „Duchu Svätý, osvieť ma“ prehlušili iné hlasy.

 

Niekto, nie niečo

Koncom roka 2015, konkrétne na Nedeľu Gaudete, teda Tretiu adventnú nedeľu, som zistila, že sme v piatom týždni tehotenstva. Boli to naše najradostnejšie Vianoce. Po nich však nasledoval ten najhorší Silvester – v dôsledku ďalšieho potratu sme o naše dieťatko prišli. Naše srdcia boli zdrvené a znovu sa objavili tie isté pocity ako predtým. Lenže tentoraz sme sa modlili: „Duchu Svätý, osvieť nás.“

Kolega nám odporučil iného lekára, ktorý nám povedal, že naša jediná možnosť je oplodnenie in vitro. Nikdy sme síce nemali v úmysle zájsť až takto ďaleko, no teraz sme o tom vážne uvažovali. Ale predtým, ako sme urobili posledný krok, sme obaja cítili niečo, čo nás nabádalo, aby sme sa zastavili a nepokračovali v tom. Teraz si uvedomujeme, že to „niečo“ bol vlastne „Niekto“ – Duch Svätý.

O niekoľko mesiacov neskôr som sedela vo svojej kancelárii na Georgetownskej univerzite a mala som pred sebou hromadu práce s množstvom šibeničných termínov. No na univerzite mal akurát prednášku kňaz z našej farnosti a niečo – alebo Niekto – mi povedal, aby som odložila prácu a zašla na ním. Počas spoločenského stretnutia po prednáške som sa zoznámila s lekárkou, ktorá robila osvetu o prirodzenom plánovaní rodičovstva. Nemala som v úmysle rozprávať jej náš príbeh, ale nedokázala som jej to nepovedať.

Táto lekárka nás spojila s ďalšími lekármi, ktorí rozumeli našim problémom. Do šiestich mesiacov mi diagnostikovali „defekt luteálnej fázy typu 2“, čo znamená, že moje telo neprodukuje dostatok správnych hormónov na udržanie tehotenstva. Naši noví lekári povedali, že je zázrak, že sme vôbec počali. Zároveň mi odporučili postup, ktorý bol v súlade s učením Cirkvi.

Moja diagnóza mi priniesla mnoho frustrácie a hnevu… ale aj úľavu. Uľavilo sa mi, že som nemohla za svoje potraty ani neplodnosť. Ale bola som aj nahnevaná, že naši predchádzajúci lekári nás tak rýchlo vystavili emocionálnej, fyzickej a finančnej záťaži umelej reprodukčnej technológie bez toho, aby hľadali hlavnú príčinu nášho problému.

No John i ja si dávame pozor, aby hnev nemal posledné slovo. S pomocou Ducha Svätého sme sa obaja rozhodli vykročiť vpred a nedovolili sme, aby nás brzdil hnev z toho, čo sme museli prežiť. Vieme, že neplodnosť a strata tehotenstva zostávajú zväčša skrytým problémom. Dúfame, že náš príbeh môže povzbudiť ďalšie páry, aby našli útechu v Duchu Svätom a pokračovali v hľadaní odpovedí.

 

Dôvera v Ducha

Uvedomujeme si, že teraz je prekážkou úspešného tehotenstva už aj náš vek a vieme, že možno nikdy nebudeme mať biologické deti. Čo to teda pre nás ako pár znamená? Vraciame sa k modlitbe: „Duchu Svätý, osvieť nás.“ Stále chceme mať dieťa, ale veríme, že Boh nám pomôže vybudovať rodinu, ktorú pre nás zamýšľa.

Už roky mám veľmi rada tento citát Písma: „Dôveruj Pánovi celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoj vlastný um“ (Prís 3, 5). Pripomína mi to modlitbu Pána: „Buď vôľa tvoja.“ Nie, naša vôľa ani naše chápanie mňa a Johna neprivedie k Božiemu plánu s našou rodinou; to môže vykonať len Božia vôľa a jeho múdrosť.

Náš koniec nemusí byť ako z rozprávky, teda že raz konečne počneme a donosíme dieťa. Ale aj tak to môže byť pokojný koniec. Vieme, že môžeme dôverovať Duchu Svätému a veriť mu, že nás prevedie cez ťažké chvíle. Vieme, že ho môžeme požiadať, aby nám pripomenul, že sme rodina, či už máme deti, alebo nie. Vieme, že nás urobí plodnými naším vlastným spôsobom. A tak sa naďalej modlíme: „Duchu Svätý, osvieť nás.“

Sestra Mary Agnes by bola hrdá.