Syn človeka má moc…

4. októbra 2021 |

Ježiš, náš Kráľ a Pán

V prvom článku sme videli, že Ježiš zvyčajne nevyrukoval hneď s pravdou von a otvorene nerozhlasoval, že je Mesiáš. No hoci titul „Mesiáš“ používal s veľkou diskrétnosťou, iný starozákonný titul používal pomerne často: „Syn človeka“. Čo vlastne tento titul znamená?

Termín „syn človeka“ je náročné jasne definovať, no pravdepodobne práve preto ho Ježiš používal. Ako sme už videli, Ježiš nechcel, aby jeho poslucháči nadobudli nesprávny dojem o tom, kto je alebo čo prišiel vykonať. Taktiež nechcel, aby si mysleli, že jeho identitu a jeho poslanie dokáže vysvetliť len jeden jediný titul – „Mesiáš“.

V Starom zákone termín „syn človeka“ často znamenal jednoducho „človek, ľudská bytosť“. Žalmista sa tak napríklad modlí: „Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?“ (8, 5). Aj prorok Ezechiel je často označovaný za syna človeka (pozri Ez 2, 1. 3. 6. 8).

Nebeský sudca a vládca

Na druhej strane Kniha proroka Daniela používa titul „Syn človeka“ v úplne odlišnom zmysle. A Židia v Ježišovej dobe, ktorí očakávali, že Boh zachráni Izrael, tento úryvok dobre poznali:

„V nebeských oblakoch prichádzal ktosi ako Syn človeka a došiel až k Starcovi. Priviedli ho pred neho, dostal moc a slávu i kráľovstvo a budú mu slúžiť všetky národy, kmene a jazyky. Jeho vláda je večná, nikdy nezanikne a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené“ (Dan 7, 13 – 14).

Podľa Daniela je Syn človeka akousi tajomnou ľudskou postavou s božskými vlastnosťami, ktorý sedí spolu s Bohom na súdnom stolci. Syn človeka mal tiež prijať slávu, ktorá zvyčajne náležala jedine Bohu, „Starcovi“. Daniel tiež napísal, že vláda Syna človeka bude iná ako vláda akéhokoľvek iného ľudského kráľa. Kým ostatné kráľovstvá zaniknú, vláda Syna človeka potrvá naveky.

Medzi najpozoruhodnejšie prípady toho, keď sa Ježiš nazval Synom človeka, je jeho súdny proces pred veľradou. Veľkňaz sa ho vtedy opýtal: „Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“ Ježiš mu bez váhania odpovedal: „Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi“ (Mk 14, 61 – 62).

Veľkňaz okamžite pochopil, že Ježiš cituje proroka Daniela. Áno, ja som syn Požehnaného, Syn človeka, ktorý bude naveky vládnuť. To sa už rovno mohol nazvať Bohom. Nie je teda ťažké pochopiť, prečo si veľkňaz v tej chvíli roztrhol rúcho a obvinil Ježiša z rúhania (pozri Mk 14, 63 – 64). A nie je ťažké pochopiť ani to, prečo veľrada potom Ježiša vydala do rúk Piláta a žiadala jeho popravu. Veľkňazi a zákonníci totiž pochopili, čo Ježiš hovoril, a podľa nich tým spáchal strašný hriech.

Božská autorita Syna človeka

No nepohoršili sa na ňom len veľkňazi a židovská veľrada. Mnohí Židia v Ježišovej dobe dobre poznali tento úryvok z Knihy proroka Daniela. Keď sa teda niekto nazval Synom človeka, určite mu venovali pozornosť.

Pamätáš sa, ako Ježiš uzdravil ochrnutého muža, ktorého priatelia spustili cez strechu domu? Hoci bolo úžasné, že Ježiš uzdravil tohto muža, pozornosť ľudí väčšmi upútalo to, že si nárokoval autoritu a právomoc robiť to, čo môže robiť jedine Boh: „Synu,“ povedal tomuto mužovi, „odpúšťajú sa ti hriechy“ (Mk 2, 5; kurzíva pridaná).

Obzvlášť sa na tom pohoršovali prítomní zákonníci. „Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ (Mk 2, 7). Ale Ježiš vedel aj to, čo si myslia, aj to, že v nich rastie hnev. Preto im povedal: „,Prečo si to myslíte vo svojich srdciach?… Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy‘ – povedal ochrnutému: ,Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov‘“ (Mk 2, 8. 10 – 11; kurzíva pridaná). Keď Ježiš povedal, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy, jeho poslucháči pochopili, že Ježiš si robí nárok na niečo, čo patrí jedine Bohu.

Podobné veci sa diali, keď Ježiš hovoril o sobote a o chráme. Boh prikázal, aby jeho ľud svätil sobotu, no mnohí židovskí predstavení mali pocit, že Ježiš berie toto prikázanie príliš na ľahkú váhu, keď svojim učeníkom dovoľuje v sobotu trhať pšeničné klasy (pozri Mt 12, 1 – 2). Podobne flexibilní boli možno aj iní židovskí učitelia, no žiaden z nich svoje činy neobhajoval slovami: „Syn človeka je pánom aj nad sobotou“ (Mt 12, 8; kurzíva pridaná). Ale veď pánom nad sobotou môže byť jedine Boh! Ježiš teda hovorí, že je rovný Bohu.

Ježiš pri tejto udalosti povedal aj ďalší šokujúci výrok: „Tu je niekto väčší než chrám“ (Mt 12, 6). Niekto väčší ako sväté miesto, na ktorom prebýva Boh? Ježiš opäť hovorí ako ten, ktorý má autoritu aj nad chrámom, ako to už raz urobil: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím“ (Jn 2, 19). Toto tvrdenie bolo také provokatívne, že počas súdneho procesu pred veľradou sa stalo jedným z hlavných bodov obžaloby namierenej proti nemu (pozri Mt 26, 60 – 61).

Vo všetkých týchto situáciách si Ježiš nárokoval rovnakú autoritu a moc, aká patrí jedine Bohu. Ježiš ako Žid vedel, že je len jeden Boh. No predsa tvrdil, že v ňom jedinečným spôsobom prebýva samotná Božia prítomnosť a že má právo a moc vykonávať veci spadajúce pod autoritu Boha.

Spoznať Syna človeka dnes

Zo všetkých otázok okolo Ježišovo používania titulu „Syn človeka“ je azda tou najdôležitejšou táto: „Čo pre mňa osobne znamená, že Ježiš je Syn človeka?“ Ježiš si nevybral toto meno len preto, aby zmiatol svojich poslucháčov alebo aby utajil svoju identitu. Vybral si ho preto, že sa so svojimi súčasníkmi a aj s nami chcel podeliť o niektoré dôležité pravdy. Aké?

Po prvé, tým, že Ježiš prijal titul Syn človeka, naznačil nám, že je vyvýšený v nebi a má miesto po pravici Otca. To znamená, že Syn človeka je náš Kráľ. On má nad nami najvyššiu autoritu a napriek našej slabosti a našim hriechom nás stále každý deň volá, aby sme pred ním pokľakli a vzdávali mu vďaku, chválu a slávu.

Po druhé, Ježišovo kráľovstvo sa nikdy neskončí – a on nás do tohto kráľovstva pozýva. Je to kráľovstvo, v ktorom môžeme získať odpustenie svojich hriechov a zakúsiť oslobodenie od prežívania viny a hanby. A pretože sa toto kráľovstvo nikdy nerozpadne ani neoslabne, naša spása v Ježišovi je istá. Náš vzťah s Bohom stojí na pevnej pôde; on nás nikdy neopustí.

Po tretie, Ježiš dal jasne najavo, že Syn človeka má nebeskú moc a autoritu. Prorok Daniel o ňom hovorí, že „mu budú slúžiť všetky národy, kmene a jazyky“ (Dan 7, 14). To znamená, že my, jeho služobníci, sme povolaní vyzývať druhých na poslušnosť nášmu Učiteľovi a Pánovi. Jeho slovo a jeho prikázania nám ukazujú správny spôsob života. Učia nás, ako sa páčiť Otcovi, a učia nás milovať sa navzájom tak, ako milujeme sami seba! Ježiš nie je len jedným z mnohých hlasov núkajúcich múdrosť a rady pre život. On je jediný hlas, ktorý potrebujeme počuť a nasledovať.

A Ježiš, Syn človeka, je aj Pánom nad sobotu. Po zavŕšení stvorenia sveta Boh nazval svet „dobrým“ a ustanovil čas odpočinku (porov. Gn 1, 31; 2, 3). Ježiš, Pán nad sobotou, nás pozýva, ba prikazuje nám odpočívať v jeho prítomnosti. Každú nedeľu nás živí Chlebom života a žiada nás, aby sme strávili čas v modlitbe a rozjímaní nad jeho slovom. Sľubuje nám pritom, že ak to urobíme, nájdeme v ňom osvieženie. Tým, že Ježišovi dovolíme byť Pánom nad našou „sobotou“, nájdeme milosť a silu naďalej ho nasledovať ako jeho učeníci.

Tento týždeň pouvažuj v modlitbe nad nasledujúcimi úryvkami Svätého písma. Popros Ducha Svätého, aby ti odhalil duchovný zrak. Popros ho, aby ti pri tom, ako ti bude vlievať do srdca svoje božské požehnanie, pomohol uzrieť Ježiša, Syna človeka, sediaceho v sláve.

Dan 7, 9 – 14
Mk 14, 61 – 64
Jn 1, 43 – 51