Zmeniť srdce, zachrániť život

 Nová služba ponúka uzdravenie ako cestu k zastaveniu potratov

Karolínino srdce pri pohľade na tehotenský test začalo prudko biť. Hneď si predstavila, aká sklamaná bude jej mama – ktorá pracuje v troch zamestnaniach, aby uživila svoju šesťčlennú rodinu –, keď sa dozvie, že jej dcéra čaká dieťa. Mama ju pred tým vždy varovala: „Neurob rovnaké chyby ako ja. Nedopusť, aby si otehotnela v devätnástich a potom sa vydala za niekoho, s kým sa neskôr rozvedieš.“

Môj účet je už v maximálnom mínuse, pomyslela si Karolína. Ako sa postarám o dieťa, keď sa neviem postarať ani sama o seba?… Otec dieťaťa nemá prácu… A ja som sa chystala ísť na vysokú školu.

 

„Nemôžem byť mamou“

Karolína si nedokázala predstaviť, ako to povie svojej mame; a nevedela si predstaviť ani to, ako to povie svojim priateľom. Poznala pár ľudí, ktorí sa po potrate snažili ďalej žiť svoj život, no nikdy o tom nehovorili. A tak sa odviezla do zariadenia organizácie Planned Parenthood (sieť súkromných zdravotníckych zariadení, zameriavajúca sa najmä na vykonávanie potratov, pozn. red.) – s nádejou, že tam stretne niekoho, kto pochopí jej obavy. Žene sediacej na recepcii povedala: „Nemôžem byť mamou“ a ona jej dala brožúrku o potrate. Nikto sa jej neopýtal: „Ako sa máš?“ alebo „Čo by si potrebovala?“ Karolína odtiaľ rýchlo odišla.

Potom zašla do tehotenského poradenského centra. Miestna dobrovoľníčka jej hovorila o možnosti dať dieťa na adopciu alebo navštevovať kurzy o rodičovstve, po ktorých by sa mohla rozhodnúť, či si dieťa predsa len nenechá. No keď sa jej Karolína snažila vysvetliť, aké je pre ňu dôležité to, aby začala študovať na vysokej škole, zdalo sa, že ju nechápe. Napokon dospela k záveru, že nemá inú možnosť, ako ísť na potrat.

O pár rokov neskôr Karolína opäť otehotnela; tentoraz s mužom, ktorý sa mal stať jej manželom. V myšlienkach sa často vracala k svojmu prvému tehotenstvu, o ktorom nikdy nerozprávala. Stále to veľmi bolelo.

 

Častá skúsenosť

Karolínina skúsenosť nie je nezvyčajná. Dnes, niekoľko desaťročí po legalizácii potratov, sa už potrat považuje takmer za čosi normálne a bežné. Ženy, zmanipulované a tlačené svojimi priateľmi a rodinami, ktoré sa boja o ich budúcnosť, presvedčia samy seba, že je to zodpovedná voľba. A pretože sa o traume, hanbe a zármutku, ktorý nasleduje po potrate, otvorene nehovorí, potláčajú svoje pocity a často emocionálne otupievajú. Niekedy sa uchýlia k užívaniu návykových látok a iným deštruktívnym formám správania, ktorými sa s tým snažia vyrovnať.

Podobne ako pri vnútorných zraneniach spôsobených zneužívaním alebo inými formami zložitých tráum, aj po potrate zostávajú v človeku emocionálne a duševné jazvy. Deväť z desiatich osôb, ktoré prežívajú po potrate zármutok, pritom nevie, na koho sa má obrátiť s prosbou o pomoc.

No začína sa to pohýnať k lepšiemu. Rôzne tehotenské centrá sa pripájajú k „sieti uzdravenia“, ktorá im poskytuje potrebné školenia a materiály. Vďaka nim tieto centrá môžu do ponuky služieb zahrnúť aj „popotratovú terapiu“.

Organizácia, ktorá v Spojených štátoch amerických stojí za touto „sieťou uzdravenia“, sa volá Support After Abortion (angl. skr. SAA, slov. Podpora po potrate). Pôvodne chcela byť len sprostredkovateľom medzi klientmi, ktorí potrebovali uzdravenie a materiály ohľadom tehotenstva, a centrami, ktoré tieto veci poskytovali. Zakladatelia tejto organizácie však čoskoro zistili, že množstvo ľudí, ktoré zúfalo potrebuje pomoc, ďaleko prevyšuje kapacity jednotlivých centier. Začali teda ponúkať svoje vlastné terapeutické služby: nonstop linku pomoci a malé podporné skupinky.

 

Kultúra súcitu

Katolícke diecézy v štyroch štátoch pozvali organizáciu SAA, aby ponúkla terapeutické služby aj ich tehotenským centrám a napomohla osvetu ohľadom potreby popotratového uzdravenia. „Dáta jasne poukazujú na to, aké emocionálne, psychické a duchovné cunami spustošenia zanecháva potrat,“ hovorí páter Shawn Monahan, OMV, z Venicskej diecézy na Floride. „Ak máme zastaviť vlnu potratov, je nevyhnutne dôležité uzdraviť tých, ktorých táto vlna už zasiahla. Na kultúru smrti musíme reagovať kultúrou súcitu.“

Páter Shawn hovorí, že sieť uzdravenia organizácie SAA, ktorá zvyšuje kapacity na popotratové uzdravenie, je ako „nové víno“, ktoré rozťahuje mechy. Vytvára jednak viac priestoru na prijatie ľudí v núdzi, no i viac priestoru pre tých, ktorí chcú prispieť k uzdraveniu iných.

Túto cestu mal Boh pripravenú aj pre Karolínu. No najskôr musela prejsť hlbokým procesom uzdravenia ona sama. Srdcervúci pocit viny pocítila vo chvíli, keď prvý raz porodila. „Keď mi sestrička podala môjho novorodeného synčeka,“ spomína, „odrazu som pocítila takú hanbu, že som sa naňho nemohla ani pozrieť.“ Hlboko vo svojom vnútri som si niesla ťarchu toho, čo som spravila. Ako by mi mohol Boh odpustiť? premýšľala.

Karolína vedela, že potrebuje nájsť nejakú oporu, a tak začala o pár mesiacov chodiť do kostola. No jej vzťah s Bohom sa mohol začať rozvíjať a prehlbovať až vtedy, keď sa pokúsila nájsť uzdravenie z potratu. Práve jej skúsenosť s uzdravením, snúbiaca sa s rastúcou blízkosťou k Pánovi, ju podnietila zamestnať sa v tehotenskom centre. Keď sa dopočula o poslaní SAA, pochopila, že táto organizácia môže priniesť veľmi veľa dobrého, a tak napokon začala pracovať priamo pre nich.

 

Nové hnutie uzdravenia

Organizácia SAA ponúka široké spektrum služieb pre ľudí hľadajúcich uzdravenie: online chat, individuálne poradenstvá, skupinové sedenia alebo online stretnutia.

SAA – v snahe pomôcť čím viacerým a osloviť ešte väčšie množstvo ľudí – dokonca vyvinulo programy pre ľudí, ktorí nie sú pripravení prijať duchovný prvok ich programu. Členovia pracovného tímu SAA si však uvedomujú, že keď vedú jednotlivé skupinky, Boh je s nimi bez ohľadu na to, či o ňom otvorene hovoria, alebo nie. „Vieme, že je tu,“ hovorí Karolína.

Keď nejaká žena zakúsi, ako ju druhý človek milosrdne sprevádza a venuje pozornosť jej bolesti, uvedomí si, že nie je sama. Vďaka tomu, že ju tu nezväzuje to, čo doteraz – popretie bolesti, spoločenská stigmatizácia či strach –, konečne nastupuje na cestu uzdravenia, na cestu, ktorá rapídne znižuje pravdepodobnosť, že ešte niekedy v budúcnosti pôjde na potrat. Po tom, čo SAA začalo ponúkať aj nenáboženské formy svojho terapeutického programu, očakáva, že bude môcť osloviť ešte väčší počet žien – zvlášť tých, ktoré veľmi trpia už v prvých dňoch či týždňoch po potrate.

Práve tento cieľ zredukovania počtu opakovaných potratov ženie vpred všetkých, ktorí sa podieľajú na diele SAA. Výskumy ukazujú, že najúčinnejšou prevenciou potratov je – hneď po zhliadnutí snímok ultrazvuku – práve uzdravenie z predchádzajúceho potratu. Polovicu potratov, ktoré sa každoročne vykonajú v USA, absolvujú ženy, ktoré už niekedy na potrate boli. SAA teda dúfa, že ich dôraz na uzdravenie by napokon mohol celkom zastaviť dopyt po potratoch.

Tento cieľ je ambiciózny a treba naň veľa spolupracovníkov. Popotratová terapia sa rýchlo stáva akýmsi „novým hnutím“, ktorý by mohol poriadne zamiešať karty v zápase za život.