Zostaňme v Božej láske

Tajomstvo prinášania hojného ovocia
Joe Difato

Každé Pôstne obdobie berie môj sused svoje malé deti na farmu, kde prebieha samozber jahôd. Nemá to byť pritom žiadne duchovné cvičenie. Jednoducho majú radi zbieranie čerstvých jahôd a tam, kde žijeme, sa sezóna zberu jahôd prekrýva s časom Pôstu. Deti chodia od jednej rastlinky k druhej, zbierajú jahody a kladú si ich do košíka. Potom idú domov a celé dni si na tých jahodách pochutnávajú.

Ježiš nás povolal, aby sme „prinášali ovocie, ktoré zostane“ (Jn 15, 16). V istom zmysle táto rodina prináša trvalé ovocie tým, že si uchováva tento zvyk zberu jahôd. Deti môjho suseda si budú tento zvyk pamätať dlhé roky po tom, čo dospejú. Spolu so všetkým ostatným, čo ich rodičia učia, im táto rodinná tradícia pomôže pochopiť, ako vyzerá jednota a láska, a budú na to pamätať, keď vyrastú, oženia sa a budú mať vlastné deti.

No nie každý chodieva počas Pôstneho obdobia zbierať jahody. No všetci môžeme chvíľku uvažovať a rozjímať o tom, že Boh nás počas tohto obdobia milosti žiada prinášať ovocie.

 

Zostaň vo mne

Keď Ježiš povedal: „Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia“ (Jn 15, 5). Po prvé, hovorí, že ak zostaneme v ňom, prinesieme vo svojom živote veľa ovocia. Po druhé, hovorí, že keď bude prinášať ovocie v našom živote on, my budeme zasa prinášať ovocie do života našich blížnych.

Ježiš použil slovo „zostať“ desaťkrát v prvých desiatich veršoch pätnástej kapitoly Jánovho evanjelia, aby tak zdôraznil, aké je pre nás dôležité, aby sme zostali v ňom. Chce, aby sme vedeli, že je životne dôležité zostať blízko pri ňom a nachádzať v ňom pokoj. Na vykreslenie tejto pravdy použil obraz viniča a ratolestí. Ježiš ako pravý Vinič dodáva nám „ratolestiam“ nekonečný prúd živej vody. Dodáva nám všetku výživu, ktorú potrebujeme, najmä prostredníctvom Eucharistie. Zúrodňuje nás svojou milosťou. Ak je niektorá ratolesť poškodená hriechom a potrebuje rez a ošetrenie, on sa o ňu so svojím bezhraničným milosrdenstvom postará.

Zostávať v Kristovi, tak ako zostáva ratolesť na viniči, je úloha, ktorú máme pred sebou po celý rok, no akoby zvlášť počas obdobia Pôstu. Tak ako strávil Ježiš v modlitbe a pôste štyridsať dní na púšti, tak pozýva aj nás, aby sme sa týchto štyridsať dní snažili zostávať pri ňom mimoriadne blízko. Možno nebudeme pokúšaní tak ako on, no pokušeniu sa nevyhneme. Keď sa budeme postiť, nebudeme možno cítiť rovnaký hlad ako Ježiš, no predsa budeme hladní. No bez ohľadu na to, čo budeme prežívať, budeme odmenení. Toho, čo dostaneme, bude oveľa viac ako toho, čoho sa vzdáme.

Počas týchto štyridsiatich dní nám bude pomáhať zostať v Ježišovi aj Duch Svätý, ktorý v nás žije a prebýva. Ak si napríklad po istom čase strávenom v modlitbe uvedomíme, že naša láska k Ježišovi rastie, tak to robí Duch Svätý. Ak začneme po svätom prijímaní pri svätej omši cítiť väčší pokoj a ochotu robiť radosť Pánovi, tak to je dielo Ducha. Ak sa nám srdce naplní radosťou pri kontemplácii Ježišových slov alebo pri čítaní o zázrakoch v Písme, tak to koná Duch. A ak pocítime, že nás napĺňa Božie milosrdenstvo a sme viac odhodlaní preukazovať milosrdenstvo ľuďom okolo nás, tak aj to je dielo Ducha. Všetky tieto skúsenosti sú výsledkom pôsobenia Ducha, ktorý nám pomáha prinášať Kristovi ovocie.

Pamätajme tiež na to, že Duch Svätý sa nám neustále snaží pomôcť zostať v Kristovi. A z tohto všetkého v nás utvára hlbokú túžbu slúžiť a budovať jeho Cirkev.

 

Ovocie Ducha

Vždy, keď sa pevne rozhodneme zostať v Ježišovi, on nám na to odpovedá tým, že nás napĺňa svojou milosťou. Najviditeľnejším znamením toho, že v nás pôsobí jeho milosť, je to, ako sa táto milosť prejavuje na našom zmýšľaní a konaní. Apoštol Pavol to nazýval „premenenie“ (pozri Rim 12, 2). V podstate je to tak, že čím viac zostávame v Ježišovi, tým viac sa meníme na jeho obraz.

Pavol o tomto premenení hovorieval často. V jednom zo svojich listov opísal toto premenenie pomocou výrazu „ovocie Ducha“. Je ním: „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22 – 23). Všetky tieto plody opisujú vnútornú dispozíciu, ktorú v nás Boh chce utvoriť. Keď Duch Svätý postupne premieňa našu osobnosť, všetky tieto plody sa stávajú našou súčasťou. Vždy, keď si všimneme, že konáme láskavo alebo so súcitom, môžeme si byť istí tým, že ukazujeme ovocie Ducha vo svojom vnútri.

Stručne povedané, ovocie Ducha je vnútorná milosť od Boha, ktorá postupne pretvára to, ako myslíme a konáme vo vzťahu k ľuďom. Medzi láskou, láskavosťou a zdržanlivosťou, ktoré preukazujeme navonok, a pôsobením Ducha v našom vnútri je nesporne silný vzťah.

Napriek tomu, že mám mnoho nedokonalostí, viem, že aj ja vo svojom živote prinášam ovocie Ducha. Nie som dokonalý, no vidím, že som každý rok pokojnejší a radostnejší. Vidím, že som láskavejší a vľúdnejší k druhým. Taktiež sa dokážem čoraz viac ovládať, som miernejší a zdržanlivejší. Vďaka pôsobeniu Ducha v mojom živote prinášam Ježišovi ovocie vo vzťahoch so svojimi blížnymi. Nie je to len moje dielo; to Duch Svätý mi pomáha pripodobňovať sa Ježišovi.

 

Ovocie svätosti

Počas tohto Pôstneho obdobia si teda položme otázku: „Ako môžem byť pokojnejší, láskavejší, radostnejší?“ Môžeme sa tiež sami seba opýtať: „Aký ,akčný krok‘ by som mal urobiť, aby som prinášal viac ovocia, ktoré zostane – v mojom živote, v mojej rodine, v práci či v dedine/meste – počas týchto štyridsiatich dní?“

Taktiež si potom položme otázku: „Ktorý hriešny návyk alebo sklon by som mal počas tohto Pôstu ,orezať‘?“ Ježiš sľúbil, že oreže každú plodnú oblasť nášho života, aby sa tak stala ešte plodnejšou (Jn 15, 2). Týmto orezávaním s nami spolupracuje pri premáhaní hriechu a pokušenia. Orezáva nás rôzne. Robí to skrze sviatosť zmierenia. Pomáha nám rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé v tom, ako zmýšľame a konáme. A na naše očisťovanie používa aj náročné situácie.

Spýtajme sa teda sami seba: „Nechávam sa premôcť svojou zatrpknutosťou? Poddávam sa posudzovaniu? Gniavia ma občas pocity menejcennosti a negatívne myšlienky o sebe?“ Vyber si jeden takýto sklon a popracuj na ňom; potom na Veľkú noc prehodnoť, ako sa ti to darilo.

Ježiš sa teší vždy, keď sa snažíme prinášať viac ovocia a prosíme ho, aby nás orezával a očisťoval. Dokonca nám túto svoju radosť dáva okúsiť v srdci. A ona dosvedčuje, že sme na správnej ceste.

 

Svetlo pre svet

Ježiš nás žiada, aby sme počas tohto Pôstneho obdobia prinášali ovocie, ktoré zostane. Urobme teda všetko, čo môžeme, pre to, aby sme v ňom zostali celých štyridsať dní. Chodievajme na svätú omšu tak často, ako sa nám bude dať. Vyhraďme si každý deň čas na modlitbu a čítanie Písma. Zo všetkých síl sa usilujme vzoprieť pokušeniu.

Ježiš povedal: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5, 16). Skúsme byť takým svetlom pre všetkých okolo nás. Vyviňme zvláštne úsilie na podporu členov svojej rodiny – možno aj nejakými nečakanými skutkami lásky alebo tým, že si na nich aspoň vyhradíme istý čas a popýtame sa ich, aký mali deň. Urobme, čo môžeme, pre to, aby sme boli veľkodušnejší k chudobným, starým a núdznym. A skúsme so svojimi priateľmi a blížnymi zaobchádzať s rovnakou láskavosťou, akú nám preukazuje Ježiš.

Nech vás i vašich drahých Boh počas tohto Pôstneho obdobia požehná. Nech nás všetkých naplní Boží Duch, aby sme tak prinášali jeho ovocie – ovocie svätosti a lásky k Ježišovi.