Za koho ma pokladáš ty?

 Aký Mesiáš bol Ježiš

Ježiš v istom kľúčovom okamihu verejného účinkovania položil učeníkom dve životne dôležité otázky. Odpovedať na tú prvú – „Za koho ma pokladajú ľudia?“ – nebolo náročné; dobre vedeli, čo ľudia hovoria o Ježišovi. No potom prišla druhá, náročnejšia otázka: „A za koho ma pokladáte vy?“ (Mk 8, 27. 29).

Ježiš im v ten deň nepoložil tieto otázky len z akéhosi rozmaru. Celé roky sa modlil, starostlivo študoval Písmo a sám si kládol rovnaké otázky: Za koho ma pokladajú ľudia? A za koho sa pokladám ja? Od raného detstva Ježiš vedel, že je iný než ostatní. No to, kto naozaj je, pochopil až vtedy, keď tieto otázky predložil Otcovi pri modlitbe.

 

Kto je Ježiš?

Týmito otázkami sa nám možno ani nechce zaoberať. „Ježiš je predsa Boh! On vždy vedel, že je druhá osoba Najsvätejšej Trojice.“

No Ježiš nebol Bohom, ktorý sa ukrýval v ľudskom tele, a mal poznanie o všetkých veciach v celom vesmíre – aj sám o sebe – odo dňa svojho narodenia. Bol aj pravým človekom a ako všetci ľudia aj on sa musel učiť mnohé o svete okolo seba. Písmo dokonca hovorí, že ako Ježiš rástol a dozrieval, „vzmáhal sa v múdrosti“ (Lk 2, 52). Takže aj keď nikdy neprestal byť Bohom a mal zvláštnu milosť, ktorá mu pomohla uvedomiť si, kto je, predsa musel prehlbovať svoje chápanie. Len tak nám mohol byť podobný „vo všetkom okrem hriechu“ (Hebr 4, 15).

Ako teda mohol Ježiš porozumieť tomu, kto je? Na to je jednoduchá odpoveď: dozvedel sa to od svojho nebeského Otca. Ale ako? Nuž, jednak sa to o sebe dozvedel, keď čítal Písmo a počúval ho v synagóge. Istotne tiež počul príbehy o svojom narodení a ranom detstve od Márie a Jozefa. A celkom určite všetky tieto veci vnášal do modlitby a prosil Otca, aby mu otvoril srdce a učil ho.

A výsledok bol úžasný. Žiaden rabín alebo zákonník v celom Izraeli nikdy nevykladal starozákonné Písmo tak ako Ježiš. Ježiš, ktorý mal toto všetko vo svojej mysli a vo svojom srdci, nezatienenom oblakom hriechu, a ktorý mal zvláštny vzťah so svojím nebeským Otcom, pochopil, kto je vo vzťahu k Otcovi a k Izraelu – a pochopil aj svoje nesmierne dôležité poslanie.

Tento mesiac chceme napodobniť Ježiša a podobne ako on zaoberať sa týmito otázkami vo svojej modlitbe. Chceme sa ponoriť do Božieho slova a rásť v chápaní prorockých slov, ktoré poukazujú na Ježiša. Taktiež chceme svojho nebeského Otca prosiť, aby pre nás urobil to, čo urobil pre Ježiša: aby otvoril našu myseľ a dal nám pochopiť duchovné pravdy o tom, kto je Ježiš a čo pre nás prišiel vykonať.

 

Ľud túžiaci po Mesiášovi

Stáročia pred Ježišovým narodením židovský ľud túžil po tom, aby mu Boh poslal niekoho, kto by ho zachránil.

Židia si pripomínali dobu kráľa Dávida a jeho syna Šalamúna, v ktorej bol Jeruzalem ustanovený za hlavné mesto, čas, keď bol postavený chrám a Izrael bol zvrchovaným a slobodným národom. No potom prišli problémy. Najskôr sa národ rozštiepil. Severné aj južné kráľovstvo začalo upadať do hriechu a modloslužby. Zakrátko ľud oboch kráľovstiev premohli pohania a Izraelitov odviedli do zajatia. Keď sa po desiatkach rokov vrátili, znovu sa museli podriadiť vláde iných národov. Najskôr Peržanom, potom Grékom a napokon Rimanom.

Mnohí Židia v Ježišovej dobe sa modlili slovami žalmistu: „Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať?“ (Ž 89, 47). Pripomínali si Pánove prisľúbenia o poslaní Mesiáša: „Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal: Naveky zaistím tvoj rod a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia“ (Ž 89, 4 – 5). Museli sa pýtať: „Kedy vyplníš tieto svoje slová, Pane?“ No netušili, že ich dlho očakávaný Mesiáš je už s nimi a žije ako tesár v dedinke zvanej Nazaret.

 

„Lebo ma pomazal“

Ježiš sa väčšinou vyhýbal tomu, aby sa priamo označil za Mesiáša. Vedel, že väčšina mesiášskych nádejí sa sústredila na politického alebo náboženského vodcu, ktorý vyženie Rimanov z Izraela a očistí chrám od skazenosti a korupcie. A tak namiesto toho, aby sa priamo označoval za Mesiáša, vyučoval a konal takým spôsobom, ktorý ľudu ukazoval, čo vlastne mal prísť vykonať Boží Mesiáš.

Svätý Lukáš hovorí, že Ježiš začal svoje verejné účinkovanie kázňou vo svojom rodnom meste, v nazaretskej synagóge. V nej zámerne našiel v Písme 61. kapitolu Knihy proroka Izaiáša, kde prečítal úryvok, ktorý mnohí Židia jeho doby považovali za proroctvo o Mesiášovi:

 

„Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal,

aby som hlásal evanjelium chudobným.

Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení,

a slepým, že budú vidieť;

utláčaných prepustiť na slobodu

a ohlásiť Pánov milostivý rok“

(Lk 4, 18 – 19; pozri Iz 61, 1 – 2).

 

„Lebo ma pomazal.“ Tieto slová mali pre Židov zvláštny význam, pretože slovo „mesiáš“ tak v gréčtine (christos), ako aj v hebrejčine (mašiach) znamenalo „pomazaný“. Ježiš všetkých prekvapil tým, že svoju kázeň začal slovami: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Spočiatku sa títo ľudia „divili“, že tento syn tesára vykladá Písmo s takou múdrosťou (4, 22)!

No potom začal Ježiš hovoriť o tom, ako bude Mesiáš odmietnutý ľudom vo svojej domovine, no nájde prijatie medzi tými, ktorí nie sú Božím ľudom (Lk 4, 23 – 27). Podľa Ježiša Mesiáš nemal prísť len kvôli Izraelu, ale aj kvôli celému svetu – a to sa dialo práve teraz, priamo pred ich očami! Oni však očividne takéhoto Mesiáša nečakali. Niet teda divu, že sa ho potom pokúsili zvrhnúť zo zrázu (pozri 4, 29 – 30)!

 

Neočakávaný Mesiáš

No hoci sa Ježiš zriedkakedy otvorene vyhlasoval za Mesiáša, mnohokrát robil a hovoril veci, ktoré na túto pravdu poukazovali. Keď Peter vyznal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha,“ Ježiš ho nijako nepokarhal ani neopravil. Vlastne ho pochválil! „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach“ (Mt 16, 17). No keď Ježiš ďalej svojim učeníkom hovoril o tom, že ako Mesiáš bude odmietnutý a odsúdený na smrť a Petrovi sa to nepáčilo, Ježiš ho pokarhal (16, 23). Podobne ako v nazaretskej synagóge, aj tentoraz bol Ježišov pohľad na Mesiáša radikálne odlišný od toho, čo očakávali ľudia – ba dokonca aj od toho, čo očakávali jeho najbližší učeníci.

Ježišov posledný týždeň bol plný mesiášskych symbolov. Jeho vstup do Jeruzalema na osliatku pripomínal ľudu starozákonné proroctvo o pomazanom kráľovi, ktorý mal takto vstúpiť do Svätého mesta (pozri Mt 21, 1 – 5; Zach 9, 9).

Neskôr počas toho týždňa Ježiš uplatnil svoju právomoc nad chrámom – keď z neho vyhnal peňazomencov a vyhlásil, že ho znovu postaví. Ježiš tiež naplnil proroctvo o Pánovi, ktorý príde do chrámu a očistí levitov, ktorí v ňom slúžia (Mal 3, 1 – 3). No ani jeho spôsob očistenia chrámu nespĺňal očakávania náboženských vodcov. Matúš nám hovorí, že „v chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil“ (Mt 21, 4). Veľkňazi a zákonníci boli známi tým, že ľuďom s rôznymi postihnutiami bránili vstúpiť do chrámu, pretože ich považovali za nečistých. No Ježiš ich prijal. Ba dokonca ich uzdravil!

Ježiš neustále dokazoval ľudu, že on je pravý Mesiáš – ale Mesiáš, ktorý bol natoľko iný, že nedokázali pochopiť, že je naplnením ich volania po spáse.

 

Za koho pokladáš Ježiša ty?

Samozrejme, Ježišovi nestačilo, že vedel, kto je. Chcel, aby ho ako svojho Mesiáša prijali učeníci – a nielen aby ho prijali, ale aby aj zakúsili jeho mesiášsku moc prinášať Izraelu odpustenie, oslobodenie a Otcovo kráľovstvo. A toto chce Ježiš aj pre nás. Ako Mesiáš nám vydobyl slobodu od hriechu a ponúka nám život v hojnosti vo svojom kráľovstve. Tieto úžasné pravdy by nami mali pohnúť podobne, ako pohli učeníkmi, a priviesť nás k tomu, aby sme sa rozhodli ísť za ním všade, kam nás povedie.

Za koho pokladám Ježiša ja? Toto je otázka, ktorú by sme si mali pravidelne klásť, keď vo svojom živote rastieme ako učeníci. Počas nasledujúceho týždňa si nájdi a prečítaj nasledujúce úryvky zo Svätého písma a pros Boha, aby ti hlbšie ukázal, čo znamená to, že Ježiš je tvoj Mesiáš a tvoj Kráľ, ktorý ťa prišiel oslobodiť:

 

• Iz 61, 1 – 2
• Lk 4, 16 – 30
• Mt 16, 13 – 23

 

Samozrejme, možno máš aj iné otázky. Naozaj Ježiš vedel, že je Boh? Vedel, že bude trpieť a zomrie? Na tieto otázky sa pozrieme v nasledujúcich článkoch.