Duchu Svätý, dýchaj na mňa

Duch z nás robí nové stvorenia

 

Učeníci z toho museli byť poriadne zmätení. Peter a ostatní apoštoli najskôr videli, že ľudia vítajú Ježiša ako kráľa; potom ho však zatkli, zbičovali a ukrižovali. Učeníci Ježiša po smrti pochovali, no nakoniec boli svedkami jeho zázračného vzkriesenia. A teraz bol živý uprostred nich! Aká to musela byť radosť mať Ježiša znova pri sebe! Jedol s nimi a pil, učil ich o Božom pláne a vysvetľoval im, ako naplnil Písmo.

No teraz boli opäť sami; Ježiš ich opustil a vrátil sa k Otcovi. Prečo ich opustil? Veď práve začínali všetkému rozumieť, práve sa im vracala sebadôvera. Ježiš im pred svojím umučením a smrťou povedal: „Je pre vás lepšie, aby som odišiel“ (Jn 16, 7). Mohla to byť pravda? Ale ako to? A čo sa stane potom? Čakajte na „Otcovo prisľúbenie“, kázal im, pretože „keď na vás zostúpi Duch Svätý, dostanete silu“ (Sk 1, 4. 8).

Peter a ostatní učeníci určite premýšľali nad tým, ako by mohlo byť pre nich lepšie to, že Ježiš odíde. Bezpochyby si priali, aby zostal. Celkom určite sa báli. No dôverovali v Ježišovo prisľúbenie a čakali.

 

Naplnené prisľúbenie

Učeníci, zo strachu pred Židmi skrytí za dverami hornej siene, sa modlili a spoločne hľadali Pánovu tvár. Peter, Jakub, Ján, ostatní apoštoli, Mária, Ježišova matka, a ostatní učeníci museli určite premýšľať nad všetkým, čo ich Ježiš učil počas dní, ktoré uplynuli od jeho vzkriesenia. Museli sa modliť a prosiť Boha: „Zošli svojho Ducha“ (Ž 104, 30) a pritom čakať na naplnenie Ježišovho prisľúbenia. A keď Duch prišiel, prišiel tak ako mnohokrát predtým v dejinách Božieho ľudu – ako „prudký vietor“ (Sk 2, 2).

Zostúpil na nich ten istý vietor, ktorý sa pri stvorení vznášal nad hlbinami. Ten istý Boží dych, ktorý ich stvoril, ich teraz naplnil a stvoril nanovo. Duch sa už nevznášal len nad chaosom ich života ani ich len neobdaroval darmi potrebnými na naplnenie ich poslania, ale celkom uchvátil ich srdcia.

Učeníci naplnení Duchom začali ohlasovať mocné Božie skutky a chváliť Boha v rozličných jazykoch (porov. Sk 2, 4 – 11). Spočinuli na nich ohnivé jazyky (2, 4). Ako zbožní Židia si určite pamätali, že Boh sa v ohni zjavil na vrchu Sinaj, keď s Mojžišom a vyvoleným ľudom uzavrel zmluvu. Aká radosť musela napĺňať ich srdcia, keď si uvedomili, že takto mocne Boh zjavuje svoju prítomnosť aj im! Duch ich takto pripravoval na ohlasovanie novej zmluvy Boha s jeho ľudom, zmluvy, súčasťou ktorej je aj prisľúbenie, že Duch, ktorý naplnil učeníkov, môže naplniť kohokoľvek.

Títo učeníci – kedysi ustráchaní a zdeptaní pochybnosťami a svojím zlyhaním – boli odrazu naplnení radosťou a odvahou. Hlas ich chvál pritiahol veľký zástup židov, ktorým nešlo do hlavy, ako je možné, že títo neučení Galilejčania hovoria o Ježišovi v ich rodnom jazyku. No Petra a ostatných to netrápilo. Ich strach zmizol a ich pochybnosti premohla Božia blízkosť.

 

Nové stvorenia

Vidíme, že na Turíce sa naplnil Boží prísľub o novom srdci a novom duchu (pozri Ez 36, 26). Títo kresťania zakúšali vo svojom vnútri úžasnú novú silu – mali v sebe toho istého Ducha, ktorý vzkriesil Ježiša (pozri Rim 8, 11). Zakúšali, že ich zapaľuje horlivosťou a zároveň im dáva schopnosť konať. Boží dych v učeníkoch oživil stratenú nádej a oslabenú vieru – a naplnil ich novými darmi a dosiaľ nepoznanou Božou mocou.

Túto životodarnú a život meniacu moc Ducha jasne vidíme na Petrovi. Neučený rybár, ktorý zaprel a opustil Ježiša, odrazu smelo ohlasuje radostnú zvesť o Ježišovej smrti a jeho zmŕtvychvstaní. Bez strachu a trýznivého pocitu viny hovorí zástupom, že Ježiš – ten, ktorého ukrižovali – vstal z mŕtvych. Pritom ich vyzýva, aby uverili: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť,“ ohlasuje odvážne Peter, „a dostanete dar Svätého Ducha“ (Sk 2, 38). Pripomína im, že toto vyliatie Ducha nie je určené len apoštolom, ale tiež im aj ich deťom, ba aj „všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh“ (2, 39).

Pri vedení Cirkvi musel Peter nechať Ducha Svätého preniknúť do svojho myslenia a správania a dovoliť mu, aby ich zmenil. Keď Peter a ostatní učeníci ohlasovali radostnú zvesť, vykročili vo viere a v Ježišovom mene uzdravovali chorých (pozri Sk 3, 1 – 10). Duch im naďalej pomáhal porozumieť Ježišovým slovám a jeho učeniu a rozlišovať a ohlasovať, ako sa na Ježišovi vyplnilo celé Písmo. A Duch naplnil prvých kresťanov Božou láskou a učil ich, ako majú spolu žiť (pozri Sk 4, 32 – 35).

Začali sa rúcať múry medzi bohatými a chudobnými, mužmi a ženami, Židmi a Grékmi, ba dokonca aj medzi otrokmi a slobodnými. Duch im totiž otváral oči a oni začali jedni druhých vidieť ako nové stvorenia, navzájom sa vnímať ako bratia a sestry v Kristovi. Delili sa medzi sebou o jedlo a majetok, prijímali veriacich všetkých rás a národov a svojou starostlivosťou o vdovy, siroty a chorých si získali dokonca aj obdiv neveriacich. Mocou Ducha ich Boh nanovo tvoril – a skrze nich vdychoval nový život do celého sveta.

 

Dýchni na nás dnes

To, čo vyhlásil Peter na Turíce, je pravda: Duch je dostupný všetkým. Každý pokrstený veriaci prijal toho istého Ducha Svätého, ktorý priviedol k bytiu vesmír, ktorý zatienil Máriu a ktorý naplnil aj samého Ježiša. Každý z nás dostal toho istého Ducha Turíc, ktorý naplnil Petra a ktorý v priebehu vekov naplnil nespočetné množstvo svätých. A každý z nás môže zakúsiť moc a životodarné účinky Ducha vo svojom vnútri. Každý deň, kúsok po kúsku, nás Duch môže meniť, napĺňať a obnovovať.

Boh vždy túžil prebývať s nami. Tak ako Duch naplnil učeníkov hlbšou dôverou v Ježiša, bude každý deň oživovať aj našu vieru a pomáhať nám v nej rásť. Tak ako Duch premohol obavy učeníkov a dal im odvahu ohlasovať evanjelium, aj nás Duch naplní odvahou a pokojom, aby sme sa mohli deliť so svojou nádejou s druhými, dokonca aj uprostred neistých čias. A tak ako Duch roznietil srdcia prvých kresťanov, aby svojich blížnych milovali veľkodušnejšou láskou, môže zmeniť aj naše srdce, aby sme tiež veľkodušnejšie milovali ostatných ľudí.

A tak teraz, počas dní pred sviatkom Zoslania Ducha Svätého, pozvime Ducha do svojho života. Poprosme ho, aby nás naplnil a obnovil. Počas svojej modlitby mu môžeme povedať: „Duchu, naplň moje srdce láskou k tebe a naplň moje ústa slovami chvály na tvoju slávu.“ Pri čítaní Písma sa môžeme modliť: „Duchu Svätý, vdýchni život do týchto slov a zjav mi Ježiša!“ A počas dňa môžeme Ducha prosiť, aby viedol naše kroky tak, aby sme mali odvahu a múdrosť hovoriť o Ježišovi ľuďom, s ktorými sa stretneme. A popritom, ako sa snažíme milovať a slúžiť vo svojich rodinách a farnostiach, sa môžeme modliť: „Duchu lásky, naplň moje srdce. Premôž moju hriešnosť a nauč ma milovať svojich blížnych.“

 

Život v Duchu

Nebuď prekvapený, keď zistíš, že Duch odpovedá na tvoje modlitby a vdychuje do teba nový život. Možno v sebe objavíš novú radosť zo zvelebovania Boha a nájdeš v sebe novú túžbu ďakovať mu za všetko, čo pre teba robí. To je Duch! Tvoje srdce sa možno prebudí pri čítaní či počúvaní Písma – podobne ako sa to stalo učeníkom na ceste do Emáuz. Aj to je Duch! Ešte lepšie bude, ak začneš cítiť, že druhých dokážeš väčšmi milovať tak, ako ich miluje Ježiš. Toto všetko – a aj mnohé iné veci – sú znamenia životodarného dychu Ducha.

Ak poprosíš Ducha, aby ti pomohol, môžeš si byť istý, že ti odpovie. Pamätaj, že Ducha si už dostal. Zakaždým, keď ho pozveš do svojho srdca, jednoducho sa väčšmi otváraš jeho milosti. Akoby si každou modlitbou otváral okná zavreté okenicami pochybností či odomykal dvere zamknuté strachom, aby vietor Ducha mohol voľne prúdiť a vanúť celým tvojím životom. A keď tebou bude vanúť Duch, Boží život ťa naplní ešte viac. Nech počas toho Veľkonočného obdobia môže do teba Duch vdýchnuť nový život pritom, ako sa budeš modliť:

 

„Dýchaj na mňa, ó, dych Boží,

a napĺňaj ma životom nanovo;

aby som miloval veci, ktoré ty miluješ,

a robil to, čo chceš robiť ty“

(Edwin Hatch).