Svätý Marek, revolucionár

Čo je na tomto mužovi výnimočné?

Leo Zanchettin

Vždy ma fascinovali revolucionári. No nie tí, ktorí začali rôzne vojny, ale tí, ktorí vyšliapali úplne nové chodníčky a tým zmenili svet. Vždy som napríklad žasol nad tým, ako Walt Disney nanovo objavil umenie animovaného filmu. Alebo ako v Amerike otcovia zakladatelia v roku 1789 vytvorili úplne nový systém vládnutia. Alebo ako Steve Jobs zmenil svet svojimi počítačmi, smartfónmi a tabletmi.

 

Revolučný rozprávač

No zo všetkých týchto revolucionárov, ktorých obdivujem, sa ani zďaleka nikto nevyrovná svätému Markovi, autorovi prvého evanjelia. Marek pod vedením a z vnuknutia Ducha Svätého vytvoril celkom nový spôsob rozprávania o Ježišovi a spáse, ktorú pre nás vydobyl. A tento nový spôsob zmenil beh dejín.

Pred príchodom Marka mala Cirkev viacero roztrúsených príbehov o Ježišovi – v ústnej aj písanej forme –, ktoré odovzdávali veriacim apoštoli a iní prví kresťania. No práve Marek ako prvý vzal tieto príbehy a spojil ich do jedného veľkého príbehu, ktorý sa začal Ježišovým krstom a skončil jeho zmŕtvychvstaním.

A aký úžasný je to príbeh! Markovo evanjelium je najkratšie, no je nabité farbistými detailmi. Marek sa zmieňuje o tom, že priatelia ochrnutého muža rozobrali strechu na dome, v ktorom bol Ježiš, aby ho dostali dnu (2, 1 – 4). A Marek rozpráva aj o tom, že posadnutý v Geraze bol taký silný, že dokázal roztrhať aj reťaze, ktorými sa ho ľudia snažili spútať (5, 4 – 5). Taktiež práve od neho pochádza ten nezabudnuteľný obraz stáda svíň rútiaceho sa do mora (5, 13)!

Marek okrem toho predstavuje jednotlivé postavy tak živo, až máme pocit, že vystupujú zo stránok a ožívajú. Napríklad podotýka, že žena trpiaca krvotokom sa „chvela“ od strachu, keď jej Ježiš povedal, že bola zázračne uzdravená (5, 33). Keď si všíma Ježišov rozhovor s posadnutým v Geraze, hovorí, že démoni, ktorí ho sužovali, sa nazvali menom „Légia“ – pretože boli v tomto nešťastnom mužovi prítomní vo veľkom počte (5, 7 – 9). A keď opisuje otca posadnutého chlapca, ukazuje, ako veľmi bol zo stavu svojho syna zarmútený (9, 14 – 25).

Marek pritom vedel budovať aj dramatické napätie. Spomeň si, ako popísal narastajúci konflikt medzi Ježišom a vedúcimi židovskými predstaviteľmi, pôsobiacimi najmä v Jeruzaleme (Mk 11, 27 — 12, 37). Alebo na to, ako zachytil nadšenie a radosť ľudí, ktorých Ježiš uzdravil (5, 18 – 20. 42; 6, 53 – 56). Alebo na to, že Ježiša predstavil ako súcitného Mesiáša, ktorý má absolútnu moc a autoritu a ktorého láska nikdy nesklame (6, 34 – 43; 10, 23 – 31).

 

Revolučný učeník

Samozrejme, všetci dobre vedeli, že Markove príbehy nie sú len výtvorom jeho vlastnej predstavivosti. Ako sme povedali, tieto príbehy už medzi kresťanmi nejaký čas kolovali – a spolu s nimi aj niektoré ďalšie, ktoré sa Marek rozhodol nezahrnúť do svojho evanjelia. No tým, že si Marek vybral konkrétne príbehy a vyrozprával ich určitým spôsobom, predstavil revolučné posolstvo o cene a požiadavkách učeníctva.

Na to, aby sa zameral na učeníctvo, mal Marek zvláštny dôvod: evanjelium písal v kritickom čase pre cirkev v Ríme. Asi okolo roku 64 začal kruto prenasledovať tamojšiu cirkev cisár Nero. Aby odvrátil pozornosť od svojej neschopnosti, hodil vinu na kresťanov žijúcich v tomto meste. Obvinil ich z „nenávisti voči ľudskému pokoleniu“ a zorganizoval sériu verejných popráv veriacich (Tacitus, Anály, 15, 44).

Úmrtia všetkých týchto mučeníkov kresťanmi veľmi otriasli. Možno si v tej chvíli mnohí pomysleli, že by bolo lepšie opustiť Ježiša a jeho náuku. Možno si povedali, že na to, aby zachránili seba a svoje rodiny, musia sa zriecť Pána.

Keď Marek pochopil, že veriaci takto váhajú vo svojej oddanosti Kristovi, začal ich povzbudzovať, aby vydržali. Povedal im o Ježišovom varovaní, že jeho nasledovníci budú vydaní „súdom“ a budú kvôli nemu „predvedení pred vladárov a kráľov“, no Duch Svätý im pomôže (13, 9. 11). Ukázal im, ako Ježiš aj naďalej stál pri svojich učeníkoch, keď ich viera zakolísala (10, 23 – 31). No azda najviac sa všetkým vryli do pamäti Ježišove kľúčové slová: „Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho“ (Mk 8, 35).

 

Revolučné evanjelium

Neviem presne, prečo ma tak veľmi priťahuje Markova výzva na radikálne učeníctvo. Nenamýšľam si o sebe, že som v nejakej oblasti hrdinom. Som príliš sebecký. Som príliš pripútaný k tomuto svetu. Mám prisilný sklon bagatelizovať povolanie k učeníctvu. No Markovo vyobrazenie Ježišovho vzťahu s Otcom – teda učeníctvo samotného Ježiša – ma napĺňa úžasom. Ježiš bol tak dokonale zameraný na jedinú vec. Nachádzal takú veľkú radosť a naplnenie v službe svojmu Otcovi. A to i mňa pobáda neprestávať sa snažiť. Viem, že aj mne chce dať zakúsiť rovnakú radosť a naplnenie.

Takýto je teda svätý Marek: majstrovský rozprávač, revolučný priekopník a neochvejný učeník. A toto je evanjelium, ktoré nesie jeho meno. Je to príbeh, ktorý všetko zmenil.