Poď za mnou!
Odovzdať sa Božiemu povolaniu a podrobiť sa Božej vôli
Tom bol skúseným manažérom v jednej veľkej nadnárodnej spoločnosti. Raz mu zavolal istý priateľ, ktorý viedol jednu miestnu charitatívnu organizáciu. „Rozhodol som sa odísť do dôchodku,“ povedal mu, „a chcem, aby si zvážil, či by si nenastúpil na moje miesto.“
Niekoľko rokov pred týmto telefonátom Tom spolu so svojou manželkou Carol venoval tejto službe veľa voľného času. Radi pracovali s tímom tejto organizácie a radi sa stretali aj s ľuďmi, ktorým slúžili. No Tomovi by ani vo sne nenapadlo, že by sa mal vzdať svojej dobre platenej práce a kancelárie s pekným výhľadom pre prácu v rozpadávajúcej sa budove v chudobnej časti mesta s oveľa nižším platom. „Budem sa za to modliť,“ sľúbil priateľovi. No pomyslel si pritom: „V žiadnom prípade to neurobím!“
Aby Tom splnil svoj sľub, vytrvalo nejaký čas v modlitbe prosil Boha o vedenie a usmernenie v tejto veci. V priebehu niekoľkých týždňov začal cítiť, že ho Boh naozaj pozýva urobiť tento veľký krok viery. Povzbudilo ho, keď mu jeho manželka Carol povedala, že to vníma rovnako. A tak Tom pozbieral odvahu, dal výpoveď v práci a prijal prácu, ku ktorej ho podľa všetkého povolával Boh: využiť svoje rokmi vycibrené schopnosti a skúsenosti s podnikaním a riadením na vedenie charitatívnej organizácie.
Poslúchnuť Božie volanie
Kedy ťa Boh povolal vykonať niečo, pre čo by si sa sám nerozhodol? Možno ťa povolal byť rodičom dieťaťa so zvláštnymi potrebami alebo opatrovať starnúceho otca. Možno si pocítil povolanie viesť nejakú službu vo farnosti, hoci si mal pocit, že na to nie si dosť kvalifikovaný, alebo si pocítil, že by si mal pomôcť susedovi či venovať osobitný čas modlitbe príhovoru za svoju rodinu.
Ak vnímaš, že ťa Boh k niečomu volal alebo práve volá, vedz, že to nie je nič výnimočné. V celých dejinách Boh pozýval ľudí konať vo svete jeho diela. Niekedy sme nadšení z vecí, z ktorých máme pocit, že ich od nás Boh žiada, a hneď sa tomu podriadime celým svojím srdcom. No naša prvotná reakcia možno nie je vždy pozitívna. Tak to bolo aj v prípade niektorých ľudí v minulosti.
Keď napríklad Pán povolal Mojžiša, aby vyviedol jeho ľud z otroctva, Mojžiš odpovedal: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a vyviedol synov Izraela z Egypta?“ (Ex 3, 11). Keď Boh povolal Gedeona, aby vyslobodil Izraelitov spod nadvlády Madiánčanov, ten zaprotestoval: „Prosím, Pane, a čím vyslobodím Izrael? Veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome svojho otca!“ (Sdc 6, 15). Jeremiáš reagoval podobne, keď ho Pán povolal za proroka: „Ach, Pane, Bože, veď ja neviem hovoriť, lebo som ešte dieťa“ (Jer 1, 6). No Boh každého z nich ubezpečil slovami: „Ja budem s tebou.“ A oni uverili a poslúchli Božie volanie (pozri Ex 3, 12; Sdc 6, 16; Jer 1, 8).
Kto? Ja?
Poslúchnuť Božie volanie môže byť náročný boj – zvlášť vtedy, keď máš pocit, že toto povolanie nedokážeš naplniť. Možno aj ty reaguješ podobne ako hrdinovia z Písma: „Kto? Ja?“ Dokonca ti možno zíde na um, že sa Boh musel pomýliť, keď k niečomu takému povoláva práve teba!
No ako je dôležité odovzdať sa do Božieho milosrdenstva a lásky, tak je tiež dôležité podriadiť sa Božiemu volaniu. Možno má pre teba pripravené zvláštne poslanie – niečo, čo môžeš vykonať len ty. Možno budeš musieť premôcť svoj prvotný odpor, ktorý vychádza zo strachu z toho, že Boh od teba žiada vykonať niečo, čo ťa presahuje. Podobne ako Tom možno budeš musieť vykročiť vo viere a povedať áno. A ďalšie boje možno prídu aj po tom, čo svoje povolanie prijmeš.
No to, čo Boh sľúbil Mojžišovi, Gedeonovi a Jeremiášovi, sľubuje aj nám: „Ja budem s tebou.“ Keď sa mu s dôverou podriadiš, môžeš sa spoľahnúť, že Boh ti pomôže a povedie ťa. Môžeš mu veriť, že on pozná tvoje slabosti lepšie než ktokoľvek iný a že by ťa nevolal k niečomu, keby ti pritom nedal aj potrebnú milosť.
Odovzdať sa Božiemu tajomstvu
No čo s vecami, ktorým nerozumieme – s vecami, ktoré Boh síce v našom živote nechcel, no dopustil ich? Napríklad sa dozvieš, že máš rakovinu, prepustia ťa z práce alebo v dôsledku koronavírusu prídeš o milovaného človeka. Prijať takéto situácie je niekedy ťažké. Možno sa dokonca na Boha aj nahneváš, pretože máš pocit, že tvoj život by sa mal odvíjať inak.
Nikto nedokáže vyčerpávajúco vysvetliť, prečo presne Boh dopúšťa, aby sa diali aj zlé veci. Je to tajomstvo, ktoré nikto z nás nedokáže rozriešiť. No predsa nás Boh – bez ohľadu na okolnosti, ktoré prežívame – žiada o dôveru. Chce, aby sme verili, že on dokáže vyťažiť dobro z každého zla a môže vniesť nádej aj do toho najväčšieho utrpenia. A tak nás žiada, aby sme mu odovzdali svoje utrpenie a celú situáciu, ktorú prežívame. Vďaka tomu totiž budeme môcť prežívať „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť“ (Flp 4, 7).
Ježišov zápas o vypitie kalicha
Najväčší vzor v podriadení sa Božej vôli máme v samom Ježišovi. Tým, že sa Ježiš stal človekom, „zriekol sa seba samého“ a stal sa „poslušným až na smrť, až na smrť na kríži“ (Flp 2, 7 – 8). Svojim nasledovníkom povedal: „Nezostúpil som z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal“ (Jn 6, 38).
A predsa aj Ježiš musel bojovať. V noci pred svojou smrťou v modlitbe prosil: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane“ (Lk 22, 42). To by nás malo veľmi povzbudiť. Dokonca aj pre Ježiša, ktorý je Bohočlovek, bolo ťažké podrobiť sa Božej vôli. Ochotne však zniesol zajatie, výsmech, mučenie a ukrižovanie. Otec totiž od neho žiadal, aby sa stal Božím Baránkom, ktorý sníme hriechy sveta.
Všetci veľkí svätci sa takým alebo onakým spôsobom podriadili Božej vôli a všetci v tom našli veľkú radosť a pokoj – aj keď to bolo náročné. Pozri sa napríklad na svätého Pavla, ktorý bol pre ohlasovanie evanjelia bičovaný, prežil stroskotanie na mori a znášal prenasledovanie. Alebo na svätú Teréziu z Avily, ktorá napriek svojmu krehkému zdraviu chodila krížom-krážom po Španielsku a zakladala reformované karmelitánske kláštory. Svätí robili tieto veci preto, že milovali Boha a dôverovali mu. Robili to tiež vďaka tomu, že sa už predtým odovzdali do Božej lásky a milosrdenstva. A robili to aj preto, že Božou vôľou bolo, aby vo svojom živote vykonali čosi väčšie – aby priviedli ľudí ku Kristovi a budovali Cirkev.
Pozrime sa na príbeh jedného muža z nedávneho obdobia, ktorý našiel pokoj v odovzdanosti do Božej vôle.
„Úplné sebadarovanie“
Páter Walter Ciszek, SJ (1904 – 1984), bol poľsko-americký misionár, ktorý prišiel v roku 1940 do Ruska slúžiť ľuďom znášajúcim prenasledovanie komunistického režimu. Niekoľko mesiacov po jeho príchode ho zatkli ako špióna a poslali ho do neslávne známeho väzenia na Lubianke, kde ho celé dni vypočúvali a bili. Umorený na smrť podpísal falošné priznanie a bol odsúdený na pätnásť rokov ťažkých nútených prác.
Ciszek bol zničený. S takýmto cieľom do Ruska nešiel. No uprostred svojej skľúčenosti prežil rozumové zjavenie. Vo svojej knihe On ma viedol napísal:
„Uvedomil som si, že on sa neskrýva kdesi ,tam vonku‘, ale že tieto situácie, v ktorých som sa ocitol, sú pre mňa Božou vôľou. On chcel, aby som prijal tieto situácie akoby z jeho rúk, aby som sa pustil oprát a dal sa mu celkom k dispozícii. Žiadal ma o úkon úplnej dôvery… úplného sebadarovania, takého, pri ktorom si nič nenechám pre seba.“
Toto rozhodnutie odovzdať sa Bohu oslobodilo Ciszka od úzkosti a obáv. Neskôr našiel spôsob, ako potajomky sláviť sviatosti s väzňami a to mu prinášalo veľkú radosť. Po prepustení slúžil ľuďom v mestečku neďaleko gulagu. Napokon ho v roku 1963 vyhostili a poslali naspäť do Spojených štátov amerických.
Hoci my možno nikdy nebudeme musieť znášať také ťažké podmienky, v akých žil páter Ciszek, všetci zápasíme s rôznymi skúškami a ťažkosťami. Možno nejaké skúšky znášame aj v tejto chvíli.
No ak sa pokúsime čo možno najlepšie podriadiť Božej vôli tak, ako to urobil páter Ciszek, nájdeme Božiu milosť. Odovzdať sa neznamená vzdať sa. Znamená to dovoliť Bohu, aby vykonal svoje zámery a plány, ktoré má s nami, dôverovať mu, že on zo všetkého vyťaží niečo dobré, aj keď my sami nevieme pochopiť ako. Toto je tajomstvo k nájdeniu pokoja.
Podriadiť sa Bohu nie je vždy ľahké, no čím skôr sa to naučíme, tým lepšie budeme pripravení, keď nás Boh k niečomu pozve nabudúce.
V ďalšom článku sa pozrieme na to, ako sa môžeme cvičiť v odovzdanosti každý deň; toto duchovné cvičenie totiž môže priniesť veľa ovocia.