Pre dopravu zadarmo
nakúpte ešte za 35,00
Košík. 0,00

Boží dar vernej, zmluvnej lásky

Všetko sa to udialo pri rodinnom stolovaní

Mark Hart

„Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: ,Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve‘“ (Lk 22, 14 – 16).

 

„Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: ,Vezmite a jedzte: toto je moje telo.‘ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: ,Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov‘“ (Mt 26, 26 – 28).

 

„Zmier sa so šialenstvom,“ pripomína mi často moja žena. Táto jej múdra rada mi prichádza na um pri každom rodinnom stolovaní. Je úžasné, že rodič strávi prvé dva roky prosením svojich detí, aby chodili a rozprávali, a ďalších šestnásť rokov zasa prosením, aby si sadli a boli ticho. A predsa sú tieto chvíle spoločného stolovania darom, príležitosťou poďakovať sa, lámať chlieb a podeliť sa o radosti a zápasy nášho života.

A hoci naše rodinné stolovanie nie je ani zďaleka dokonalé, nebolo také ani najznámejšie rodinné stolovanie v Písme. Paschálne stolovanie, pri ktorom sa Izraeliti pripravovali na útek z Egypta, prebiehalo v zhone a za hrozivých okolností. Posledná večera sa zasa jedla v tieni blížiacej sa Ježišovej smrti. Avšak práve prostredníctvom takejto interakcie – rodinného stolovania – Boh najskôr predznamenal a potom nám i zjavil svoj veľký dar Eucharistie.

 

Zmluva spečatená Ježišovou krvou

Pascha – Pánov prechod – bola (a stále je) jedným z najdôležitejších sviatkov židovského kalendára. Každoročným slávením sa ňou pripomína východ Izraelitov z egyptského otroctva. Boh v Knihe Exodus predpísal spôsob, ako sa jeho ľud bude môcť ochrániť pred smrťou počas desiatej egyptskej rany. Prikázal im, aby si každá domácnosť vybrala baránka, zabila ho, jeho krvou potrela dveraje domu a potom zjedla jeho mäso. (Podrobne si o tom môžeš prečítať v 12. kapitole Knihy Exodus). V tú noc Egyptom prechádzal anjel smrti. Ale popri každom dome, ktorý mal na dverách baránkovu krv, prešiel bez toho, aby vstúpil dnu. Bez tejto krvi prvorodené dieťa mužského pohlavia v danej domácnosti zomrelo (pozri Ex 12, 29).

Na základe týchto informácií sa teraz môžeme zamerať na evanjeliové rozprávanie o Poslednej večeri. Ježiš a Dvanásti sa zhromaždili v hornej sieni, aby spoločne slávili Paschu – Veľkú noc. Vyrozprávajú príbeh o exode. Budú spievať žalmy, spolu s nekvasenými chlebmi a horkými bylinami jesť baránka a pripomínať si, aký verný bol Boh ich predkom.

Potom Ježiš oznámi, že prichádza nová zmluva (pozri Lk 22, 20). Keď Izraeliti prekročili Červené more a putovali púšťou, Boh prostredníctvom Mojžiša uzavrel s ľudom zmluvu. Sľúbil, že bude Izraelitov chrániť a starať sa o nich, a oni sľúbili, že budú dodržiavať jeho prikázania a budú jeho ľudom, ľudom, ktorý mu bude osobitným spôsobom patriť.

Teraz však Boh uzavrie so svojím ľudom novú zmluvu – zmluvu milosrdenstva, ktorú bude jeho ľud žiť podľa zákona lásky a v radosti Ducha Svätého. Nebude spečatená krvou zvieraťa, ale krvou jeho milovaného Syna. Obetným baránkom bude sám Ježiš. Slávenie Paschy, ktoré sa začalo v hornej sieni pri Poslednej večeri, sa končí na kríži na Golgote – ktorý je našou vstupnou bránou do neba v budúcom živote i do nádeje a slobody v tomto živote.

Toto stolovanie si pripomíname a prežívame pri každej svätej omši. Hornú sieň Zeleného štvrtka máme veľmi blízko – je ňou náš farský kostol, do ktorého chodievame na svätú omšu. Boh nám ponúka svoju zmluvnú lásku a možnosť obnoviť zmluvu s ním nám dáva pri každom slávení Eucharistie. Je k nám taký láskavý, že nám tento dar ponúka nie raz, ale každý týždeň – ba dokonca každý deň! On je základom nášho šťastia. Až tak, že pápež Benedikt XVI. mohol povedať: „Kde sa nachádza prameň kresťanskej radosti, ak nie v Eucharistii?“ (Príhovor po modlitbe Anjel Pána, 18. novembra 2007).

Keď teda najbližšie vstúpiš do Otcovho domu, vyhraď si istý čas na to, aby si si pripomenul, aký je Boh verný. Nikdy ťa neodmietne ani neopustí. Kvôli tebe zašiel nepredstaviteľne ďaleko – obetoval svojho milovaného Syna, aby ti ukázal, ako veľmi ťa miluje. A urobil to pre teba osobne.

Našou jedinou odpoveďou na túto lásku môže byť vďaka a chvála. Spomeň si, že grécke slovo pre vďakyvzdanie je eucharistia. Boží ľud sa zišiel, aby ďakoval za toto rodinné stolovanie, ktoré je doslova darom z neba.

 

Modli sa a uvažuj

  1. Prečítaj si správy o Poslednej večeri v 22. kapitole Lukášovho a 26. kapitole Matúšovho evanjelia. Predstav si, že si pri stole s Ježišom a učeníkmi. Aká tam vládne atmosféra? Ako učeníci reagujú na Ježišove slová o jeho tele a krvi?

 

  1. Pri svätej omši ďakujeme Bohu za jeho vernú, zmluvnú lásku. Stráv nejaký čas v modlitbe a ďakuj Bohu za všetky spôsoby, ktorými ti prejavuje svoju lásku. Možno by si si mohol spísať ich zoznam. Zahrň doň nielen veľké veci, za ktoré si vďačný, ale aj všetky drobné spôsoby, ktorými ti preukazuje, ako ťa miluje. Potom si svoj zoznam prines v nedeľu na svätú omšu a po svätom prijímaní si ho prečítaj. Dovoľ svojmu srdcu rozpáliť sa láskou a vďakou za všetko, čo pre teba urobil. Po tom, čo ťa kňaz vyzve, aby si „šiel v pokoji a oslavoval Pána svojím životom“, popros Pána, aby ti dal milosť pamätať na jeho neprestajnú, nekonečnú lásku k tebe.