Priprav cestu Pánovi!

 Milosťou modlitby zmeň svoj život

Na Druhú adventnú nedeľu si prečítaj Lk 3, 1 – 6.

Predstav si, že by si ty sám bol jedným z tých pastierov, ktorým sa dostalo milosti počuť anjelovo zvestovanie Pánovho narodenia: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 11). Možno by si sa pri pohľade na anjela vydesil, no po vypočutí takých nádherných slov by si sa nemohol neradovať: konečne sa narodil dlho očakávaný Mesiáš! Tvoja spása je blízko!

No čo by si napokon videl, keby si prišiel k jasličkám? Dieťa narodené v chudobe, obklopené svojimi rodičmi, ďalšími pastiermi a niekoľkými domácimi zvieratami. Nehovoriac o tom, že sa to udialo počas rímskeho sčítania ľudu, čo bola tvrdá pripomienka toho, že ešte stále žijete v okupovanej a utláčanej krajine. Na druhý deň by si sa zobudil a zistil by si, že aj keď ti ostala spomienka na dieťa, ktoré si videl, zostal si chudobným pastierom. Pamätal by si si aj spev anjelov, no možno by si premýšľal nad tým, či tvoj život bude ďalej pokračovať tak, akoby sa nič nestalo.

 

Oni sa pripravili na Ježiša

Aj takto možno hľadieť na zázrak, ktorý sa stal na prvé Vianoce – a takto sa pravdepodobne cítili mnohí, ktorí prešli okolo dieťaťa Ježiša. No boli aj takí, ktorí uvideli čosi iné. A to, čo videli, ich pohlo k tomu, aby vo svojom živote „pripravili cestu Pánovi“ (porov. Lk 3, 4).

Panna Mária na pozvanie priniesť na svet Božieho Syna anjelovi odpovedala svojím áno. No jej každodenný život bol krátko po zvestovaní rovnaký ako pred ním. Robila práce v domácnosti, modlila sa a rozjímala nad Písmom a pomáhala svojim starnúcim rodičom. No popri tom všetkom pripravovala cestu Pánovi Ježišovi. Cítila, že v nej rastie nový život a verila pritom slovám anjela, že jej syn „sa bude volať Synom Najvyššieho“ (Lk 1, 32).

Keď mudrci uvideli hviezdu, vydali sa na dlhé a nezáživné putovanie. Navonok sa nič nezmenilo, no oni šli ďalej, dôverujúc, že napokon nájdu kráľa Židov (pozri Mt 2, 1 – 12).

Keď Simeon a Anna uvideli Ježiša v chráme, naplnila ich radosť, hoci bol napohľad obyčajným novorodencom, malým dieťaťom, akých museli vidieť v chráme stovky. Bude trvať ešte dlhé roky, kým toto dieťa začne niečo verejne robiť pre Izrael. No Simeona to, čo videl, tak presvedčilo, že Bohu povedal, že už môže zomrieť. Anna zasa nemohla prestať hovoriť o tom, čo videla. Od tej chvíle ani jeden z nich nemohol žiť tak, ako žil doteraz (Lk 2, 25 – 38).

Tieto príbehy nám ukazujú, že môžeme žiť vo viere a dôvere, že Boh koná niečo dobré, aj keď sa zdá, že naše životné okolnosti zostávajú rovnaké. Ak to urobíme, nájdeme spôsoby, akými môžeme pripravovať Pánovi cestu v akejkoľvek životnej situácii. V dôsledku toho začíname vidieť, ako v nás – v malom či veľkom – pôsobí Božia milosť.

 

Vrchy a doliny

Boh nám sľubuje, že ak mu aj my pripravíme cestu, potom sa toto Adventné obdobie môže pre nás stať časom naplnenia a zjavenia. Čo konkrétne môžeme čakať? Ján Krstiteľ, opakujúc Izaiášove slová, hovorí, že uvidíme, ako Boh zrovnáva vrchy a napĺňa údolia nášho života (pozri Lk 3, 4 – 6).

Čo sú to tie „vrchy“? Sú to všetky tie prekážky v našom živote, ktoré sa zdajú priveľké na to, aby sme ich prekonali. Všetci bojujeme so zakorenenými hriechmi, sebeckými postojmi a bolesťou minulých zranení, ktorá akosi nechce odísť.

 

„Doliny“ sú zasa tie oblasti, v ktorých cítime, že nám čosi chýba. Sú to situácie, v ktorých sa nám zdá, že naša viera je príliš slabá na to, aby nám bola oporou, alebo tie, v ktorých máme problém dôverovať v Boží plán s naším životom. Prípadne môže ísť o niečo, čo niekomu nevieme odpustiť. Alebo možno to, že nedokážeme prijať Božie odpustenie napriek tomu, že sme svoju vinu už vyznali vo svätej spovedi.

Inými slovami, tieto vrchy a doliny sú tie oblasti života, o ktorých si myslíme, že Boh nám nemôže – alebo nechce – s nimi pomôcť. No Ján Krstiteľ sľubuje, že pre Pána nie je žiaden vrch príliš vysoký a žiadna dolina príliš hlboká.

Samozrejme, Božia milosť niekedy v našom živote pôsobí postupne. A niekedy nie je ľahké spozorovať, že Boh vôbec nejako koná. No napriek tomu sa môžeme radovať zakaždým, keď vo svojom živote vidíme znamenie pôsobenia Ducha.

 

Prisľúbená milosť modlitby

Jedným z najúčinnejších spôsobov, akými sa môžeme vysporiadať s týmito vrchmi a dolinami, je modlitba. Na prehĺbenie svojho modlitbového života môžeš použiť aj meditácie z tohto časopisu. Zo všetkých síl sa snaž každý deň vyhľadať Pánovu prítomnosť. Postupne azda uvidíš znamenia toho, že Boh pôsobí aj v tvojom živote.

Možno budeš občas počas modlitby cítiť hlbší pokoj. Tento pokoj môže sprevádzať Božia blízkosť a vzrastajúca túžba byť s ním viac každý deň.

Možno tiež pocítiš, ako ťa tichý hlas Ducha pobáda pevne sa vzoprieť pokušeniu. Aj keď možno padneš, už to, že si začal odporovať, je znamením toho, že v tebe pôsobí Duch. Nevzdávaj sa!

Možno tiež dostaneš nejaké nové poznanie alebo vnuknutie ohľadom toho, ako napraviť nejaký naštrbený vzťah alebo v tebe vzrastie túžba starať sa o ľudí, ktorí trpia.

Niektoré z týchto znakov budú zábleskami Božej milosti. Niektoré môžu byť pre všetkých ostatných skryté – tak ako bolo Ježišovo narodenie. No každý z nich je jasným znamením toho, že v tvojom živote účinkuje Boh a že ty pripravuješ cestu Pánovi!

 

Priprav cestu

Len pár ľudí bolo pripravených na to, aby stretlo Pána vtedy, keď sa narodil. No tí, ktorí sa pripravili na jeho príchod, dokázali ho prijať ako Mesiáša tak ako nik iný. Počas tohto Adventného obdobia máme možnosť pridať sa k nim. Pripravme sa teda na Pánov príchod tým, že si každý deň vyhradíme istý čas na modlitbu. Dajme Ježišovi šancu zaplniť každú dolinu a vyrovnať každý vrch v našom živote!