Ježiš, Chlieb života
Eucharistia nám prináša život – teraz a naveky
Mark Hart
„Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život… Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 47. 53 – 54).
„Šach-mat,“ povedal starý otec s úškrnom.
Môj starý otec bol múdry, veselý, súcitný a radostný. Ale nebol to slaboch. Keď sme hrali šach, vôbec ma nešetril. Ak som vyhral, tak to bolo preto, že som si to zaslúžil.
Chýba mi. V živote i v šachu ma naučil vidieť širšie súvislosti, myslieť dopredu a pustiť sa do diela s mysľou upriamenou na cieľ.
Boh Otec je veľmi podobný. Pozýva nás zbaviť sa krátkozrakých pozemských perspektív a zahľadieť sa na konečný cieľ: na večný život s ním. Boh chce, aby sme sa neustále usilovali o prehlbovanie čnostného života. Nikdy nám nedovolí uspokojiť sa s niečím menším ako s najlepšou verziou toho, akými nás chcel mať, keď nás stvoril. Stvoril nás, aby sme boli svätí, a vedel, že na to budeme potrebovať práve jeho život. Preto nám dal Eucharistiu.
Hľadieť späť i do budúcnosti
Predtým, ako sa Ježiš v citovanom úryvku nazval chlebom života, nasýtil päťtisíc ľudí (Jn 6, 1 – 13). Dal ľuďom jesť, aby hladní a unavení nemuseli putovať za pokrmom niekam inam. Zástupy ho potom vyhľadali znova, ale on ich varoval, aby sa nezháňali za pominuteľným pokrmom, ale aby hľadali pokrm, ktorý ostáva pre večný život (pozri Jn 6, 27).
Ježiš tiež spomenul to, ako jeho Otec sýtil Izraelitov mannou na púšti. Prečo? Chcel, aby si spomenuli na tie časy, keď Boh živil svoj ľud a posilňoval ho na jeho dlhej ceste. Chcel, aby pri spätnom pohľade dokázali oceniť to, čo ich čaká. Dialo sa tu čosi podobné ako v šachu – majster je totiž vždy niekoľko ťahov vpredu, aj keď momentálne všetky figúrky ešte stoja na úplne iných pozíciách.
Počas štyridsaťročného putovania púšťou Izraeliti volali k Bohu a prosili ho o pokrm. A on im ho ako dobrý Otec dal. Každé ráno sa na zemi objavovala tajomná biela hmota, ktorú nazývali manna – z hebrejského man hu, čo znamená „čo je to?“. Podobala sa na chlieb, bola jedlá a zrejme aj dosť sýta. Izraeliti sa spoliehali, že práve vďaka tomuto každodennému zásobovaniu mannou sa napokon dostanú do zasľúbenej zeme (pozri Ex 16, 35).
Ježiš vedel, že zástupy, ktoré ho nasledovali na pusté miesto, budú potrebovať pokrm. A tak sa o nich postaral podobne ako jeho Otec, keď dal Izraelitom mannu. Zároveň ich však usmernil, aby hľadeli ďalej než len na vytúžený telesný pokrm a aby namiesto neho hľadeli na večný život a túžili po ňom. Vyzval ich, aby zmenili svoj život a perspektívu a menej sa sústredili na chlieb, ktorý mali pred sebou (rozmnoženie chlebov), a aby sa viac sústredili na samotného Ježiša. Ako chlieb života ich mal živiť v tomto živote a vzkriesiť ich v tom budúcom (pozri Jn 6, 54).
Ježišov život v nás
O telesnom pokrme, ktorý jeme, premýšľame ako o potrave, ktorá udržiava ľudský život, no premýšľame niekedy rovnako aj o Eucharistii? Pravdou je, že Eucharistiou do nás Ježiš vlieva svoj život. Jeho život sme prijali, keď sme boli pokrstení. Vieme však, aký náročný je niekedy náš každodenný život. Potrebujeme nadprirodzený Boží život, ktorý do nás prúdi prostredníctvom tejto sviatosti, aby sme dokázali milovať tak ako on. Potrebujeme ho, aby sme bojovali s pokušením a hriechom, starali sa o núdznych a delili sa o radostnú zvesť. Potrebujeme jeho milosť, aby sme prežili a rozvíjali sa v tomto svete.
Tento dar Ježišovho tela pod spôsobom chleba však nie je určený len na terajší čas. Má nám tiež zabezpečiť večný život. To nám aj sľubuje: ak budeme jesť tento chlieb, budeme žiť naveky. Ako by sme nemohli žiť večne, ak cez nás prúdi Ježišov život? To jeho život v nás pretrvá – a my s ním, pretože sme sa s ním zjednotili.
Je to veľký dar Ježiša, Chleba života. Eucharistia nie je niečo, čo by sme mohli považovať za samozrejmosť alebo si myslieť, že sa bez nej zaobídeme. Ježiš nás žiada, aby sme verili, že on je ten, ktorého predpovedal Starý zákon, ten, ktorý nás vyslobodzuje z otroctva hriechu, tak ako vyslobodil Izraelitov z egyptského otroctva. On nás posilňuje na našej ceste do zasľúbenej zeme tak, ako Izraelitov posilňovala manna na púšti. On nás objíme v deň, keď dosiahneme nebeskú zasľúbenú zem a my ho spoznáme, pretože budeme mať v sebe jeho život. To je budúcnosť, ktorú prisľúbil nám, ktorí veríme!
Modli sa a uvažuj
Tento týždeň si nájdi čas a spíš si príbeh svojho vzťahu s Bohom. Nemusí byť podrobný (môžeš ho napísať v bodoch), ale skús v ňom odpovedať na nasledujúce otázky:
Ako sa doteraz rozvíjal môj vzťah s Bohom? Ako sa o mňa staral? A ako som na to reagoval ja? Miloval som ho a slúžil som mu?
Aký je môj vzťah s Bohom teraz? Ako vo mne pôsobí? Ako prežívam, keď ho prijímam v Eucharistii?
Ako by som chcel, aby môj vzťah s Bohom v budúcnosti rástol? V ktorej oblasti ešte potrebujem jeho milosť? Ako by som v sebe mohol zakúsiť ešte viac jeho života?
Keď najbližšie pristúpiš k Pánovi, aby si ho prijal vo svätom prijímaní, prines mu odpovede na tieto otázky. Keď sa s ním budeš zhovárať o vašom vzťahu, poďakuj mu za všetko, čo doteraz v tvojom živote urobil, a popros ho o všetko, čo budeš potrebovať v budúcnosti. Pamätaj: toto je chvíľa, keď si s ním – na tejto strane večnosti –najintímnejšie spojený.