Pre dopravu zadarmo
nakúpte ešte za 35,00
Košík. 0,00

Odovzdajme sa Bohu

Ako sa dá denne cvičiť v odovzdanosti

Prenátalne testy priniesli zmiešané a nejasné výsledky. Dieťatko v Júliinom brušku rástlo pomerne normálne, no mohlo sa narodiť aj s trvalým postihnutím. Lekári ju chceli poslať na ďalšie vyšetrenia, no Júlia a jej manžel to odmietli. Vedeli, že dieťatko prijmú bez ohľadu na to, čo by ukázali testy. Odvtedy žili s vedomím, že je možné, že budú mať dieťatko s osobitnými potrebami. „Pane,“ modlila sa Júlia, „dávam túto situáciu do tvojich rúk. Nech sa stane čokoľvek, dôverujem ti.“

Júlia sa týmito slovami modlila každý deň po zvyšok tehotenstva. Modlila sa tak, keď sa jej zdalo, že sa jej celkom zmocní strach, no aj vtedy, keď mala pocit, že všetko bude v poriadku. Najmä počas dní naplnených obavami ju prekvapovalo, aký pokoj prežíva vždy, keď svoj život i život dieťatka odovzdá Pánovi. Napokon sa ukázalo, že dieťatko je zdravé. Júlia a jej manžel ďakovali Bohu. Vedeli, čo sa mohlo stať, a už nikdy nezabudli na to, ako im modlitba odovzdanosti pomohla prežiť toto ťažké obdobie.

Keď sa podrobíme Pánovi tak, ako to urobil tento pár, takmer vždy nám to prinesie väčší pokoj. Dokonca nás môže naplniť aj nečakaná radosť, lebo nás to privedie bližšie k Pánovi. V tomto článku si chceme rozobrať prekážky, s ktorými sa stretáme pri snahe odovzdať sa Bohu. Chceme sa však zároveň pozrieť aj na ovocie, ktoré zakúšame, keď sa snažíme Bohu odovzdať deň čo deň.

 

Rastúca dôvera

Ako sme povedali v prvom článku, úkon odovzdania sa nám môže niekedy pripadať ako kapitulácia. No je to len zdanie. Vďaka nemu v skutočnosti odovzdávame svoj život do rúk nebeského Otca, Boha a Pána celého vesmíru. On je všemohúci, vševediaci a nekonečne láskavý. Našli by sme vari niekoho lepšieho, komu by sme sa odovzdali?

No predsa nám pritom môže prekážať naša pýcha – zvlášť vtedy, keď máme pocit, že to, že sa odovzdáme Pánovi, znamená, že sme slabí. V istých situáciách si možno nechceme pripustiť svoju bezmocnosť, a tak sa vzpierame tomu, že by sme sa mali obrátiť na Pána a že by sme ho mali pokorne poprosiť o pomoc. Možno si hovoríme: „Aj sám viem, čo mám robiť.“ Paradoxne, čím väčšmi sa odovzdáme, tým väčšiu milosť a pokoj nám Boh dá. A jeho milosť a pokoj môžu odľahčiť naše bremená a dodať nám istotu a sebadôveru.

Ďalšou prekážkou, na ktorú narážame, je strach. „Čo ak túto situáciu odovzdám Pánovi, no on ma požiada urobiť niečo, čo nechcem urobiť?“ Mať strach z novej situácie je normálne – obzvlášť vtedy, keď si nie sme istí, či danú vec zvládneme. No práve tak rastie naša dôvera. Keď sa podriadime Božej vôli, zistíme, že on s nami prechádza všetkými našimi ťažkosťami.

So strachom úzko súvisí aj pocit straty kontroly. Máme radi pocit, že to my riadime svoj život. Preto síce najskôr poprosíme Boha, aby nás viedol, no potom možno z času na čas spanikárime a zatúžime vziať opäť všetko do vlastných rúk. No aj táto forma odovzdanosti nám pomáha rásť v dôvere. Zvlášť v nej rastieme vtedy, keď vidíme, že Boh nám pomáha zvládnuť nejakú ťažkú situáciu oveľa lepšie, než by sme ju zvládli sami.

Taktiež sa často priam nechceme pustiť toho, čo nás ťaží. Znepokojuje nás to, že by sme svoje bremená mali odovzdať Pánovi – veď sú to koniec koncov naše problémy! Vieme, že ak ich odovzdáme Bohu, budeme sa musieť na neho spoľahnúť a veriť, že nám ich pomôže vyriešiť. Aj to si vyžaduje veľký krok viery a zrieknutie sa kontroly; preto s tým môžeme otáľať. No akú úľavu a aký pokoj môžeme zakúsiť, keď ten krok urobíme! Nemusíme niesť všetko na svojich pleciach! Boh je s nami a sľubuje nám, že ponesie nielen nás, ale aj naše ťažkosti.

 

Vezmi si, Pane, a prijmi

Práve preto je také dôležité odovzdávať sa v modlitbe Pánovi deň čo deň. Spomeň si, že úkon odovzdanosti nestačí urobiť len raz. Má sa stať zvykom, ktorý nám pretrvá po celý život. Mnohí katolíci sa ráno po prebudení modlia takzvanú modlitbu obetovania celého dňa. Modlitba Suscipe svätého Ignáca z Loyoly, ako aj Modlitba odovzdanosti svätého Charlesa de Foucaulda sú ďalšími príkladmi obľúbených modlitieb (pozri stranu 21). Nezáleží až tak veľmi na slovách, ktorými sa modlíme. Skôr záleží na duchu, v ktorom sa ich modlíme – a tým má byť duch pokory, dôvery a lásky.

Ďalšou príležitosťou, pri ktorej sa môžeme zveriť a odovzdať Pánovi, je sväté prijímanie. Tak ako Ježiš priniesol sám seba ako obetu na kríži, aj my môžeme Bohu počas svätej omše priniesť ako obetu seba. Keď to urobíme, môžeme zakúsiť upokojujúcu Božiu lásku.

Keď nás postretne nejaká ťažkosť, keď zápasíme s nejakým pokušením, keď sa nám v mysli vynorí nejaká znepokojivá myšlienka alebo strach – toto všetko môžeme Pánovi odovzdať a priniesť mu to ako obetu. Niektorí ľudia pred dôležitým stretnutím alebo aj uprostred náročného rozhovoru zvyknú v tichosti odovzdať situáciu Pánovi a poprosiť ho o požehnanie.

Taktiež je dôležité odovzdávať do Pánových rúk a do jeho starostlivosti aj svojich blízkych a milovaných. On ich miluje ešte viac než my a môže im pomôcť lepšie, než im môžeme pomôcť my. A tak namiesto toho, aby sme sa pre nich trápili, môžeme ich a všetky ich starosti zveriť do Pánových rúk.

Napokon by sme mali myslieť na to, že Pánovi treba odovzdávať nielen naše ťažkosti, ale aj naše požehnania a milosti. Vieme, že všetky naše talenty a dobré dary pochádzajú od Boha a teší sa, keď mu za ne ďakujeme. Tak mu totiž dávame najavo, že sa snažíme milovať jeho samého, a nielen jeho dary.

 

Odovzdajme svoje utrpenia

Občas sa niečoho držíme tak pevne, že sa to až stane našou súčasťou a prestaneme si uvedomovať, ako veľmi nás to ovplyvňuje. Možno ide o bolestivú spomienku alebo naštrbený či zničený vzťah, pre ktorý sa stále trápime. Možno je to pocit nehodnosti a nedostatočnosti alebo zakorenený hriech, ktorého sa už ani nesnažíme zbaviť. Takéto veci nám často bránia naplno milovať blížnych alebo s dôverou a istotou slúžiť Pánovi. Pán nás však chce uzdraviť a voviesť do slobody. To však môže urobiť len vtedy, keď mu tieto veci odovzdáme.

Ak máš pocit, že ťa niečo ešte stále bolí alebo zraňuje, odovzdaj to Ježišovi napriek tomu, že si mu to už v minulosti odovzdal. Možno potrebuješ Bohu odovzdať svoj hnev naňho za to, že dopustil, aby sa udiala nejaká tragédia. Nech je už tvoja situácia akákoľvek, vždy mysli na to, že tvoj nebeský Otec rozumie tomu, ako sa cítiš, a neberie to ako urážku. On len chce, aby si mu to všetko odovzdal. On si to od teba vezme a dá ti namiesto toho niečo krásne.

Jedného dňa budeme povolaní prejsť do večnosti. Podobne ako počas svojho života prinášame Pánovi malé i veľké obety, raz budeme musieť do jeho rúk odovzdať celý svoj život. Najkrajšia modlitba, akú sa môže zomierajúci človek pomodliť, je tá, ktorú vyriekol Ježiš na kríži: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46). Je to modlitba, ktorá nám i našim milovaným prinesie veľký pokoj, modlitba, ktorú dokážeme vysloviť s vierou, ak sa počas svojho života na zemi budeme snažiť vo všetkom odovzdať Bohu.


Modlitba ranného obetovania:

Ježišu, obetujem ti skrze Nepoškvrnené Srdce Panny Márie

svoje dnešné modlitby, práce, radosti a utrpenia

v zjednotení s najsvätejšou obetou svätej omše,

ktorá sa slávi po celom svete.

Prinášam ti ich na všetky úmysly tvojho Božského Srdca:

za spásu duší, odčinenie hriechov, opätovné zjednotenie kresťanov

a zvlášť na úmysly Svätého Otca.

 

Modlitba Suscipe svätého Ignáca z Loyoly

Vezmi si, Pane, a prijmi

celú moju slobodu,

moju pamäť,

môj rozum

a moju vôľu,

všetko, čo mám a čo vlastním.

Od teba som to prijal

a tebe to vraciam,

nalož s tým úplne podľa svojej vôle.

Daj mi len svoju milosť a lásku,

o to prosím a viac nežiadam.

Amen.

 

Modlitba odovzdanosti Charlesa de Foucaulda

Otče môj,

odovzdávam sa ti.

Nalož so mnou podľa svojej vôle.

Za všetko, čokoľvek so mnou učiníš, ti ďakujem.

Na všetko som pripravený, všetko prijímam;

len nech sa na mne i na všetkom tvojom stvorení stane tvoja vôľa.

Nič iné si nežiadam, Bože môj.

Do tvojich rúk vkladám svoju dušu,

tebe, Bože môj, ju odovzdávam s celou láskou svojho srdca,

pretože ťa milujem a odovzdanosť je pre mňa požiadavkou lásky.

Vrhám sa do tvojho náručia –

bezvýhradne, s neobmedzenou dôverou,

lebo si môj Otec!