Ustanovil som ťa

Ako čo najlepšie využiť prozreteľnostné stretnutia
Joe Difato

Ježiš pri Poslednej večeri svojim učeníkom povedal: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil[*] som vás, aby ste išli a prinášali ovocie“ (Jn 15, 16). Nepovedal im len to, že si ich vyvolil, aby prinášali ovocie, ale aj to, že každý z nich zakúsi sériu božských „ustanovení“ či „stretnutí“. Hovoril im, že každý z nich sa stretne s ľuďmi, s ktorými sa podelí o radostnú zvesť.

Ježiš počas tohto Pôstu hovorí to isté aj nám. My všetci prežívame prozreteľnostné „stretnutia“ a on chce, aby sme ich čo možno najlepšie využili.

 

Najdôležitejší príspevok

Písmo je plné vzrušujúcich príbehov o božských stretnutiach, ktoré učeníci zažili, keď sa vydali šíriť radostnú zvesť, evanjelium.

Poznáme stretnutie apoštola Petra s vojakom Kornéliom (Sk 10, 34 – 49). Pod vedením Ducha priviedol Peter Kornélia a celú jeho rodinu ku Kristovi. V dôsledku tohto stretnutia boli pokrstení prví pohania a Cirkev sa otvorila Grékom, Rimanom a ľuďom každej rasy a kultúry.

Nečakané stretnutie zažil aj apoštol Pavol vo Filipách. Duch Svätý zmenil jeho plány: namiesto toho, aby išiel na východ do Bitýnie, vyslal ho na západ do Filíp. Keďže Pavol a jeho spoločníci boli otvorení Duchu, stretli tam Lýdiu, vplyvnú obchodníčku, a ju i jej dom priviedli k Pánovi.

No jedno nečakané stretnutie akoby nestačilo. Boh mal totiž pre Pavla pripravené mnohé ďalšie. Krátko po stretnutí s Lýdiou ho spolu so Sílasom uväznili za vyvolávanie vzbury v meste. Túto príležitosť využili na evanjelizovanie svojich spoluväzňov. Ba napokon priviedli ku Kristovi aj dozorcu väznice s celou jeho rodinou (pozri Sk 16, 1 – 40).

Tieto a mnohé ďalšie podobné príbehy sú však len čosi ako „najdôležitejší príspevok“ z večerných správ. Tieto príbehy totiž zachytávajú tie najstrhujúcejšie a najpamätnejšie príbehy z evanjelizačných snáh apoštolov. Písmo nerozpráva o miliónoch príbehov všedných stretnutí, ktoré sa určite udiali pomedzi tieto hlavné. No aj keď tieto malé príbehy „nestoja“ za to, aby sa objavili v správach, predsa sú veľmi dôležité.

Písmo napríklad nehovorí o tom, ako Lýdia v rámci svojich rozhovorov zvestovala Božiu lásku svojim zamestnancom alebo zákazníčkam. Nehovorí o tom, ako Kornélius evanjelizoval vojakov pod svojím velením. Nehovorí nám o tom, ako sa zmenila rodina dozorcu po obrátení, alebo či vďaka svojmu krstu zaobchádzal neskôr s väzňami inak. Hoci nevieme, čo títo ľudia robili po svojom obrátení, pokojne môžeme predpokladať, že aj oni sami mali potom svoje vlastné „prozreteľnostné stretnutie“.

Možno ani náš život sa nedostane do „hlavného príspevku“ o Cirkvi v 21. storočí. Možno nebudeme mať na svet taký ohromný vplyv, aký naň mali Peter a Pavol. No Boh vidí, ako sa snažíme naplniť všetky svoje prozreteľnostné stretnutia a váži si to.

 

Prístup z podnikateľského sveta

Keď som pracoval vo firemnom svete, všimol som si, ako strategicky premýšľali niektorí moji kolegovia. Nikdy si pred stretnutiami s dôležitými klientmi nepovedali, že budú „nejako improvizovať“. Namiesto toho si pred takýmito stretnutiami kládli otázky ako: „Aký je môj cieľ? Čo tu a teraz chcem dosiahnuť? Čo by som mal robiť, aby som to dosiahol?“ Po stretnutí zasa venovali nejaký čas vyhodnocovaniu toho, ako to išlo. Čo fungovalo a čo mohlo ísť lepšie? Urobil som krok smerom k cieľu, ktorý som si stanovil?“ Stretnutia plánovali a vyhodnocovali neustále, aby tak postupne dosahovali lepšie výsledky.

Hoci to môže znieť príliš analyticky, tento podnikateľský prístup môže pomôcť aj nám pri Božích stretnutiach. Ak vieme, že budeme v najbližšom čase s niekým, komu by sme chceli povedať niečo o viere, môžeme o tom vopred popremýšľať – a prosiť Ducha Svätého, aby nám pomohol pochopiť, čo máme povedať. A po stretnutí s daným človekom sa môžeme zase na chvíľku zahĺbiť do svojho vnútra a prehodnotiť priebeh stretnutia. Čím viac budeme takto plánovať a vyhodnocovať, tým častejšie budeme schopní pri našich ďalších stretnutiach povedať v správnom čase správne slová.

Plánovanie a vyhodnocovanie nám môže pomôcť aj pri nečakaných stretnutiach, ktoré nám Boh zosiela počas dňa. Samozrejme, na to, čo nečakáme, sa veľmi nedá pripraviť. No každý deň môžeme nejaký čas premýšľať o tom, čo by sme mohli urobiť, keď sa naskytne príležitosť podeliť sa o vieru či Božiu lásku a súcit s druhým človekom. Po takomto nečakanom stretnutí môžeme zase zhodnotiť, ako to prebehlo. Rozdiel uvidíme dokonca aj vtedy, keď každý deň strávime niekoľko minút v modlitbe prosiac Ježiša, aby požehnal všetky stretnutia, ktoré má pre nás pripravené.

Písmo hovorí, že Ježiš bol pripravený na nečakané a neplánované stretnutia. Bol pripravený, keď začul volať Bartimeja (pozri Mk 10, 46 – 52). Bol pripravený, keď stretol Samaritánku (pozri Jn 4, 4 – 42). Bol pripravený, keď stretol mýtnika Zacheja (pozri Lk 19, 1 – 10). My možno nikdy nebudeme až takí pripravení ako bol on, no môžeme dôverovať, že ak poprosíme, Duch Svätý nám pomôže nájsť správne slová aj pri našich neplánovaných stretnutiach.

 

Projekt Oxygen

V roku 2008 Google spustil projekt Oxygen (slov. „kyslík“), v rámci ktorého vedenie spoločnosti zisťovalo, ako si počínajú manažéri spoločnosti. Tomuto projektu dali takýto názov preto, lebo boli presvedčení, že ľudia sú životnou miazgou či zdrojom života akejkoľvek organizácie. V rámci tohto projektu vymenovali desať návykov, ktoré by si mali osvojiť dobrí manažéri. Niekoho možno prekvapí, že väčšina týchto návykov a činností sa týkala vzťahov, jednoty a tímovej práce. Zistilo sa totiž, že najlepšie fungujúce oddelenia spoločnosti sú tie, ktoré sa vo svojom pracovnom prostredí sústredia na plodné, pozitívne vzťahy.

Ty a ja sme životnou miazgou Cirkvi. Každý z nás sa dokáže predchnúť dychom životodarného Ducha Svätého – ktorý je kyslíkom Cirkvi – a deliť sa oň pri božských stretnutiach, ktoré nám Boh posiela do cesty. Čím väčšmi sa sústredíme na to, aby sme milovali ľudí okolo seba tak, ako ich miluje on sám, tým väčšmi budeme na ľudí dýchať kyslík Ducha. Čím väčšmi sa budeme usilovať o jednotu, odpustenie a pokoj medzi nami, tým efektívnejší budeme v zdieľaní Kristovej prítomnosti.

Predstav si, aké by to bolo, keby sme počas tohto Pôstneho obdobia vyskúšali spustiť svoj vlastný projekt Oxygen. Čo keby si každý z nás vyhradil každý deň počas tohto Pôstneho obdobia pár minút na prípravu na jedno takéto „stretnutie“? Pri tejto príprave si môžeme klásť takéto otázky:

 

• Ako by som mohol byť väčšmi takým manželom/manželkou či rodičom, akým ma chce mať Ježiš?
• Ako by som sa mohol stať pre svojich kolegov väčšou oporou a lepším poslucháčom?
• Ako by som mohol podať pomocnú ruku svojmu blížnemu, susedovi či farníkovi?
• Ako by som mohol preukázať viac súcitu niekomu, kto je núdzny, chudobný alebo prežíva nejaký boj?

 

A čo keby si každý z nás aspoň po jednom takomto stretnutí položil nasledovné otázky:

 

• Urobil som aspoň malý pokrok v preukazovaní Ježišovej lásky?
• Viac som počúval a menej rozprával?
• Mohol som byť ešte starostlivejší a láskavejší?
• Ako sa môžem poučiť z tohto stretnutia tak, aby to bolo nabudúce lepšie?

 

Stávať sa „malým“ pred Pánom

Pôst je časom skúmania svojho života a konania pokánia za to, že sme hriechu dovolili oddeliť nás od Boha a od našich blížnych. Je to tiež čas oslavy toho, že Ježiš nás svojím krížom opätovne spojil s Bohom a s našimi blížnymi. Myslime pritom častejšie na slová, ktoré povedal pápež František vlani na Popolcovú stredu:

 

„Dnes skláňame hlavu, aby sme prijali popol. Na konci Pôstneho obdobia sa skloníme ešte viac, aby sme umyli nohy bratom. Pôstny čas je pokorným zostúpením do nás a k iným. Je o pochopení toho, že spása nie je výstupom k sláve, ale sklonením sa v láske. Je o stávaní sa maličkými“ (Homília, 16. februára 2021).

 

Celé toto Pôstne obdobie môže byť milostiplnou sériou prozreteľnostných stretnutí, v ktorých sa budeme „stávať maličkými“ pred Bohom i pred našimi blížnymi. Môže byť obdobím stretnutí s Bohom, pri ktorých budeme s ním tráviť čas v modlitbe a hlbšie zakúšať jeho milosrdenstvo a lásku. A môže to byť aj obdobím takých nečakaných stretnutí, pri ktorých nájdeme príležitosť „navzájom si slúžiť v láske“ (porov. Gal 5, 13).

Kiež dokážeme dobre využiť stretnutia, ktoré nám Boh dáva. Či už sa udejú v našich rodinách, medzi priateľmi alebo uprostred chudobných, urobme všetko pre to, aby sme týchto ľudí milovali a preukázali im lásku. Kiež sú tieto naše stretnutia povznášajúce, povzbudzujúce a inšpiratívne. Kiež dokážeme čo najviac odpúšťať a preukazovať milosrdenstvo. Stručne povedané, kiež sme obrazom Ježiša pre každého jedného človeka, s ktorým sa stretneme.

Nech Duch Svätý, ktorý je Božím dychom, do nás naďalej vdychuje Boží život, aby sme sa tak mohli zapojiť do cirkevného „projektu Oxygen“.

[*] Pozn. redakcie: V slovenčine sa na slová „ustanovil“ a „stretnutia“ síce výrazne líšia, no v iných jazykoch, napríklad v angličtine (appointed/appointments) pochádzajú tieto slová z rovnakého koreňa a sú si veľmi podobné.