Svätý Jozef a jeho svet

Marián Kováčik

 

Myslím si, že tento rok sú kresťanské kníhkupectvá dosť nasýtené knihami o mužovi, ktorý vychovával Ježiša, Božieho syna. Je predsa Rok svätého Jozefa. Ako si z nich vybrať titul, ktorý mi prinesie nielen nové poznanie, ale aj nové podnety pre svoj kresťanský život? Ktorá z mnohých kníh na mňa zapôsobí tak, že ju zoberiem do rúk aj vtedy, keď Rok svätého Jozefa bude už dávno za nami?

Pamätáte sa na Rok Božieho milosrdenstva? Vydali sme vtedy brožúry, ktoré pre túto príležitosť zostavila Pápežská rada pre podporu novej evanjelizácie a niekoľko skvelých titulov s témou Božieho milosrdenstva. Rok milosrdenstva sa skončil a knihy ostali v sklade. Dnes táto téma takmer nikoho nezaujíma. Nedopadne to tak aj s knihami, ktoré dnes vychádzajú o svätom Jozefovi? Neviem, ako to bude s inými, ale dúfam, že knihy, ktorú vydalo naše vydavateľstvo, bude oslovovať čitateľov aj dlho potom, čo sa Rok svätého Jozefa skončí.

 

Jedinečná metóda

Prečo čítať práve dielo Mikea Aquilinu Svätý Jozef a jeho svet, ktorá nedávno vyšla v našom vydavateľstve? Uvediem dôvody, ktoré mi prišli na um, keď som knihu už tri razy prečítal, dali sme ju do tlače a dostal som úlohu pripraviť tento článok.

Prvým je metóda. Scott Hahn v úvode knihy píše, že autor využil metódu, ktorú v druhom storočí použil grécky historik Plutarchos v diele Paralelné životy. „Bola to praktická štruktúra – vďaka nej autor mohol obohatiť každý profil nepriamym porovnávaním s jeho náprotivkom: Alexandra Veľkého s Júliom Cézarom, Demostena s Cicerom a tak ďalej. Plutarchos napísal celkovo 48 životopisov.“ Mike Aquilina si ako dvojicu vybral svätého Jozefa a – Herodesa Veľkého. Zrejme nečakaný výber. Ku svätcovi dať človeka, ktorého poznáme najmä ako krutovládcu?

Myslím si, že dôvodom na takýto výber však nebolo to, že jeden bol svätec a druhý veľmi zlý človek. Autorovi skôr išlo o to, že život a doba Herodesa Veľkého je z historických prameňov veľmi dobre známa. A to nielen zo židovských, ale aj z pohanských zdrojov. Na druhej strane o svätom Jozefovi vieme len zo Svätého písma, aj to veľmi málo. A tak spisovateľ hľadal, ako ovplyvňovala Herodesova doba život svätca (a jeho rodiny). Veď Herodes bol známy ako staviteľ pompéznych diel, na čo potreboval množstvo stavebných robotníkov (grécky tekton, čo je termín zvyčajne používaný pri opise manuálne pracujúceho robotníka, ktorý pracoval s kameňom, drevom alebo kovom) vrátane tesárov a kamenárov. Bol medzi nimi aj Jozef? Je to celkom možné, veď neďaleko Nazareta (asi 6 km) Herodes staval mesto Seforis…

Pri čítaní knihy sa dozvieme o depresiách Herodesa a jeho podozrievavosti a s autorom sa budeme zamýšľať, čí táto črta jeho povahy nemohla spôsobovať Jozefovi priame ohrozenie. Veď bol z Dávidovho rodu a veriaci Židia v tom čase veľmi túžobne očakávali príchod mesiáša, lebo z Danielových proroctiev vedeli, že sa blíži čas ich naplnenia.

 

Sny a anjeli

V knihe nájdeme aj ďalšie súvislosti medzi Jozefom a Herodesom, no poďme ďalej a pozrime sa na ďalší dôvod, prečo pokladám toto dielo za viac ako len príležitostný text na Rok svätého Jozefa. Sú ním Jozefove sny a anjeli. Ozaj, všimli ste si, ako často nás Svätý Otec František vyzýva odvážne snívať?

V evanjeliách sú zachytené štyri Jozefove sny. Pričom strohosť evanjelií akoby naznačovala, že to pre Jozefa bola akoby všedná záležitosť. Keď sa totiž z takého sna zobudil, konal, ako mu kázal Pánov anjel. Pritom pri čítaní príbehov najmä starozákonných hrdinov sa dozvedáme, že pri stretnutí s anjelom mali takmer vždy obrovský strach. No Jozef nie. Vyzerá to tak, že Jozef bol na prítomnosť anjelov zvyknutý.

Autor túto tému rozvíja a odbočuje k židovskej tradícii, ktorá rozdeľuje anjelov na deväť tried. Nerobí to však samoúčelne, len pre informáciu. Opisuje totiž úlohy, ktoré plnili jednotlivé „druhy“ anjelov a potom sa prekvapujúco dostáva k otázke, či mal Boží Syn ako človek svojho anjela strážcu. Spomína aj cirkevných otcov a teológov, ktorí sa touto otázkou zaoberali, a prichádza k záveru, že zrejme nie. Lebo Ježišovým anjelom strážcom bol Jozef. Jozef totiž svojím konaním dokazuje, že vie plniť všetky úlohy, ktoré majú anjeli.

 

Prijať Ježiša, žiť s Ježišom, ohlasovať Ježiša

A tretí dôvod pre opakované čítanie tejto knihy je pre mňa obsiahnutý v celej knihe, no nevidno ho na prvý pohľad. A možno si ho neuvedomil ani sám autor.

Jozef totiž robil to, čo nás Cirkev učí robiť celé tisícročia – prijať Ježiša, žiť s Ježišom, ohlasovať Ježiša. To prvé je veľmi dobré opísané v evanjeliách a bol to pre Jozefa veľmi náročný a dramatický čas. Ale urobil krok viery a prijal Ježiša.

To druhé je opísané veľmi stručne v príbehu o stratení v chráme – Ježiš „sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný“ (Lk 2, 51). Jozef žil s Ježišom 24 hodín denne, 7 dní v týždni, čo je aj naším povolaním.

A Jozef ohlasuje Ježiša – nerobil to počas svojho pozemského života, ale aj touto knihou nás vedie k tomu, aby sme aj my ohlasovali, že Ježiš vstal z mŕtvych, žije s nami a čaká nás v nebi…